Text copied!
CopyCompare
RI DIOS NCH'O PA KACH'ABÜL CHEKE - Hechos - Hechos 5

Hechos 5:3-38

Help us?
Click on verse(s) to share them!
3Pero ri Pedro xbij chin ri Ananías: ¿Achique c'a roma tok xaya' k'ij que ri itzel-vinük xunojsaj ri avánima, richin que xatz'uc tzij chuvüch ri Lok'olüj Espíritu, y xac'ün can ch'aka chin ri rajil ri ulef ri xac'ayij?
4Tok ri ulef xc'uje' ta quiri' y xa man ta xac'ayij, xa avichin vi rat. Y tok xac'ayij, xa avichin chuka' rat ri rajil ri avulef. ¿Achique c'a roma tok xpu'u ri jun itzel anojibül aviq'uin? Rat man xaxe tüj chiquivüch c'a vinük xatz'uc-vi tzij, rat chuvüch c'a ri Dios chuka' xatz'uc tzij, xbij ri Pedro.
5Y ri Ananías, ri achi ri xc'ayin ri ulef, xe c'a xrac'axaj ri tzij xerubij ri Pedro, xcom-ka. Y conojel c'a ri xe'ac'axan ri xbanatüj, xpu'u c'a jun xbiri' cheque juis.
6Y yec'o c'a ca'i-oxi' ri c'a ye c'ajola' na ri chanin xecatüj-e richin xbequibana-pe c'ojlen ri camnük, y c'ateri' xquic'uaj-e richin xebe chumukic.
7Y c'a jun colope' oxi' horas xc'ulachitüj-ka ri rucamic ri Ananías, tok xapon ri rixjayil. Rija' man runaben tüj c'a ri xc'ulachitüj chiri'.
8Y ri Pedro xuc'utuj chin ri ixok ri': Ri tumin ri ruc'amon-pe ri Ananías, ¿jari' ri rajil ri ulef ri xic'ayij? Y ri ixok xbij: Ja', jari' ronojel tumin ri rajil ulef.
9Pero ri Pedro xbij c'a chin: ¿Achique c'a roma rix xibün que man nyixrutz'et tüj pe ri Lok'olüj Espíritu richin ri Ajaf Dios? ¿Achique roma rix xiya' chivüch que xibün quiri'? Romari' ri avachijil jari' xbemuk can. Y ri ye benük chumukuy richin, jari' nye'oc yan pe, richin quiri' ncatquic'ama' chic e rat, richin ncabequimuku' can chuka', xbij.
10Y jari' xtzak-ka ri ixok chiri' chuvüch ri Pedro, y xcom-ka. Tok xeka-pe c'a ri c'ajola' ri xebemukun can ri Ananías, y xquitz'et que camnük chuka' ri ixok, xquic'uaj y xbequimuku' can riq'uin ri rachijil.
11Y ri hermanos juis c'a xquixbij-qui' roma ri xbanatüj. Y quiri' chuka' xquic'ulachij ri ch'aka chic ri xe'ac'axan ri xbanatüj. Juis xquixbij-qui'.
12Y ri apóstoles juis c'a q'uiy nimak' tak milagros ri man jun bey ye tz'eton tüj, ri nyequibanala' chiquivüch ri vinük, richin quiri' tik'alajin que ri apóstoles ketzij vi ri nquibij. Y ri quitaken vi ri Dios, junan c'a quivüch nquimol-qui' pa jun corredor richin ri racho ri Dios. Ri corredor ri' Richin ri Rey Salomón nquibij c'a chin.
13Yec'o-vi c'a vinük ri man nyejel tüj apu quiq'uin roma ri nquixbij-qui' nquibün quiri'. Jac'a ri ch'aka chic vinük ri yec'o chupan ri tinamit, nquiya-vi quik'ij.
14Pero juis ye q'uiy ri vinük ri nyetaken ri Ajaf Jesucristo. Romari' ri ye takenela' k'ij-k'ij más ye q'uiy, chi ixoki' y chi achi'a'.
15Quiri' vi, roma ri yava'i' nye'elesalox c'a pe pa tak bey y nyeyolox pa tak ch'at y pa tak varabül, richin quiri' tok ri Pedro nc'o-e, xaxe riq'uin ri ruk'ekumal nc'o ta c'a pa quivi' jun ca'i' cheque ri yava'i' ri' y nyec'achoj ta.
16Y ye q'uiy c'a chuka' vinük ri yec'o pa tak tinamit ri yec'o-pe chunakaj ri Jerusalén, xeka-pe chiri' pa tinamit, y ye quic'amalon-pe quiyava'. Yec'o c'a ri choj ye yava'i' riq'uin yabil, y yec'o ri yec'o pa pokonül pa quik'a' itzel tak espíritu. Y conojel c'a nyec'achojrisüs-e.
17Pero ri nimalüj sacerdote ye rachibilan ri achi'a' quibini'an saduceos, itzel c'a xquina' chiquivüch ri apóstoles roma ri nyetiquer nquibün.
18Romari' xebequitz'ama-pe y xebequiya' can pa cárcel.
19Y chak'a', ri Ajaf Dios xutük c'a pe jun ángel pa cárcel quiq'uin ri apóstoles. Y ri ángel re' xujük-e ri ruchi' ri cárcel chiquivüch, richin nyerelesaj-e. Y xbij c'a cheque:
20Quixbiyin c'a. Y tok nyixapon chic c'a pa racho ri Dios, titzijoj cheque ri vinük ronojel ri tzij ri richin ri c'ac'a' c'aslen ri nuya' ri Jesucristo, xbij ri ángel.
21Xe xcac'axaj re' ri apóstoles, cumaj yan ri xsaker pa ruca'n k'ij xebe pa racho ri Dios, y nyequitijoj c'a cheque ri vinük. Y chupan c'a ri hora ri', lojc'an chic, ri nimalüj sacerdote y ri rachibil xequitük c'a coyoxic ri rajatük tak achi'a' ri c'o quik'ij. Y conojel c'a ri achi'a' pa comon nyebanun mandar y juzgar xquimol-qui'. Y c'ateri' xquitük quic'amic ri apóstoles ri yec'o pa cárcel.
22Pero tok ri chajinela' ri ye takon-e xe'apon chuchi-cárcel y xe'oc-apu richin nyebequic'ama-pe, xquitz'et que ri ca'i' achi'a' ri' man c'o ta chic chiri'. C'ateri' xetzolij, y xbequiya' rutzijol.
23Y xbequibij c'a: Pa cárcel man jun chic cheque rije' c'o. Ja roj ri xojbejakon, pero xa man yec'o tüj chic chiri'. Ri cárcel jabel rutz'apexic banun can, y ri chajinela' yec'o chiri' chuchi-cárcel, nyechajin, xquibij.
24Ri nimalüj sacerdote, ri achi uc'uey quichin ri chajinela' ri richin pa racho ri Dios, y ri más nimalüj tak sacerdotes, tok xcac'axaj ri xbequibij ri chajinela' cheque, man nquil tüj c'a achique nquinuc, y romari' nquibila' c'a chiquivüch: ¿C'a ape' c'a napon-vi re'? nquibij.
25Y jari' tok c'o c'a jun ri xapon chiri' quiq'uin ri quimolon-qui', y xberubij cheque: Ri achi'a' ri xe'yo'on pa cárcel, nyetajin chiquitijoxic ri vinük chiri' pa racho ri Dios, xbij.
26Y jari' tok ri achi ri uc'uey quichin ri chajinela' y ri chajinela' xebe chiquic'amic ri apóstoles. Pero chi utz c'a xequic'ün-pe, roma rije' nquixbij-qui' que nyec'ak chi abüj coma ri vinük.
27Y tok ri achi'a' ri xebe chiquic'amic ri apóstoles, xeka-pe y ye quic'amon-pe, choj c'a xebequipaba' chiquivüch ri achi'a' pa comon nyebanun mandar y juzgar. Y ri nimalüj sacerdote xbij c'a cheque ri apóstoles:
28Roj kabin-e chive que man tiya' chic ri tijonic pari' ri Jesús cheque ri vinük. Pero vocomi ri tinamit Jerusalén nojnük chic riq'uin ri itijonic, y nk'alajin c'a jabel que chikij roj nijo' niya-vi ri rucamic ri jun achi ri' rubini'an Jesús, xbij.
29Pero ri Pedro y ri ch'aka chic apóstoles xquibij c'a apu cheque: Nc'atzin que ja ri nbij ri Dios ri nkatakej, y man ja tüj ri ncajo' ri vinük.
30Roma ri xbanun chin ri Jesús richin xc'astüj-e, ja ri Dios, ri Dios kichin roj y quichin chuka' ri kaxquin-kamama' can. Pero rix xicamsaj tok xibij que tibajix chuvüch ri cruz.
31Y ri Dios chuka' xunimirsaj c'a ruk'ij ri Jesús, riq'uin ri xutz'uyuba-apu pa rajquik'a' (ru-derecha), y xbün chin que ja rija' ri nuc'uan kichin y ri ncolon kichin chuka', richin quiri' nuya' k'ij cheke roj israelitas richin ntzolin kac'u'x riq'uin ri Dios y ncuyutüj kamac.
32Y ronojel re' ketzij, y ja roj xojtz'eton, romari' nkatzijoj. Y ri Lok'olüj Espíritu chuka' rutz'amon c'a ruk'alajrisasic que ketzij vi. Konojel c'a ri nkutaken rutzij ri Dios, ruyo'on c'a ri Lok'olüj Espíritu cheke, xquibij.
33Y tok ri achi'a' ri nyebanun mandar y juzgar pa comon xcac'axaj ri xquibij ri apóstoles, xcatüj c'a coyoval y xquinuc que nyequicamsaj.
34Pero chiquicojol c'a ri achi'a' pa comon nyebanun mandar y juzgar, c'o c'a jun achi ri cachibil ri fariseos, y ri achi c'a re' rubini'an Gamaliel. Rija' jun maestro richin ri ley ri xuya' ri Dios richin ri Moisés, y juis c'a chuka' ruk'ij chiquivüch ri vinük. Ri achi re' xpa'e' c'a, y xbij que que'elesüs-e ba' ri apóstoles chiri'.
35Y c'ateri' xch'o c'a cheque ri rachibil, ri achi'a' pa comon nyebanun mandar y juzgar, y xbij c'a cheque: Nuvinak, tinucu' c'a jabel achique ri nibün cheque ri achi'a' re'.
36Roma tic'uxla'aj tok xbec'ulun-pe ri jun achi xubini'aj Teudas. Ri Teudas re' xbij que rija' jun achi juis ruk'ij, y yec'o la'ük caji' cientos achi'a' ri xe'achibilan richin. Y tok xcamsüs, conojel ri xetaken rutzij xetalutüj y xeq'uis.
37Y chirij re', tok xbanatüj ri tz'iban bi'aj, xbec'ulun-pe chuka' jun chic achi ri rubini'an Judas. Ri jun achi re' aj-Galilea, y rija' xtiquer c'a xbün que ye juis ye q'uiy vinük ri xetzekleben richin. Y tok xcamsüs c'a chuka' ri Judas re', conojel ri xetaken rutzij, xetalutüj.
38Y roma c'a ri' ninbij chive que que'iya' can ri achi'a' re'. Roma si xa quinojibül vinük ri nyetajin chubanic, rije' nyeq'uis.

Read Hechos 5Hechos 5
Compare Hechos 5:3-38Hechos 5:3-38