Text copied!
CopyCompare
Jém jomipɨc trato jém iwatnewɨɨp tánomi Jesucristo - SAN MATEO

SAN MATEO 24

Help us?
Click on verse(s) to share them!
1Jesɨc put Jesús ma̱stɨcjo̱m. Iganam nɨcpa, icunúcyaj jém icuyujcɨɨwiñ. Moj iŋquejayyaj Jesús jém wɨbɨc tɨcyaj jém mɨjpɨc ma̱stɨc aŋna̱ca, tsa̱m wɨ̱watne.
2Pero Jesús iñɨ́máy: —Mimicht́am, ixt́aamɨ yɨ́p tɨcyaj. Nu̱ma mannɨ́máypa iga yajpa imɨswatta̱ icutero yɨ́p ma̱stɨc, d́a tatsneeba ichɨ́y ni tu̱m tsa. It́u̱mpɨy accujegayyajta̱p.
3Jesɨc nɨcyaj jém co̱tsɨcyucmɨ de Olivos. Cuando co̱ñ Jesús, jém icuyujcɨɨwiñ iyamnɨ́mayyajpa: —Anɨ́maayɨ jucha̱ naspa it́u̱mpɨy yɨ́pyaj cosa. ¿Júp seña ánixt́ámpa cuando mimiñgacpa yɨ́p naxyucmɨ iga iniccuyajpa yɨ́p nas?
4Jesɨc Jesús icutsoŋ. Iñɨ́máy: —Nawattamta̱jɨ cuenta iga odoy i̱ mimɨgóyáyiñ.
5Miñyajpa wa̱t́i jém mɨgoypaap ɨch annɨyi̱mɨ. Nɨmyajpa iga: “Ɨch aCristo.” Imɨgóyayyajpa tsa̱m jáyaŋ jém pɨxiñt́am.
6Immatoŋtámpa iga miñpa jém guerra. Waŋpa iga tsa̱m áŋa̱yajpa jém naciónyaj. Pero odoy cɨ̱ŋtaamɨ. Tienes que naspa it́u̱mpɨy yɨ́pyaj cosa, pero d́anam núcne jém íŋaŋpɨgam ja̱ma.
7Tu̱m nación áŋa̱yajpa con tuŋgac nación. Tu̱m naxyucmɨ áŋa̱yajpa con tuŋgac naxyucmɨ. Miñpa jém mɨjpɨc yuu. Miñpa wa̱t́i jém malopɨc caacuy. Miñpa jém nasyɨɨxi ju̱t́ quej.
8Cuando miñpa it́u̱mpɨy yɨ́pyaj cosa, yaguiñ tsucumpa jém mɨjpɨc yaacha̱ji.
9’Jesɨc micɨɨjuŋcottamta̱p jém malopɨc aŋjagooyi icɨɨjo̱m iga mimalwadayt́amta̱p. Miccaatamta̱p. Icuwɨ̱t́i yɨ́p naxyucmɨ tsa̱m mijóyixyajpa ɨch aŋcuyucmɨ.
10Cuando núcpa jém tiempo, tsa̱m jáyaŋ pɨxiñt́am ichacyajpa jém Dios iŋma̱t́i. Algunos iwadáypa atraición jém it́ɨ̱wɨ iga matsta̱iñ. Tsa̱m najóyixyajta̱p.
11Miñyajpa jáyaŋ jém mɨgoyyajpaap, nɨ́maŋtaaya̱p iga Dios iŋmat́cɨɨwiñ. Imɨgóyayyajpa tsa̱m jáyaŋ jém pɨxiñt́am.
12Tsa̱m jáyaŋa̱p jém malopɨc jɨ̱xi jeeyucmɨ jáyaŋ jém pɨxiñt́am ichacyajpa iga it́oypa jém it́ɨ̱wɨtam.
13Pero cɨacputta̱p jém iyaachɨypaap jém yaacha̱ji, jém d́apɨc ichacpa jém Dios iŋma̱t́i hasta jém íŋaŋpɨgam ja̱ma.
14Wiñt́i aŋmatta̱p yɨ́p wɨbɨc aŋma̱t́i iga Dios iŋjacpa jém it́yajwɨɨp yɨ́p naxyucmɨ. Núcpa ju̱t́quej iga jo̱dóŋa̱ta̱iñ jém Dios iŋma̱t́i. Ocmɨ núcpa jém íŋaŋpɨgam ja̱ma.
15’Jém wiñɨcpɨc aŋmat́cɨɨwiñ jém Daniel ijaychac jém librojo̱m iga miñpa tu̱m aŋjagooyi tsa̱m pɨ̱mi malo, ijóyixpa tanJa̱tuŋ Dios. Miñpa iwat contra jém Dios iŋquímayooyi. Cuando íñix iga miñ i̱t́i jém aŋjagooyi ju̱t́ d́a iwɨ̱aŋja̱m Dios (el que imaypa yɨ́p libro wɨ̱ iga icutɨɨyɨ́yiñ t́i annɨ́máypa),
16jesɨc miit́t́aŋwɨɨp jém naxyucmɨ de Judea, poyt́aamɨ, nɨctaamɨ jém co̱tsɨgaŋjoj.
17Siiga miquímne iñt́ɨcyucmɨ jém tuŋgac piso, jesɨc odoy que̱tɨ iga nɨcpa impɨc iñtraste, pero nɨcsɨm poyi̱mɨ.
18Siiga miit́t́a ca̱mjo̱m cuando immatoŋ iga núcneum jém malopɨc aŋjagooyi, jesɨc odoy se̱ttaamɨ iñt́ɨccɨɨm iga miñpa impɨc impuctu̱cu. Jemɨgam tsucumtaamɨ.

19Agui uuguyt́im jém yo̱mtam jém ma̱nɨccomcanewɨɨp y jém ictsútspáppɨc jém xuxut́ tsɨ̱xt́am. Porque tsa̱m jáyaŋ yaacha̱ji miñpa.
20Aŋwejpáttaamɨ Dios iga odoy mictsɨ́yt́ámiñ jém tiempo de sucsuc ni jém jejcuy ja̱ma cuando mipoyt́ámpa.
21Cuando núc yɨ́p malopɨc aŋjagooyi, tsa̱m pɨ̱mi miyaacha̱támpa. D́a nunca oypa tánix jexpɨc yaacha̱ji dende Dios iwat yɨ́p nas. Ni ocmɨ d́a e̱ybɨc tánixpa jexpɨc yaacha̱ji.
22Jém tanJa̱tuŋ Dios d́a ijɨ́cpa iga jáypa jém malopɨc aŋjagooyi. Siiga jáypa, d́a i̱ cɨɨputpa, cucaayyajpa it́u̱mpɨy jém icupiŋneyajwɨɨp Dios, jeeyucmɨ d́a ijɨ́cpa iga jáypa jém mɨjpɨc yaacha̱ji.
23’Siiga i̱ miñɨ́máypa iga: “Mi̱ñɨ aamɨ, yɨɨm it́ jém Cristo”, o tuŋgac miñɨ́máypa: “Nɨ̱gɨ aamɨ jeexɨc it́ jém Cristo”, jesɨc odoy cupɨctaamɨ.
24Porque miñyajpa tsa̱m jáyaŋ jém mɨgoyyajpaap. Nɨ́maŋtaaya̱p iga: “Ɨch aCristo”, pero mɨgóypa. Nɨ́maŋtaaya̱p iga: “Ɨch awɨbɨc jém Dios iŋmat́cɨɨwiñ.” Iwatyajpa jém wɨ̱tampɨc seña y jém milagroyaj iga imɨgóyayyajpa jém icupiŋneyajwɨɨp Dios meega wɨa̱p.
25Mannɨ́mayñeum wiñt́i t́i miñpa antes que amiñgacpa.
26Jeeyucmɨ siiga i̱ miñɨ́máypa iga: “Nɨ̱gɨ aamɨ jém Cristo jém tɨtsɨnaxyucmɨ”, odoy nɨ̱gɨ aamɨ. Siiga nɨmyajpa: “Mi̱ñɨ aamɨ, yɨɨm it́ jém Cristo tu̱m cuartojo̱m aŋnécne”, odoy cupɨ̱cɨ.
27Porque cuando ɨch, jém aMiññewɨɨp Sɨŋyucmɨ, amiñgacpa yɨ́p naxyucmɨ, jesɨc i̱ quej aixyajpa. Juuts quénpa jém majɨywiñ dende aŋnɨɨsa̱umɨ hasta aŋyo̱msa̱umɨ, jesanet́im tsa̱m wɨ̱quejpa cuando amiñgacpa.
28Ju̱t́ caane tu̱m cawaj jemum aŋtuuma̱yajpa jém nuupu. Jesa̱pt́im tsa̱m wɨ̱quejpa cuando núctooba jém íŋaŋpɨgam ja̱ma.
29’Jeet́i rato cuando naspa jém yaacha̱ji, píchpa jém ja̱ma icho̱ca y jém po̱ya d́at́im tsocpa. Jém ma̱tsa, jém it́wɨɨp sɨŋyucmɨ, cutɨŋyajpa. Tsa̱m tsɨgoyyajpa it́u̱mpɨy jém it́yajwɨɨp jém ma̱tsaaŋjo̱m.
30Quejpa jém seña sɨŋyucmɨ iga miñpa jém icutsatnewɨɨp Dios. Tsa̱m wejyajpa it́u̱mpɨy jém it́yajwɨɨp icuwɨ̱t́i yɨ́p naxyucmɨ cuando iixyajpa iga miñgacpa jém Miññewɨɨp Sɨŋyucmɨ jém ucsaŋjo̱m con jém Dios ipɨ̱mi juuts tu̱m mɨjpɨc aŋjagooyi.
31Cutsadayyajta̱p jém sɨŋyucmɨpɨc pɨxiñt́am yɨ́p naxyucmɨ. Susta̱p tu̱m suscuy. Agui pɨ̱mi aŋjɨypa iga iŋtuuma̱watpa it́u̱mpɨy jém icupɨŋneyajwɨɨp Dios icuwoyo jém mundo dende sɨŋyucmɨ hasta naxyucmɨ.
32’Cutɨɨyɨyt́aamɨ yɨ́p ejemplo de jém tsuj. Cuando químpa jém iŋmaañay, jesɨc iñjo̱doŋtam iga núctooba jém cutujcɨ.
33Jesa̱pt́im cuando íñixt́ámpa iga naspa it́u̱mpɨy jém mannɨ́mayñewɨɨp iga miñpa, jesɨc iñjo̱doŋtam iga nocojo̱m it́ jém ja̱ma cuando amiñgacpa yɨ́p naxyucmɨ.
34Nu̱ma mannɨ́máypa, cupacpa it́u̱mpɨy yɨ́pyaj cosa antes que caayajpa it́u̱mpɨy jém pɨxiñt́am jém it́yajwɨɨp jém tiempo.
35Cuyajpa jém sɨŋ y jém nas, pero ɨch anaŋma̱t́i d́a nunca cuyajpa.
36’D́a i̱ ijo̱doŋ júp ja̱ma ni juchɨs hora naspa it́u̱mpɨy yɨ́pyaj cosa. D́a ijo̱doŋyaj ni jém sɨŋyucmɨpɨc pɨxiñt́am ni d́at́im ijo̱doŋ jém Dios iMa̱nɨc. Icut́um ijo̱doŋ jém tanJa̱tuŋ Dios.

37’Juutst́im jém tiempo cuando it́ id́ɨc jém Noé, jesa̱pt́im jém tiempo cuando amiñgacpa yɨ́p naxyucmɨ.
38Porque wiñɨgam cuando it́ id́ɨc jém Noé, cuando d́anam núcne jém diluvio, jém pɨxiñt́am wícyajpat́im y ucyajpat́im. Aŋcoomɨ́yoyyajpat́im y ichiiyajpat́im iyo̱mma̱nɨctam iga aŋcoomɨyyajpa hasta que núc jém ja̱ma cuando jém Noé tɨgɨy jém mɨjpɨc barcojo̱m.
39D́a icutɨɨyɨyyaj hasta que quím jém nɨ, inicunɨ́gayyaj it́u̱mpɨy jém pɨxiñt́am. Je̱mpɨct́im iñascayajpa jém it́yajwɨɨp yɨ́p naxyucmɨ cuando ɨch, jém aMiññewɨɨp Sɨŋyucmɨ, amiñgacpa yɨ́p naxyucmɨ.
40Cuando núctooba jém íŋaŋpɨgam ja̱ma, wagayo̱xayajpa wɨste̱n pɨ̱xiñ ica̱mjo̱m, tu̱m nanɨcta̱p, tu̱m tsacta̱p.
41Wɨste̱n yo̱mo wid́oyyajpa tu̱m molinoyucmɨ, tu̱m nanɨcta̱p, tu̱m tsacta̱p.
42’It́t́aamɨ al tanto porque d́a iñjo̱doŋtam juchɨs hora miñpa jém íñO̱mi, odoy moŋtaamɨ mimicht́am.
43Cutɨɨyɨyt́aamɨ, siiga tu̱m pɨ̱xiñ ijo̱doŋ juchɨs hora núcpa tsuucɨɨm jém númpaap, jesɨc d́a moŋpa iga odoy ijedáyiñ jém it́ɨc jém númpaap.
44Jeeyucmɨ mannɨ́máypa, it́t́aamɨ listo porque jém tiempo iga iñjɨ̱spa iga ɨch, jém aMiññewɨɨp Sɨŋyucmɨ, d́a amiñgacpa, jesɨgam amiñpa.
45’Sɨɨp manaŋquejáypa i̱apaap jém wɨbɨc cabo jém icutɨɨyɨypaap. Jém io̱mi ichacpa iga iŋjaguiñ jém it́yajwɨɨp it́ɨccɨɨm iga icwícyajiñ.
46Agui maymay jém cabo siiga sɨ́p iwat juuts ipɨɨmɨyñe jém io̱mi cuando miñgacpa.
47Mannɨ́máypa iga jém io̱mi iccámpa jém icabo juuts tu̱m aŋjagooyi iga iŋjacpa it́u̱mpɨy jém iñas y jém icuyo̱xayajpaap.
48Pero siiga malo yɨ́p cabo, ijɨ̱spa ia̱namaŋjo̱m iga d́a jobit́ miñgacpa jém io̱mi.
49Mojpa imalwadáy tuŋgac jém icuyo̱xapaap jém io̱mi. Tsa̱m wícpa, tsa̱m ucpa con jém tuŋgac uccɨɨwiñ.
50Miñgacpa jém cabo io̱mi tu̱m ja̱ma cuando d́a iŋjócne. Miñpa tu̱m hora cuando d́a ijo̱doŋ.
51Chiit́a̱p mɨjpɨc castigo con jém malopɨc pɨxiñt́am ju̱t́ tsa̱m wejyajpa, ju̱t́ iñichyajpa it́ɨts.