Text copied!
CopyCompare
Testamento jaa maa jitoho-yo Jesucristo - Lucas

Lucas 22

Help us?
Click on verse(s) to share them!
1Yúan‑na te ni̱ kuyani viko kóo sta̱tilá tú yí'i yujan íá, ja̱ nání víko Pascua.
2Te ta̱ká sutu̱ ñá'nu jíín táká cha̱a káchaa tutu̱, ni̱ ka̱ndúkú sá'í‑de modo ndasa ka'ni‑dé‑ya̱, chi ni̱ kayu̱'ú‑de ni̱ ka̱jito‑de ña̱yɨvɨ.
3Te ni̱ kɨ̱vɨ Satanás ini̱ Judas, cha̱a nání Iscariote, ɨɨn tá'an ja̱ uxí uu̱‑ún kúu‑de.
4Te cha̱a‑ún, ni̱ kee‑de kua'a̱n‑de. Te ni̱ ndatu̱'ún‑de jíín sutú ñá'nu jíín cháa kákuu jefe nú ndasa nastúu‑de Jesús.
5Te máá cháa‑ún ni̱ ka̱kusɨɨ̱ iní‑de. Te ni̱ ka̱kee yu'u‑dé ja̱ kuá'a‑de xu̱'ún núu̱ Judas.
6Te ni̱ jatu̱'un Judas. Te ni̱ ndúkú‑de modo ndasa nastúu‑de‑ya̱ núu̱ sutú jíná'an náva̱'a tú kuvaa̱ ña̱yɨvɨ.
7Te ni̱ jaa̱ viko kóo sta̱tilá tú yí'i yujan íá. Te máá kɨvɨ́‑ún jínu ñú'ún ká'ni‑í lélú Pascua.
8Te ni̱ tájí‑yá Pedro jíín Juan kua'a̱n‑de, te ni̱ ka'a̱n‑ya̱ jíín‑de: Kuá'án te sátu̱'a‑ró núu̱ kée‑yo lélú Pascua, áchí‑ya̱.
9Te ni̱ kaka'a̱n‑de jíín‑yá: Ndénu̱ kuní‑ní sátu̱'a‑ná, áchí‑de.
10Te ni̱ kachi̱‑ya̱ jíín‑de: Kuni so̱'o, nú a ni̱ jaa̱‑ro̱ iní ñuu̱‑ún, te ketá'an‑ró jíín ɨ́ɨn cha̱a ndíso ɨɨn kɨ̱yi nducha. Kundiki̱n‑ro̱‑dé ki'i̱n‑ro̱ jíín‑de onde̱ ini̱ ve̱'e nuu̱ ndɨ́vɨ‑de.
11Te ka'a̱n‑ro̱ jíín jíto'o̱ ve'e‑ún: Achí máá Maestro jíín‑ní: Ndénu̱ íó ɨɨn ve'e kua̱'a núu‑ní nuu̱ kée‑ná lélú Pascua jíín cháa káskuá'a jíín‑ná, achi̱‑ro̱.
12Yúan‑na te jito'o̱‑ún stá'a̱n‑de ɨɨn cuarto ká'nu onde̱ xini̱ vé'e nuu̱‑ro̱, ja̱ á núña. Te yúan sátu̱'a‑ró. Achí‑ya̱.
13Te kája'a̱n‑de. Te ni̱ kani'i̱n‑dé nátu̱'un ni̱ ka'a̱n‑ya̱ jíín‑de. Te ni̱ ka̱sátu̱'a‑de ndasa kuxíni‑de lélú Pascua.
14Te ni̱ jaa̱ hora‑ún, te ni̱ jungo̱o‑ya̱ núu̱ mesa. Te suni ni̱ kaju̱ngo̱o apóstol‑ya̱ jíín‑yá.
15Te ni̱ kachi̱‑ya̱ jíín‑de: Xaa̱n kúu ini̱‑ri̱ kee‑rí lélú Pascua yá'a jíín‑ró jíná'an‑ró ja̱ té ndo'o‑ga̱‑ri̱.
16Chi̱ kástu̱'ún‑rí nuu̱‑ro̱, ja̱ má kée kútɨ‑gá‑ri̱ Pascua yá'a, onde̱ nú tú skíkuu máá iní ñuu̱ nuu̱ tá'ú Dios tiñu. Achí‑ya̱.
17Te ni̱ ki'in‑ya̱ ɨ́ɨn taza. Te ni̱ jika̱n ta'u̱‑yá, te ni̱ ka'a̱n‑ya̱: Ki'in ya̱'á. Te saka‑ro núu̱ tá'an‑ró.
18Chi̱ ká'a̱n‑ri̱ jíín‑ró já ondé vina ma̱ kó'o kutɨ‑gá‑ri̱ nducha ndé'e̱ uva, onde̱ nú tú koo ñuu̱ nuu̱ tá'ú Dios tiñu.

19Te ni̱ ki'in‑ya̱ stáa̱. Te ni̱ jika̱n ta'u̱‑yá. Te ni̱ sákuáchí‑yá. Te ni̱ ja̱'a‑ya̱ núu̱‑dé jíná'an‑de. Te ni̱ ka'a̱n‑ya̱: Ya̱'á kúu yikɨ kúñu‑ri̱ ja̱ ní jatañaa‑ri̱ ja̱ sɨkɨ́ róó jíná'an‑ró. Ya̱'á sá'a‑ró já núku̱'un ini̱‑ro̱ rúu̱.
20Suni súan ni̱ sá'a‑ya̱ jíín taza, nuu̱ ní ndɨ'ɨ ni̱ kuxíni‑ya̱. Te ni̱ ka'a̱n‑ya̱: Taza yá'a kúu nɨñi̱‑rí ja̱ sá'a contrato jáá. Te ni̱ jatɨ ja̱ sɨkɨ́ róó jíná'an‑ró.
21Ko nde̱'é‑ró já cháa nastúu ruu̱, kánchaa̱‑de jíín‑rí nuu̱ mesa yá'a.
22Chi ja̱ndáa̱, máá Sé'e cha̱a ki'i̱n‑ya̱ íchi já ní sándaa̱ Dios. Ko naka̱ ndá'ú kuu cha̱a nástúu I'a̱‑ún, áchí‑ya̱.
23Yúan‑na te cha̱a káskuá'a jíín‑yá, ni̱ ka̱kejá'á‑de kájika̱ tu̱'ún tá'an máá‑de, nú ndé ɨɨn‑de kúu cha̱a sá'a tiñu yá'a.
24Te ni̱ ka̱kejá'á‑de kástátá'an máá‑de nú ndé ɨɨn‑de kúñá'nu‑ga̱ nuu̱ tá'an‑de.
25Yúan‑na te máá‑yá ni̱ ka'a̱n‑ya̱ jíín‑de: Ta̱ká rey, chi̱ nuu̱ táká ña̱yɨvɨ kátá'ú téyíí‑de tiñu. Te cha̱a kákuñá'nu nuu̱ máá‑i, cha̱a kásá'a va̱'a káskúnání‑i‑de.
26Ko sɨkɨ̱ róó jíná'an‑ró na̱ tú súan koo. Ndé róó ja̱ kúñá'nu‑ga̱, ná ndúu‑ró nátu̱'un cha̱a súchí‑ga̱. Te ndé róó ja̱ kúñá'nu‑ga̱‑ro̱, ná ndúu‑ró nátu̱'un cha̱a játíñu nuu̱ tá'an‑ró.
27Te ndéja̱ kúñá'nu‑ga̱ íó, á cha̱a yée stáa̱ núu̱ mesa, xí cháa játíñu. Nasu̱ cháa ja̱ yée stáa̱ núu̱ mesa náún. Te ruu̱, nátu̱'un cha̱a játíñu kúu‑ri̱ nuu̱‑ro̱.
28Ko máá‑ró jíná'an‑ró, ni̱ ka'i̱in‑ró jíín‑rí va̱sa kájito nchaa̱‑i ruu̱.
29Te nátu̱'un ni̱ ja̱'a Táa̱‑ri̱ ɨɨn ñuu̱ ja̱ tá'ú‑rí tiñu nuu̱, suni súan kua̱'a‑ri̱ nuu̱‑ro̱.
30Náva̱'a kee‑ro kó'o‑ró núu̱ mesa jíín‑rí ini̱ ñuu̱ nuu̱ tá'ú‑rí tiñu. Te jungo̱o‑ró núu̱ silla. Te sándaa̱‑ro̱ tíñu ndɨ́'uxí uu̱ tata̱ Israel.
31Te suni ni̱ ka'a̱n máá Jíto'o̱‑yo̱: Simón, Simón, kuni so̱'o‑ró, chi ni̱ jika̱n Satanás róó jíná'an‑ró ja̱ síjin‑ún róó nátu̱'un trigo.
32Ko ni̱ jika̱n ta'u̱‑rí ja̱ kúu róó náva̱'a ma̱ náyu̱'ú‑ro̱. Te máá‑ró, nú a ni̱ naxíó káva ini̱‑ro̱, te ná síyíja‑ró táká ñani̱‑ro̱. Achí‑ya̱.
33Te ni̱ ka'a̱n‑de jíín‑yá: Táta̱, a kándii̱ tu̱'a‑ná ja̱ kí'i̱n‑ná jíín‑ní va̱sá veka̱a te kuu̱‑yo̱, áchí‑de.
34Te ni̱ ka'a̱n‑ya̱: Pedro, áchí‑ri̱ jíín‑ró, ja̱ ondé ná té kana‑ga̱ lí'li vina te uni̱ jínu ka'a̱n‑ro̱ já tú jiní kutɨ‑ro rúu̱, áchí‑ya̱.
35Yúan‑na te ni̱ jika̱ tu̱'ún‑yá‑de: Ná ni̱ tájí‑rí róó ni̱ kaja'a̱n‑ro̱ já tú ní kándi̱so‑ró ñúnu, ni bolsa, ni tú ní káyi̱'i‑ró ndiján, á ni̱ kumani̱ ɨ́ɨn ndatíñu nuu̱‑ro̱ náún, áchí‑ya̱. Te ni̱ kaka'a̱n‑de: Tú ni ɨɨn, áchí‑de.
36Te ni̱ ka'a̱n‑ya̱ jíín‑de: Ko vina, cha̱a ñáva̱'a ñunu, ná náki'in‑de. Te suni súan jíín bolsa. Te cha̱a ja̱ tú na̱ún ñáva̱'a‑de, ná xíkó‑de tɨka̱chí‑de te ná kuáan‑de ɨɨn machete.

37Chi̱ ká'a̱n‑ri̱ jíín‑ró, ja̱ kánúú skíkuu‑ri̱ tu̱'un yá'a ja̱ yóso núu̱ tutú: Te onde̱ jíín cháa ñáá ni̱ skétá'an‑de‑ya̱, áchí. Chi ta̱ká tu̱'un‑ri̱ ja̱ yóso ná skíkuu ná'ín, áchí‑ya̱.
38Yúan‑na te ni̱ kaka'a̱n‑de: Táta̱, yá'a íó uu̱ machete, áchí‑de. Te ni̱ ka'a̱n‑ya̱ jíín‑de: Suu jia̱n‑ni, áchí‑ya̱.
39Te ni̱ kenda‑ya̱. Te ni̱ kee‑ya̱ kuá'a̱n‑ya̱ ondé yuku Olivos nátu̱'un sá'a sá'a‑ya̱. Te cha̱a káskuá'a jíín‑yá, suni kája'a̱n‑de jíín‑yá.
40Te nuu̱ ní jaa̱‑ya̱ yúan, te ni̱ kachi̱‑ya̱ jíín‑de: Kaka̱n ta'u̱ jíná'an‑ró náva̱'a tú koto nchaa̱‑i róó, áchí‑ya̱.
41Te ni̱ kuxio‑ya̱ núu̱‑dé kua'a̱n‑ya̱ nátu̱'un ɨɨn nuu̱ skánda yuu̱. Te ni̱ jukuiñi̱ jítɨ́‑yá. Te ni̱ jika̱n ta'u̱‑yá.
42Táa̱, nú játa'a̱n ini̱‑ní te chaxio‑ní tu̱ndó'o‑ná yá'a ná kí'i̱n, ko nasu̱ já kuní máá‑ná, chi ja̱ kuní máá‑ní ná kúu, áchí‑ya̱.
43Te ni̱ kenda ɨɨn ndajá'a̱ ándɨ́vɨ́ ní jaa̱ nuu̱‑yá. Te ni̱ ka'a̱n ɨɨn tu̱'un ndéé iní jíín‑yá.
44Te ni̱ ndukuí'a̱ xaa̱n iní‑ya̱. Te ni̱ ndúkú ndéé téyíí‑ga̱‑ya̱ ní jika̱n ta'u̱‑yá. Te ni̱ kana tañi̱‑yá ja̱ ní to̱o onde̱ nuu̱ ñú'un nátu̱'un yúyú ná'nu nɨñi̱.
45Te nuu̱ ní ndukuiñi̱‑ya̱ já ní ndɨ'ɨ ni̱ jika̱n ta'u̱‑yá, te ni̱ najaa̱‑ya̱ núu̱ cháa káskuá'a jíín‑yá. Te ni̱ jini̱‑ya̱ já kákixi̱‑de, chi̱ kándukuí'a̱ ini̱‑de.
46Te ni̱ kachi̱‑ya̱ jíín‑de: Naja̱ kákixi̱‑ro̱. Nduko̱o, te kaka̱n ta'u̱‑ro̱ náva̱'a tú koto nchaa̱‑i róó, áchí‑ya̱.
47Te nini sásúan ká'a̱n‑ya̱, te ni̱ ja̱koyo kua'a̱ ñáyɨvɨ. Te ɨɨn cha̱a nání Judas, ɨɨn tá'an ja̱ uxí uu̱‑ún, yóxnúú‑de nuu̱ ñáyɨvɨ‑ún ni̱ jaa̱‑de. Te ni̱ kandita‑de nuu̱ Jesús ja̱ tíyú'ú‑de‑ya̱.
48Yúan‑na te ni̱ ka'a̱n Jesús jíín‑de: Judas, tiyú'ú‑ró rúu̱ te súan nastúu‑ró máá Sé'e cha̱a náún. Achí‑ya̱.
49Te cha̱a ká'i̱in jíín Jesús, ni̱ kajini̱‑de ndasa kua̱kuu. Te ni̱ kaka'a̱n‑de jíín‑yá. Táta̱, stují‑yo̱‑dé jíín machete xí túu, áchí‑de.
50Te ɨɨn máá cháa‑ún, ni̱ stují‑ní‑de ɨɨn mozo máá sutú ñá'nu‑ga̱. Te ni̱ kachi‑de so̱'o lado vá'a.
51Yúan‑na te ni̱ ka'a̱n Jesús: Sía̱, áchí‑ya̱. Te ni̱ ké'é‑yá so̱'o mozo‑ún, te ni̱ nasáva̱'a‑ya̱.
52Te ni̱ ka'a̱n Jesús jíín sutú ñá'nu‑ún jíín cháa kákuu jefe ini̱ ve̱'e ii̱ jíín cháa ni̱ ka̱yii, ja̱ ní cha̱koyo‑de sɨkɨ̱‑yá: Nátu̱'un sɨkɨ̱ ɨ́ɨn cha̱a kuí'ná vái koyo‑ró jíín machete jíín yúnu náún.
53Ndɨta'a̱n kɨvɨ̱ ní ka̱ndee‑ri̱ jíín‑ró iní ve̱'e ii̱ te tú ní kákatɨɨn‑ró rúu̱. Ko ya̱'á kúu hora máá‑ró jíín fuerza ñu̱ñáa. Achí‑ya̱.
54Te ni̱ ka̱katɨɨn‑de‑ya̱ kuá'a̱n‑de jíín‑yá. Te ni̱ kaskɨ́vɨ‑de‑ya̱ iní ve̱'e sutu̱ ñá'nu‑ga̱. Te Pedro, jíká‑ni ndikín‑de‑ya̱.

55Te sava ña̱yɨvɨ, ni̱ ka̱nastá'a̱n‑i ɨɨn ñu'u̱n yata̱ vé'e‑ún. Te ni̱ ka̱nakuíkó ndúu̱‑i káxiu̱kú‑i. Te Pedro, suni ni̱ jungo̱o‑de jíín ñáyɨvɨ‑ún.
56Te ɨɨn ña'an játíñu ini̱ ve̱'e‑ún, ni̱ jini̱‑ña núu̱‑dé ja̱ kánchaa̱‑de yuñú'u̱n yúan. Te ni̱ nde̱'é vá'a‑ña núu̱‑dé. Te ni̱ ka'a̱n‑ña: Te cha̱a yá'a, suni jíka‑de jíín cháa‑ún vii, áchí‑ña.
57Yúan‑na te máá‑de, tú ní játu̱'un‑de: Nána̱, na̱ tú jiní‑ná cha̱a‑ún, áchí‑de.
58Te ni̱ kunúu ɨɨn tí'lí‑ga̱. Te ni̱ jini̱ tuku ɨnga̱‑de nuu̱ Pedro te ni̱ ka'a̱n‑de: Te róó, suni tá'an‑de kúu‑ró vii, áchí. Te ni̱ ka'a̱n Pedro: Hombre, nasu̱ú kúu‑ri̱, achí‑de.
59Te nátu̱'un ɨɨn hora‑ga̱ te ni̱ kachi̱ ɨnga̱‑de: Ja̱ndáa̱ ja̱ cháa yá'a, suni jíka‑de jíín cháa‑ún, chi cha̱a ñuu̱ Galilea kúu‑de, áchí.
60Te ni̱ ka'a̱n Pedro: Hombre, tú jiní kutɨ‑rí na̱ún tu̱'un ká'a̱n‑ro̱, áchí‑de. Te nini súan ká'a̱n‑de, te ni̱ kana‑ni lí'li.
61Yúan‑na te ni̱ xíó kóto máá Jíto'o̱‑yo̱. Te ni̱ nde̱'é‑yá nuu̱ Pedro. Te ni̱ nuku̱'un ini̱‑de tu̱'un ni̱ ka'a̱n máá Jíto'o̱‑yo̱ jíín‑de: Onde̱ ná té kana‑ga̱ lí'li, te ma̱ kuátu̱'un‑ró rúu̱ uni̱ jínu, áchí‑ya̱.
62Te ni̱ kenda Pedro kua'a̱n‑de. Te ni̱ nde'e̱ xaa̱n‑dé.
63Te ta̱ká cha̱a kándi̱to Jesús, ni̱ ka̱sákátá‑de nuu̱‑yá. Te ni̱ ka̱stují‑dé‑ya̱.
64Te ni̱ kajasu̱‑de nuu̱‑yá. Te ni̱ ka̱stují‑dé nuu̱‑yá. Te ni̱ kajika̱ tu̱'ún‑de‑ya̱: Kastu̱'ún, ndé cha̱a ni̱ stují róó, áchí‑de.
65Te íó kua'a̱‑gá tu̱'un ni̱ kaka'a̱n‑de sɨkɨ̱‑yá ja̱ ní ka̱sá'a ndɨva̱'a‑de jíín‑yá.
66Te nuu̱ ní kundiji̱n, te ni̱ ka̱nataka̱ cha̱a ni̱ ka̱yii, jíín sutú ñá'nu jíín cháa káchaa tutu̱, ni̱ kaja̱ncha̱ka‑de‑ya̱ núu̱ junta máá‑de.
67Te ni̱ kaka'a̱n‑de: Máá‑ró kúu máá Cristo, náún. Kachi̱ nuu̱‑rí, áchí‑de. Te ni̱ kachi̱‑ya̱ jíín‑de: Va̱sa ná kachí‑ri̱ nuu̱‑ro̱, te ni ma̱ kándíja kutɨ‑ro.
68Te suni nú ruu̱ xndichí‑ri̱ róó, te ma̱ xndíó káni‑ró tú'un nuu̱‑rí. Te ni ma̱ sía̱‑ro̱ rúu̱.
69Ko onde̱ vina te máá Sé'e cha̱a kunchaa̱‑ya̱ íchi ndává'a nuu̱ íó fuerza Dios, áchí‑ya̱.
70Te ndɨ'ɨ‑de, ni̱ kajika̱ tu̱'ún‑de‑ya̱: Núsáá te máá‑ró kúu Se̱'e Dios náún, áchí‑de. Te ni̱ kachi̱‑ya̱ jíín‑de: Máá‑ró káka'a̱n ja̱ rúu̱ kúu, áchí‑ya̱.
71Yúan‑na te ni̱ kaka'a̱n‑de: Na̱ún nɨ́nɨ kúni so̱'o‑ga̱‑yo̱ ká'a̱n ɨnga̱ cha̱a núsáá, chi̱ jíín yú'u máá‑de ni̱ ka̱jini so̱'o‑yó vína, áchí‑de.