Text copied!
CopyCompare
Nuevo Testamento en mixteco - SAN LUCAS

SAN LUCAS 6

Help us?
Click on verse(s) to share them!
1Te ɨɨn quɨvɨ̄ ndétātu ní yāha Jesús cuahān yā mēhñú nuū cáa trigo. Te tēe cáscuáha jíín yá ni cataxín de yoco trigo, te ni caquɨɨn de ini ndaha de, te ni cayeji de.
2Te sava tēe grupo fariseo ni cacajnūhún de: ¿Najehē casáha ró jniñu jeē tu íyó váha sáha ró quɨ́vɨ̄ ndétātú?
3Te ni cahān Jesús jiín de: ¿A tu ní cácahu cuɨtɨ rō tutu ndese ni sáha David, ɨɨn quɨvɨ̄ jeē ni jíī de sōco jíín tée cáhīin jíín de?
4Te ni quɨ̄vɨ de ini vehe Yaā Dios, te ni quihin de pan iī jeē yosó ndijin nuū Yaā Dios. Te ni yeji de, te suni ni jēhe de ni cayeji tēe cáhīin jíín de. Te tú na ley jeē cáji ni ɨɨn tēe, chi máá‑ni sutū cuu caji. Te vēsú súcuan te tú na cuēchi ní íyo sɨquɨ̄ de. Achí yá.
5Te ni cahān gā yā jiín de: Ruhū, Yaā ní nduu tēe, máá rí cúu jeē ndácu jniñu sɨquɨ̄ ndese sáha ñayuu quɨvɨ̄ ndétātú, áchí yá.
6Te ɨnga quɨvɨ̄ ndétātú, suni ni quɨ̄vɨ ya ini vehe iī sinagoga, te ni steén yā jnūhun. Te yūcuan íne ɨɨn tēe ni ichī ndaha váha de.
7Te tēe cástéén tutu ley jiín tée grupo fariseo, cájito yuhu de ya núu nasávāha ya tēe un quɨ́vɨ̄ ndétātú, návāha nihīn de cuēchi sɨquɨ̄ yā.
8Te máá yá je jíní yā ndese cájeni ni de. Te ni cahān yā jiín tée ni ichī ndaha ún: Ndocuɨñɨ̄, te condichi rō mēhñu yáha, áchí yá. Te ni ndocuɨñɨ̄ de, te ni jecondichi de mēhñú.
9Yūcuán na te ni cahān yā jiín de jíjnáhan de: Na cájnūhun rí rohó ɨɨn jnūhun: ¿Ndese cáhán ley sɨquɨ̄ quɨvɨ̄ ndétātú? ¿A jéē sáha vāha yó, chí sáha néé yó? ¿A jéē nasávāha yó ñáyuu je yajni cuu, chí sáha yó jéē cúū i? Achí yá.
10Te ndéhé yá nuū de jeē cáyūcú de nɨ́ɨ́ xiin ya. Te ni cahān yā jiín tée cúhú un: Scáá ndaha ró. Te ni scaá de, te ni nduvāha‑ni ndaha de.
11Te yōhyo ni caquɨtɨ̄ ni tāca tée un, te ni quejéé de cándajnūhún de sɨquɨ̄ Jesús, ndese cahni de ya.
12Te ni cuu jecu quɨvɨ̄, te ni quenda ya cuacacān tahú yā nde yucu. Te nɨ́ɨ́ niñu ni jicān tahú yā nuū Yaā Dios.
13Te nuū ní cundijin, te ni cana ya tāca tée cáscuáha jíín yá. Te ni nacāji ya uxī uū de, te ni cahān yā jeē cuu de apóstol, condiso jníñu de nacani de jnūhun ya.
14Te yāha cúu sɨ́hvɨ́ de jíjnáhan de: Simón jeē ní nasnání yá de Pedro, jiín ñani de Andrés, te suni Jacobo jiín Juan, Felipe jiín Bartolomé,
15Mateo, Tomás, Jacobo sēhe Alfeo, Simón tēe grupo cananista,
16Judas ñani Jacobo, jiín Judas Iscariote, tēe jeē ní nastúu de ya.
17Te ni nanuu ya yucu jíín táca tée un jéē cascuáha jíín yá, te ni jecuɨñɨ̄ yā ɨɨn nduhvā jiín de. Te cuehē ñayuu nɨɨ́ región Judea jiín ñuu Jerusalén, jiín ñáyuu yumar ñuu Tiro jiín ñuu Sidón, ni quecoo i jeē cúni nahín i jnūhun stéén yā, jiín jéē ndúvāha i cuehyɨ̄ cándoho i.
18Te ñayuu jeē ñúhun tachī ini i, suni ni canduvāha i ni sáha ya.

19Te ndɨvii ñayuu cácuni i quehé i ya, chi súcuan ndúvāha i sáha ya jiín poder yā.
20Te ni ndacoto ya nuū tée cáscuáha jíín yá un, te ni cahān yā: Yōhyo ndetū rohó jéē cándoho ndáhú, chi quɨ̄vɨ ró ñuu nuū ndácu Yaā Dios jniñu.
21’Yōhyo ndetū rohó jéē cájiī sōco vijna, chi quiji quɨvɨ̄ jeē ndutú chīji ró. ’Yōhyo ndetū rohó jéē cándahyū rō vijna, chi quiji quɨvɨ̄ jeē cuecú rō.
22’Yōhyo ndetū rō te núu cáquɨtɨ̄ ni ñayuu nuū rō jeē sɨquɨ́ ruhū, Yaā ní nduu tēe, te cásquéhichī i róhó, te cácahān neé i nuū rō, te cácahān i jeē ñáyuu casáha jniñu néé cácuu ró.
23Te na cóo sɨɨ̄ ni rō quɨvɨ̄ sáha i súcuan, te víhyá gā na cúsɨɨ̄ ni rō, chi cáhnu téyɨ́ coo tahū rō nde andɨvɨ́. Chi suni súcuan ni casáha uhū tāca jíí i jíín tée ni canacani jnūhun Yaā Dios nde jenahán.
24’Te nacā jeē xeēn ndoho róhó ñáyuu cucá, chi vijna‑ni cúu jeē cáhīyo sɨɨ̄ ni rō.
25’Nacā jeē xeēn ndoho róhó ñáyuu jeē víjna cáhīyo vetū chīji ró, chi quiji quɨvɨ̄ jeē cuu rō sōco. ’Nacā jeē xeēn ndoho róhó ñáyuu jeē víjna cájecū rō, chi quiji quɨvɨ̄ jeē nducuíhyá ni rō te ndahyū rō.
26’Nacā jeē xeēn ndoho tāca ró núu cájejnúhún ñáyuu rohó, chi suni súcuan ni cajejnúhún jíí i tāca tée ni canacani jnūhun stáhú ndé jenahán.
27’Te cáhán rī jiín róhó jeē cájini sōho: Cundáhú ni rō ñayuu cájito uhū rohó. Te sáha vāha ró jíín ñáyuu cáquɨtɨ̄ ni nuū rō.
28Te cacān rō jeē váha coo ñayuu cácahān ndevāha sɨ́quɨ̄ rō. Te cacān tahú rō jehē ñáyuu cácahān neé núū rō.
29Te núu ndé tée cani de ɨɨn lado yɨquɨ núú rō, te vāha ga suni cuāha ró ɨnga lado cani de, vēsú jeē nácuāha ró jéē ndútahū de. Te núu ndé tée cúní de quende de tɨcāchi ró, suni cuāha ró jnúhun jeē na quíhín de jíín ndé camisa rō.
30Te na‑ni ñayuu jicán nuū rō, te cuāha ró núū i. Te ñayuu quíhin ndajníñu ró, ma nándacān rō.
31Te nájnūhun cácuni rō jeē sáha vāha ñayuu jiín ró, suni súcuan na sáha vāha ró jíín i.
32’Chi núu íyó mánī rō jiín máá‑ni ñayuu jeē maní jiín ró, ¿te na vé jeē váha ga sáha ró núu súcuan? Chi nde tēe cásáha cuēchi, suni manī de jíín tée manī jiín máá de.
33Te núu sáha vāha ró jíín máá‑ni ñayuu jeē casáha vāha jíín ró, ¿te na vé jeē váha ga sáha ró núu súcuan? Chi nde tēe cásáha cuēchi, suni súcuan cásáha de.
34Te núu cuāha núú ró núū maá‑ni ñayuu jeē ñúhun ni rō nacuāha i nuū rō, ¿te na vé jeē váha ga sáha ró núu súcuan? Chi nde tēe cásáha cuēchi, suni jéhe núu de nuū tāca gá tēe cásáha cuēchi, návāha nanihīn tucu de.
35Núu súcuan te cundáhú ni rō ñayuu cájito uhū rohó, te sáha vāha ró jíín i, te cuāha núú ró núū i. Te ma cuáha ró máá sɨ́quɨ̄ jeē cani ni rō jeē suni nacuāha i nuū rō. Te súcuan te cáhnu coo tahū rō, te stéén rō jeē cácuu ró séhe Yaā cujéhnu téyɨ́. Chi máá yá vāha ni yā jiín ñáyuu tu nácuatáhú núū yā jiín ñáyuu casáha néé.
36Núu súcuan te cundáhú ni rō ñayuu, nájnūhun máá Tátá rō cúndáhú ni yā i.

37’Ma cahán rō sɨquɨ̄ cuéchi ñayuu ndese sáha i, návāha suni ma cahán Yaā Dios cuēchi sɨquɨ̄ rō jeē casáha ró súcuan. Ma cahán xeēn rō sɨquɨ̄ i jeē tú vāha sáha i, návāha suni ma cahán Yaā Dios súcuan sɨquɨ̄ rō. Cone cáhnu ni rō nuū i, te suni cone cáhnu ni yā nuū rō.
38Cuāha ró núū ñáyuu, te suni súcuan cuāha Yaā Dios nuū rō. Chi vāha ndasɨ́ cuáha ya nuū rō, nájnūhun jeē chícuāha váha ya, quɨsɨ ya, sánīhin ya, te nde scáa ya cuāha ya nuū rō. Chi cūhva jeē cájēhe ró núū ñáyuu, suni cūhva un cuáha ya nuū rō. Achí yá.
39Te ni cahān yā ɨɨn jnūhun yátá jíín i: Tēe cástéén jnūhun tú ndaā, cácuu de nájnūhun tēe cuáá. Te ɨɨn tēe cuáá, ¿á cuu stéén de ichi nuū ɨnga tēe cuáá? ¿A tú nɨngava ndɨndúú de ini xehvā?
40Ɨɨn tēe scuáha, tu cújéhnu de nuū maestro de. Te tēe scuáha ún, núu je ni cutūhva vāha de, te jinū de coo de nájnūhun maestro de.
41’Te cuēchi jnáhan ró cúu nájnūhun jeē íne ɨɨn yāca lúlí tɨnūú i. ¿Te naun cásáha ró cuenta jeē súcuan, te tu cásáha ró cuenta cuēchi máá ró jeē cúu nájnūhun jeē íne ɨɨn nduhu tɨnūu máá ró?
42¿Te naun cácahān rō jiín jnáhan ró: Condetu, na táva rī yāca íne tɨnūu ró, te tu cánacani ni rō jeē íne ɨɨn nduhu tɨnūu máá ró? Tēe stáhú‑ni cácuu ró núu súcuan. Xīhna gā tɨnūu máá ró tava rō nduhu, te yūcuán na te cuu condēhe váha ró jéē táva rō yāca tɨ́nūu jnáhan ró.
43’Tu íyó yujnu váha jeē jéhe ndehē neé, te ni tu íyó yujnu néé jéē jéhe ndehē váha.
44Chi jíín ndéhē jeē jéhe ɨɨn ɨɨn yujnu, te jíní yō núu yujnu váha cúu. Chi tu scóyo yó ndehē higo xinī íñu, ni tu scóyo yó ndehē uva xinī yucú zarza.
45Te suni súcuan tēe vāha, cáhán de jnūhun vāha, chi vāha ánuá de. Te tēe sáha néé cáhán de jnūhun néé, chi cánéé ánuá de. Chi modo ndese íyó ánuá ñayuu, máni jeē yúcuan cúu jeē cácahān i.
46’¿Najehē cácahān yɨñúhún ró jiín rí: Jitoho ná, áchí ró, te tu cásquícu ró jniñu ndácu ri?
47Tāca ñáyuu vēji nuū rī te jíni sōho jnūhun cáhán rī te squícu, na stéén rī nuū rō ndese cúu i.
48Cúu i nájnūhun ɨɨn tēe jeē ní jeni de vehe de, te ni jete cúnú de nde ni nihīn de toto, te ni jeni de sɨquɨ̄. Te nuū ní ndaa yūte, te ni chundahá vehe ún, te tu ní cánda cuɨtɨ sáha, chi sɨquɨ̄ toto íin.
49Te tāca ñáyuu jíni sōho jnūhun cáhán rī, te tu squícu i, cúu i nájnūhun ɨɨn tēe ni jeni de vehe de nuū ñúhun, te tu yɨ́tuu jehē. Te nuū ní ndaa yūte, te ni chundahá vehe ún, te ni cotúú‑ni, te ni naa iī‑ni. Achí yá jiín i jíjnáhan i.