Text copied!
CopyCompare
Cõãmacʉ̃ mecʉ̃ã wedesei - Santiago

Santiago 5

Help us?
Click on verse(s) to share them!
1Pee apeyé cʉorá, yʉʉre tʉoyá: Mʉ́ãrẽ ñañarõ netõré niiãdacu. Tee ñañarõ netõã́dare wãcũrã, bayiró acaribíremena utirá niiña.
2Mʉ́ã pee cʉoré bóajõããdacu. Mʉ́ãye sutire butua weejããdacua.
3Mʉ́ãye oro, mʉ́ãye niyerupe cʉtawi bóajõããdacu. Cõãmacʉ̃ cʉ̃ʉ̃ basocáre wapa tiiádari bʉreco jeari, cʉ̃ʉ̃ mʉ́ã ĩñacoropʉ tee cʉtawiriguere ĩñagʉ̃daqui. Tee cʉtawirigue mʉ́ã niyeru maĩrí siro, mʉ́ã ãpẽrãrẽ́ tiiápuheri siro, teero ẽñoã́dacu. “Mʉ́ã pecamepʉ wáaadara niitoaa mée”, jĩĩrõ tiiádacu. Atibʉ́reco petiádari bʉreco niipacari, mʉ́ã bʉ́ri peti pairó niyeru ĩñanomiã.
4Mʉ́ã ʉ̃mʉã́rẽ oteré dʉca seedutípacara, wapatípetiririra niiwʉ̃. Tee cʉ̃́ãrẽ niyeru wapatíririguere Cõãmacʉ̃ ĩñaqui. Paderá bayiró bʉsʉrómena “queoró wapatíriawã” jĩĩrére Cõãmacʉ̃ niipetire sotoapʉ niigʉ̃́ tʉoquí.
5Mʉ́ãpe atiditapʉ́re pee peti cʉonetṍnʉcãã. Mʉ́ã tʉsarénorẽ tiidʉgápetira niiã. Mʉ́ã wecʉá ãñurõ diicʉtira tiiróbiro niicu; wecʉá cʉ̃́ãrẽ sĩãã́dari bʉrecore masĩricua.
6Mʉ́ã ãpẽrãrẽ́ cʉ̃́ã bayiró peti wapa cʉorípacari, queti beserí basocʉ pʉtopʉ néewa, “wapa cʉoóya” jĩĩcu. Cʉ̃́ãrẽ sĩãdutícu. Cʉ̃́ãpe deero tii masĩricua.
7Yáa wedera, mʉ́ã masĩã: Marĩ Õpʉ̃ pʉtʉaatigʉdaqui. Cʉ̃ʉ̃ pʉtʉaatiadari sʉguero potocṍrõ manirṍ yueya. Sĩcʉ̃ otegʉ́ cʉ̃ʉ̃ oteré dʉcacʉtiri cotequi, ãñurétõpʉ yaaada jĩĩgʉ̃. Cʉ̃ʉ̃ oteri siro, oco peaaro jĩĩgʉ̃, potocṍrõ manirṍ yuequi.
8Cʉ̃ʉ̃ tiiróbiro mʉ́ãcã “marĩ Õpʉ̃ pʉtʉaatigʉdaqui” jĩĩrã, potocṍrõ manirṍ yueya. Wãcũtutuaya. Cʉ̃ʉ̃ pʉtʉaatiadaro jeaadaro péerogã dʉsacú.
9Yáa wedera, cãmerĩ́ wedepatirijãña, Cõãmacʉ̃ marĩrẽ ñañarõ tiirí jĩĩrã. Cõãmacʉ̃ basocáre wapa tiiádari bʉreco jeaatiro tiia.
10Profetas tiiríguere wãcũña. Cʉ̃́ã Cõãmacʉ̃ye quetire wederi, ãpẽrã́ cʉ̃́ãrẽ ñañarõ tiiyíra. Cʉ̃́ãrẽ teero tiipacári, ñañarõ netõpacára, wãcũtutua, nʉcãjã́yira. Cʉ̃́ã tiirírobirora mʉ́ãcã tiiyá.
11Basocáre ñañarõ wáapacari, cʉ̃́ã wãcũtutuari, cʉ̃́ã doca “ãñurã́ niiwã” jĩĩã marĩ. Job wãmecʉtigʉye queti maquẽrẽ mʉ́ã masĩcu. Cʉ̃ʉ̃rẽ ñañarõ wáapacari, wãcũtutuayigʉ. Too síro Cõãmacʉ̃ cʉ̃ʉ̃rẽ ãñurõ tiiríguecãrẽ masĩcu. Tee quetimenapʉra “Cõãmacʉ̃ bóaneõ ĩñaré cʉogʉ́ niiĩ” jĩĩrécãrẽ ãñurõ ĩñamasĩnoã.
12Cõãmacʉ̃rẽ wãmepeorijãña. Tee ʉpʉtí maquẽ niiã. Mʉ́ãrẽ sãĩñárĩ, “tiiáwʉ̃” o “tiiríawʉ̃” jĩĩré dícʉ jĩĩña. Jĩĩnemorijãña, Cõãmacʉ̃ marĩrẽ ñañarõ tiirí jĩĩrã.
13Sĩcʉ̃ Jesuré padeogʉ́re ñañarõ wáari, Cõãmacʉ̃rẽ tiiápure sãĩrṍ booa. Ʉsenigʉ̃nope Cõãmacʉ̃rẽ basapeoro booa.
14Diarecʉtigʉno Jesuré padeorá menamacãrã bʉtoá dutiráre boocóro booa, cʉ̃ʉ̃rẽ ʉse tuusĩã́ãrõ jĩĩgʉ̃. Cõãmacʉ̃ netõnéãrõ jĩĩgʉ̃, sãĩdutíbosaro booa.
15Cʉ̃́ã padeorémena sãĩrĩ́, diarecʉtigʉ netõnénogʉ̃daqui. Cõãmacʉ̃ cʉ̃ʉ̃rẽ diaré netõrĩ́ tiigʉ́daqui. Cʉ̃ʉ̃ ñañaré tiirí siro niirĩ, Cõãmacʉ̃ cʉ̃ʉ̃rẽ acabógʉdaqui.
16Teero tiirá, mʉ́ã ñañaré tiiríguere cãmerĩ́ wedenetõña. Cõãmacʉ̃rẽ sãĩbosáya, diarecʉtirare netõnéãrõ jĩĩrã. Sĩcʉ̃ basocʉ́ ãñugʉ̃́ padeorémena sãĩrĩ́, Cõãmacʉ̃ yʉʉrijã tiiríqui.
17Elías marĩ tiiróbiro basocʉ́ niiyigʉ. Cʉ̃ʉ̃ Cõãmacʉ̃rẽ “oco pearijããrõ” jĩĩ bayiró sãĩyígʉ. Itiácʉ̃ma apecʉ̃má deco atiditapʉ́re oco peariyiro.
18Too síro Cõãmacʉ̃rẽ sãĩyígʉ sũcã. Teero tiiró, oco peayiro.

19Yáa wedera, apetó tiigʉ́, sĩcʉ̃ mʉ́ãmena niiãrigʉ merẽã wãcũré wasonóboqui. Cʉ̃ʉ̃rẽ teero wáari ĩñagʉ̃, ãpĩ cʉ̃ʉ̃rẽ ãñurépere wasorí tiibóqui sũcã.
20Wasorí tiigʉ́no ñañaré tiiárigʉre ateré tiiquí: Diari siropʉre, ñañarõ netõbóarigʉre netõrĩ́ tiiquí; acabóre bʉarí tiiquí. Nocõrõrã niiã.