Text copied!
CopyCompare
Majepacʉ jʉ̃menijicʉi yávaiye mamaene coyʉitucubo - Hechos - Hechos 7

Hechos 7:23-50

Help us?
Click on verse(s) to share them!
23’Cuarenta paiʉjʉa cʉvacʉ Moisés bácʉ, jã́cʉnʉrejaquemavʉ apevʉ ʉ̃ jivʉre, Israecavʉre.
24Jã́rejaquemavʉ cũinácʉ Egiptocacʉ bácʉre jara boayʉ́re cũinácʉ Israecacʉ bácʉre. Ʉ̃ jicʉ bácʉre cad̶ateiyʉcʉ, ãñʉ Egiptocacʉ bácʉre boarĩ́ jarʉvarejaquemavʉ Moisés bácʉ yavenina.
25Ʉ̃ mácʉ yópe arĩ dápiarĩdurejaquemavʉ: “Ina jívʉ majinajarama Jʉ̃menijicʉ yʉre nʉvaicõjecʉyʉre náre ne yebacateinore jocarĩ”, arĩdurejaquemavʉ. Ʉbenita majibedejaquemavʉ na mácavʉ.
26’Cõmiáijãravʉ Moisés bácʉ jã́rejaquemavʉ pʉcarã ʉ̃mʉva Israecavʉ bácavʉre ãd̶amateivʉre ne bajumia. Que teni cãrijovamene d̶arĩdurejaquemavʉ ʉ̃ mácʉ na mácavʉre. Yópe arejaquemavʉ: “Mʉja cũinávʉtamu. Que baru, ¿aipe teni ãmeina d̶aivʉrʉ̃ mʉja mʉje baju?” arejaquemavʉ Moisés bácʉ.
27Ʉbenita cũinácʉ nácacʉ bácʉ japʉporejaquemavʉ Moisés bácʉre. Aru jẽniari jã́rejaquemavʉ ʉ̃ mácʉre: “¿Ñame jaboteicõjeni mʉre ñʉjare? ¿Ñame jẽniari jã́ipõecʉpe epedi mʉre?
28¿Yʉre máre boarĩ́ jarʉvaiyʉcʉrʉ̃, yópe mi boavarepe ãñʉ Egiptocacʉ bácʉre ẽnoare?” arejaquemavʉ.
29Ʉ̃ mácʉi que aiyede jápiayʉ Moisés bácʉ, dupini nʉrejaquemavʉ Egipto ãmicʉrijoborõre jocarĩ. Apeno joborõ, Madián ãmicʉrijoborõi, earĩ cʉrejaquemavʉ. Jímarepaco báco, dijoborõcaco, jʉed̶ocʉvarejaquemavʉ pʉcarã ʉ̃mʉvare.
30’Aru Moisés bácʉ nore cʉrejaquemavʉ cuarenta paiʉjʉa. Dinʉmʉ cũinácʉ Jʉ̃menijicʉi daroimʉ mácʉ, ángele, cʉetedejaquemavʉ ʉ̃ mácʉre põecʉbenoi joabejĩnoi Sinaí ãmicʉricũ cʉ̃racũre. Ãñʉ ángele cʉetedejaquemavʉ cũinácʉ jocʉjĩcʉ uruijĩcʉ jẽneboi.
31Moisés bácʉ cuecumañʉ ʉ̃i jã́iyede, joabenoi nʉrejaquemavʉ, me jã́cʉyʉ. Que teni jápiarejaquemavʉ Jʉ̃menijicʉi yávainore, yópe aiyede: “Yʉ́tamu Jʉ̃menijicʉ. Míñecuva Abraham, Isaac, aru Jacob ne jʉ aimʉmu yʉ”, arejaquemavʉ Jʉ̃menijicʉ. Diede jápiarĩ, Moisés bácʉ jidʉcʉ, bidini jã́iyʉbedejaquemavʉ.
33Cojedeca Jʉ̃menijicʉ arĩ yávarejaquemavʉ ʉ̃ mácʉre: “Mʉ núvʉ caride joborõ mearo baji, ji cʉe boje yui. Aru yʉ́bu meacʉ baju caivʉ pʉeno. Que baru dujacʉ mʉ mi cʉraidoare, pued̶acʉyʉ yʉre.
34Yʉ jã́ivʉ ji põeva ʉrarõ ñájivʉre no joborõ Egiptoi. Yʉ jápiaivʉ ne oiyede. Que baru daivʉ yʉ, mead̶acʉdayʉ náre. Nʉjacʉ cari. Jacopaiyovaquijivʉ mʉre Egiptoita”, arejaquemavʉ Jʉ̃menijicʉ Moisés bácʉre.
35’Ãñʉ Moisés bácʉre Israecavʉ bácavʉ ʉbeni jarʉvaiyʉrĩdurejaquemavʉ. Yópe arĩ, “¿Ñame jaboteicõjeni mʉre ñʉjare? ¿Ñame jẽniari jã́ipõecʉpe epedi mʉre?” jẽniari jã́rejaquemavʉ na mácavʉ. Ʉbenita na mácavʉ ʉ̃ mácʉre jarʉvaiyʉrĩduivʉreca, Jʉ̃menijicʉ jarorejaquemavʉ Moisés bácʉre ne yebai, ʉ̃i jaboteni mead̶aquiyepe ayʉ na mácavʉre. Aru ãñʉ ángele, ʉ̃i jã́imʉ mácʉ jocʉjĩcʉ uruijĩcʉi, cad̶ateyʉ barejaquémavʉ ʉ̃ mácʉre.
36’Moisés bácʉvacari nʉvarejaquemavʉ ãnina Israecavʉ bácavʉre Egipto ãmicʉrijoborõre jocarĩ. D̶arejaquemavʉ põeva ne jã́mene aru ne d̶arĩ majibede máre ʉre Egipto ãmicʉrijoborõi, ne etarãjiye jipocare, aru jia ʉrad̶a yebai, aru na mácavʉi cʉede máre põecʉbenoi cuarenta paiʉjʉa baju.
37Ãñʉ Moisés bácʉvacari arejaquemavʉ Israecavʉ bácavʉre: “Jʉ̃menijicʉ darocʉyʉme mʉjare apecʉ ʉ̃i yávaiyede coyʉcaipõecʉre nopedeca ʉ̃i daroiyepe yʉre. Mʉjacacʉ bacʉyʉ́me ʉ̃. Jʉ ajarã ʉ̃́re”, arejaquemavʉ ʉ̃ mácʉ.
38Ãñʉ Moisés bácʉvacari cʉrejaquemavʉ Israecavʉ bácavʉque, majeñecuva mácavʉque, ne cójijiyede põecʉbenoi. Aru cʉrejaquemavʉ ãñʉ ángele ʉ̃́re yávayʉ bácʉque Sinaí ãmicʉricũ cʉ̃racũi. Ãñʉ Moisés bácʉvacari jacopʉrejaquemavʉ Jʉ̃menijicʉi yávaiyede, majide d̶acʉyʉ majare, maje majinajiyepe ayʉ aipe d̶aiye jaʉrõre, maje cʉvarãjiyepe ayʉ jãravʉ cũiméjãravʉ baquinóre.
39’Ʉbenita majeñecuva mácavʉ jʉ abedejaquemavʉ Moisés bácʉre. Ʉbedejaquemavʉ ʉ̃ mácʉre. Aru, “Egiptoi copaiyʉrivʉbu ñʉja”, arĩdurejaquemavʉ na mácavʉ.
40Que teni yópe arĩ, jẽniarejaquemavʉ Aarón mácʉ, Moisés bácʉi yócʉ bácʉre: “D̶acajacʉ ñʉjare apevʉ pẽpeimarare, maje nʉvarajiyepe maje jipocai. Majibevʉ maja aipe vainore ñai Moiséde, majare davavacʉre Egiptore jocarĩ”, arejaquemavʉ na mácavʉ.
41Que arĩ, d̶arejaquemavʉ ne pẽpeimʉre yópe oteivecʉjĩcʉpe. Que d̶arĩ bʉojarĩ, ãimarare boarĩ́, juarejaquemavʉ, ne pẽpeimʉre jívʉ. Aru torojʉrejaquemavʉ, mearore jívʉ ne baju pʉrʉáque ne d̶aiye báquede.
42Que teni ne Jʉ̃menijicʉre jarʉvaiye boje, Jʉ̃menijicʉ máre jarʉvarejaquemavʉ na mácavʉre, mearore jícõjeñʉ abiácovare. Nópe d̶arĩ, d̶arejaquemavʉ na mácavʉ yópe cũinácʉ Jʉ̃menijicʉi yávaiyede coyʉcaipõevacacʉ bácʉ ʉ̃i toivaiye báquepedeca: Mʉja, Israecavʉ, cainʉmʉa no cuarenta paiʉjʉa mʉje cʉede põecʉbenoi, yʉre ãimarare boarĩ́, juarĩ, jíbeteavʉ̃ mʉja. Aru ape jíyede máre jíbeteavʉ̃ mʉja yʉre.
43Ñai jʉ̃menijicʉ, ʉ̃i ãmiá Moloc, ʉ̃i cʉ̃ramine, ãimacajeaque d̶aiñamine, nʉvavʉ mʉja. Aru ñai jʉ̃menijicʉ, ʉ̃i ãmiá Refán, ʉ̃i pẽpeimʉre yópe abiácorʉpe páyʉre máre nʉvavʉ mʉja. Dinʉmʉre iye mʉje pẽpeimarare d̶aiye báque boje, aru mʉje mearore jíye boje náre, mʉje mauvare nʉvaicõjecʉyʉmu yʉ mʉjare mʉje joborõre jocarĩ pʉ Babilonia ãmicʉrõ ãnipũravʉita, arejaquemavʉ Jʉ̃menijicʉ, arĩ toivarĩ, ʉ̃i yávaiyede coyʉcarejaquemavʉ.
44’Majeñecuva mácavʉ ne cʉede põecʉbenoi cʉvarejaquemavʉ náque diñami cʉ̃rami ne ãimacajeaque d̶aiñami mácarõre, iveá cʉ̃ravea báqueque Jʉ̃menijicʉi d̶aicõjeiye ʉ̃i coyʉiye báquede Moisés bácʉre toivainoque cʉriñami mácarõre. Diñami mácarõre d̶arejaquemavʉ na mácavʉ nópe Jʉ̃menijicʉi jã́d̶ovaino mácarõpe jipocamia Moisés bácʉre ʉ̃i cʉede cʉ̃racũi.
45Obediʉjʉa yóboi, Josué bácʉ jabotedejaquemavʉ majeñecuva mácavʉre, diñami mácarõre d̶aipõeva mácavʉi pãramena mácavʉre. Jipocamia na mácavʉ jacopʉrejaquemavʉ diñami mácarõre néñecuva mácavʉi jíno mácarõre náre. Josué bácʉque nʉri, Jʉ̃menijicʉi etavaiyede apevʉ judíova ãmevʉre ijoborõre jocarĩ, majeñecuva mácavʉ ĩnejaquemavʉ yo joborõre. Na mácavʉ máre nʉvarejaquemavʉ diñami mácarõre dinʉmʉmia. Aru népãramena mácavʉ máre jacopʉvarejaquemavʉ diñamine, nébʉcʉva bácavʉi jíno mácarõre na mácavʉre pʉ David bácʉi jaboteiyeta.
46’Aru David bácʉ d̶aiyʉrejaquemavʉ Jʉ̃menijicʉi ʉrõpe. Que baru Jʉ̃menijicʉ me jã́rejaquemavʉ ʉ̃ mácʉre. Aru David bácʉ d̶acaiyʉrĩdurejaquemavʉ cʉ̃ramine, põeva ne jẽniaiñamine Jʉ̃menijicʉre.
47Ʉbenita David bácʉi mácʉ bácʉ, ʉ̃i ãmiá Salomón, d̶acarejaquemavʉ diñami mácarõre Jʉ̃menijicʉre.
48Ʉbenita Jʉ̃menijicʉ, parʉcʉ caivʉ apevʉ pʉeno, cʉbebi põeva ne d̶aiñamia jívʉi. Que teni cũinácʉ Jʉ̃menijicʉi yávaiyede coyʉcaipõecʉ bácʉ yópe toivarejaquemavʉ Jʉ̃menijicʉi yávaiyede:
49Cavarõ mearomu yópe ji dobarõ mearo. Caiyede d̶aicõjeivʉ yʉ nore dobacʉ. Aru ijãravʉbu yópe ji cʉboba epeinope. Que baru ji cʉ̃ramiva d̶arĩ majibevʉ mʉja. Jʉ̃menijicʉi cʉrõre ji jabʉóvaiñamine d̶arĩ majibevʉ mʉja.
50Yʉ́vacari caiyede cʉed̶arejacacʉ yʉ, arejaquemavʉ Jʉ̃menijicʉ.

Read Hechos 7Hechos 7
Compare Hechos 7:23-50Hechos 7:23-50