Text copied!
CopyCompare
Jém jomipɨc trato jém iwatnewɨɨp tánomi Jesucristo - SAN JUAN

SAN JUAN 8

Help us?
Click on verse(s) to share them!
1Pero nɨc Jesús jém co̱tsɨcyucmɨ iñɨ̱yi Olivos.
2Jesɨc jém tuŋgac ja̱ma, icuqueja̱ma, nɨcgacpa Jesús jém mɨjpɨc ma̱stɨcjo̱m. Aŋtuuma̱yaj jém pɨxiñt́am iga imatoŋyajpa. Jesɨc co̱ñ jém Jesús, moj iŋquejáy jém aŋtuuma̱neyajwɨɨp.
3Jesɨc algunos jém escribaspɨc maestroyaj con algunos jém fariseoyaj inimiñyaj tu̱m yo̱mo ju̱t́ it́ Jesús. Matsta̱ jém yo̱mo porque pátta̱ ju̱t́ pejóypa ixɨ. Namiñt́a̱ jém yo̱mo hasta jém pɨxiñt́am aŋcucmɨ iga icwácyajpa jém Jesús.
4Nɨ́mayt́a̱p: —Maestro, matsta̱ yɨ́p yo̱mo porque pátta̱ ju̱t́ pejóypa ixɨ.
5Nɨmpa jém Moisés iŋquímayooyi iga tannácscatámiñ tsaamɨ jém pejoypaap. Jesɨc mich anɨ́maayɨ jup castigo tanchiiba yɨ́p yo̱mo.
6Nɨmyajpa je̱mpɨc jém fariseoyaj iga icutɨ́tspa jém Jesús. Imétsyajpa ju̱t́pɨc iquejajwadayyajpa jém Jesús. Jesɨc cómneactɨŋ jém Jesús, moj ja̱yi naxyucmɨ con icɨ.
7Pero jeeyaj d́a ichacpa iga icwácyajpa. Jesɨc te̱ñchucum jém Jesús, iñɨ́máy jém inimiññewɨɨp jém yo̱mo: —Siiga tu̱m de mimicht́am d́a mit́áŋcaɨ́y, wɨ̱ iga iñyɨ́gáypa con jém wiñt́ipɨc tsa.
8Jesɨc e̱ybɨct́im cómneactɨŋ jém Jesús, mojgacum ja̱yi naxyucmɨ con icɨ.
9Jesɨc cuando jém pɨxiñt́am imatoŋyaj t́i iñɨ́máy jém Jesús, agui ijɨ̱syajpa ia̱namaŋjo̱m iga táŋcaɨ́yt́im. Tu̱mtu̱mt́i moj nɨquiyaj. Wiñt́i nɨcyaj jém más tsa̱mipɨc hasta cunɨgayyaj it́u̱mpɨyyaj. Jesɨc icut́umt́im tsɨ́y jém Jesús con jém yo̱mo, jemum te̱ñ jém cuarto icucmɨ.
10Jesɨc te̱ñchucum jém Jesús. D́a i̱ iix, tsɨ́y no más jém yo̱mo. Jesɨc Jesús iñɨ́máy: —Miyo̱mo, ¿ju̱t́ it́ jém miquejajwádaypáppɨc? ¿Que d́a i̱ wɨa̱ michi castigo?
11Jém yo̱mo icutsoŋ. Iñɨ́máy: —D́a i̱, mánO̱mi. Jesɨc Jesús iñɨ́máy jém yo̱mo: —Ɨch d́at́im manchiiba castigo. Sɨɨp nɨcsɨm. Odom malwa̱tɨ e̱ybɨc.
12Ocmɨ e̱ybɨct́im accuyujóypa Jesús, iñɨ́máy: —Ɨcham jém ajuctɨaŋtso̱ca, amiñ iga anyɨcquejpa jém it́yajwɨɨp yɨ́p naxyucmɨ. Jém atúŋɨypaap d́a sɨɨba jém piichcɨɨm, pero iniit́ jém juctɨ aŋtso̱ca ia̱namaŋjo̱m, jém ichiipáppɨc vida jém d́apɨc cuyajpa.
13Jesɨc jém fariseoyaj iñɨ́mayyaj jém Jesús: —Mich iñyaac miŋmatpa iga mii̱apaap, jeeyucmɨ d́a quejpa iga miñuumaŋmatpa.
14Jesɨc Jesús iñɨ́máy jeeyaj: —Siiga ɨch anyaac anaŋmatpa iga ai̱apaap, jesɨc nu̱ma jém anaŋma̱t́i porque anjo̱doŋ ju̱t́ amiñ y anjo̱doŋt́im ju̱t́ anɨcpa. Pero mimicht́am d́a iñjo̱doŋtam ju̱t́ amiñ ni d́at́im iñjo̱doŋ ju̱t́ anɨcpa.
15Micht́am micɨɨpiŋoyt́ámpa juuts nɨmpa yɨ́p naxyucmɨpɨc aŋquímayooyi. Ɨch d́a i̱ aŋcɨɨpiŋpa.
16Pero siiga acɨɨpíŋóypa juuts tu̱m juez, jesɨc awɨ̱cɨɨpíŋóypa porque d́a anyaac acɨɨpíŋóypa. Aŋwaganacɨɨpíŋóypa jém anJa̱tuŋ Dios jém acutsatnewɨɨp yɨ́p naxyucmɨ.
17Jayñeta̱wum micht́ampɨc iniŋquímayooyi: “Siiga wɨste̱n testigo nɨmpat́im je̱mpɨc, wɨ̱ iga taŋcupɨcpa.”
18Jesɨc it́um wɨ̱ porque anyaac atsɨ́y juuts tu̱m testigo iga manaŋmadáypa ai̱apaap. Tsɨ́yt́im juuts testigo jém anJa̱tuŋ Dios, jém acutsatnewɨɨp yɨ́p naxyucmɨ.

19Jesɨc icwácyajpa jeeyaj. Nɨ́mayt́a̱p jém Jesús: —¿Ju̱t́ it́ jém iñJa̱tuŋ? Jesús icutsoŋ, iñɨ́máy jeeyaj: —Mimicht́am d́a ánixpɨcta aɨch ni d́at́im íñixpɨcta jém anJa̱tuŋ Dios. Siiga ánixpɨcta aɨch, jesɨc íñixpɨctámpat́im jém anJa̱tuŋ Dios.
20Je̱mpɨgam iŋmatpa Jesús jém mɨjpɨc ma̱stɨcjo̱m iganam accuyujóypa jém cuarto ju̱t́ piŋta̱p jém ofrenda. Pero d́a i̱ wɨa̱p imats porque d́anam núcne jém ihora.
21Jesɨc e̱ybɨct́im iñɨ́máy jeeyaj: —Ɨch anɨcpa. Mimicht́am ammétstámpa, pero d́a wɨa̱p ampátta. Jesɨc cuando micaanetámum, nɨcpa iñyojta jém iñt́áŋca ju̱t́ d́a nunca miputpa. Ju̱t́ ɨch anɨcpa, mimicht́am d́a wɨa̱p iññɨcta.
22Jesɨc nɨmyajpa jém judíos: —¿Ju̱t́ nɨcpa yɨ́p pɨ̱xiñ? ¿Que nacaata̱p iyaac? Porque nɨmpa: “Ju̱t́ ɨch anɨcpa, micht́am d́a wɨa̱p iññɨcta.”
23Jesɨc Jesús iñɨ́máy jeeyaj: —Mimicht́am miñaxwiñpɨc, ɨch asɨŋwiñpɨc, ɨch amiñ sɨŋyucmɨ. Mimicht́am yɨ́p naxyucmɨpɨc mipɨxiñt́am, ɨch d́a yɨ́p naxyucmɨpɨc apɨ̱xiñ.
24Jeeyucmɨ mannɨ́máypa iga cuando micaanetámum, nɨcpa iñyojta jém iñt́áŋca. Porque siiga d́a iŋcupɨctámpa iga ɨch amiñ sɨŋyucmɨ, jesɨc cuando micaanetámum, nɨcpa iñyojta jém iñt́áŋca.
25Jesɨc icwácyajpa jeeyaj, nɨ́mayt́a̱ jém Jesús: —¿Que mich mii̱apaap? Jesɨc Jesús iñɨ́máy: —Ɨch ajeam juuts mannɨ́mayñe wiñt́i.
26Wɨa̱ manaŋquejayt́a iga mimicht́am tsa̱m mit́áŋcaɨyt́a y wɨa̱pt́im meega maŋcɨɨpiŋpa mimicht́am. Pero d́a aŋwatpa, porque nada más anaŋmatpa yɨ́p naxyucmɨ jém aŋquímayooyi jém anɨ́mayñewɨɨp jém acutsatnewɨɨp. Je d́a mɨgóypa, siempre nuumaŋmatpa.
27Pero d́a icutɨɨyɨyyaj iga nɨmtooba Jesús iga jém tanJa̱tuŋ Dios ichiiñe jém iŋquímayooyi.
28Jeeyucmɨ Jesús iñɨ́máy jém pɨxiñt́am: —Ɨch jém aMiññewɨɨp Sɨŋyucmɨ y cuando acquímta̱p aɨch jém cunusyucmɨ, jesɨc iŋcutɨɨyɨyt́ámpa ai̱apaap. Manaŋmadayt́ámpa jém aŋquímayooyi jém aŋquejayñewɨɨp jém anJa̱tuŋ Dios. D́a anyaac anjɨ̱xquímpa.
29Jém anJa̱tuŋ Dios jém acutsatnewɨɨp yɨ́p naxyucmɨ, aŋwaganait́ aɨch. D́a atsacne aŋcut́um porque siempre aŋwatpa juuts je iwɨ̱aŋja̱m.
30Iganam iŋmatpa je̱mpɨc jém Jesús, jesɨc jáyaŋ jém pɨxiñt́am moj icupɨcyaj.
31Jesɨc Jesús iñɨ́máy jém judíos jém sɨɨppɨc icupɨcneyaj: —Siiga mimicht́am d́a iñchactámpa iga iŋwattámpa juuts mannɨ́máypa, jesɨc nu̱ma michɨ́ypa iga maŋcuyujcɨɨwiñ.
32Wɨa̱p iŋcutɨɨyɨyt́a jém nu̱mapɨc aŋquímayooyi, jesɨc jém nu̱mapɨc aŋquímayooyi miccutsɨgayt́ámpa iga odoy michɨ́yt́ámiñ juuts tu̱m esclavo.
33Jesɨc los de más jém judíos, jém d́apɨc icupɨcneyaj Jesús, iñɨ́mayyaj: —Aɨcht́am jém Abraham ama̱nɨctam. D́a nunca atsɨ́yt́a juuts tu̱m esclavo. ¿T́iiga annɨ́mayt́ámpa iga acutsɨgayt́amta̱iñ?
34Jesɨc Jesús iñɨ́máy jeeyaj: —Nu̱ma mannɨ́máypa, it́u̱mpɨy jém imalwatyajpáppɨc tsɨ́y juuts esclavo porque iwatpa juuts ipɨɨmɨ́ypa jém malopɨc jɨ̱xi ia̱namaŋjo̱m.
35Mannɨ́máypat́im iga tu̱m esclavo d́a wɨa̱p iwaganait́ jém io̱mi it́u̱mpɨy tiempo. Pero tu̱m pɨ̱xiñ ima̱nɨc wɨa̱p iwaganait́ jém ija̱tuŋ it́u̱mpɨy tiempo.
36Siiga Dios iMa̱nɨc miccutsɨgáypa, jesɨc d́a michɨ́ypa juuts esclavo iga iŋcuyo̱xa̱p jém Woccɨɨwiñ.

37Ɨch anjo̱doŋ iga mimicht́am jém Abraham mima̱nɨctam, pero mimicht́am aŋcumectámpa iga anaccaatamtooba aɨch porque d́a iŋwɨ̱aŋja̱mta t́i manaŋmadáypa.
38Manaŋmadáypa jém aŋquímayooyi jém aŋquejayñewɨɨp anJa̱tuŋ Dios. Pero mimicht́am iŋwattámpa juuts miñɨ́mayt́a mimicht́am iñja̱tuŋ.
39Jesɨc jeeyaj iñɨ́mayyaj jém Jesús: —Aɨcht́am anja̱tuŋ jém Abraham. Jesɨc Jesús iñɨ́máypa: —Siiga nu̱ma mimicht́am jém Abraham mima̱nɨctam, wɨ̱ iga iŋwattámpat́im juuts iwatpa jém Abraham.
40Pero mimicht́am aŋcumectámpa iga anaccaatámpa aɨch, aunque manaŋmadayñe jém nu̱mapɨc iŋquímayooyi jém achiiñewɨɨp anJa̱tuŋ Dios. Jém Abraham d́a nunca iwat je̱mpɨc.
41Micht́am, sɨɨp iŋwattámpat́im juuts iwatpa mich iñja̱tuŋ. Jesɨc jeeyaj iñɨ́mayyaj jém Jesús: —Aɨcht́am d́a je apejpen. Aɨcht́am anJa̱tuŋ t́u̱m, jém Dios anJa̱tuŋ.
42Jesɨc Jesús iñɨ́máy jeeyaj: —Siiga nu̱ma Dios iñJa̱tuŋ, tienes que antoyt́ámpa aɨch porque ɨch amiññe ju̱t́ it́ Dios. Ɨch d́a amiñ anyaac; Dios acutsatne yɨ́p naxyucmɨ.
43¿T́iiga d́a iŋcutɨɨyɨyt́ámpa t́i mannɨ́máypa? D́a wɨa̱p iŋcutɨɨyɨyt́a porque d́a iŋcupɨcpa ɨch anaŋmadayooyi.
44Mimicht́am iñja̱tuŋ jém Woccɨɨwiñ. Jeam mimɨɨchit́am. Iŋwɨ̱aŋja̱mta iga iŋwattámpa juuts ixunpa jém iñja̱tuŋ. Jém Woccɨɨwiñ jém accaoypáppɨc dende wiñɨgam. D́at́im nunca nuumaŋmatpa. Iŋmatpa mɨgooyi porque je jém mɨgoypaap, ictsucum jém mɨgooyi.
45Aunque ɨch mannuumaŋmadáypa, mimicht́am d́a aŋcupɨctámpa.
46Ni tu̱m de mimicht́am d́a wɨa̱p ampádáy ɨch antáŋca. Siiga mannuumaŋmatpa, ¿jesɨc t́iiga d́a aŋcupɨctámpa aɨch?
47Siiga Dios imɨɨchi tu̱m pɨ̱xiñ, iwɨ̱matoŋpa jém Dios iŋma̱t́i. Mimicht́am d́a je Dios mimɨɨchit́am jeeyucmɨ d́a immatoŋtámpa jém Dios iŋma̱t́i.
48Jesɨc jém judíos imalnɨ́máy jém Jesús, nɨmyaj: —¿D́a mannɨ́máy iga Samariapɨc mipɨ̱xiñ y tu̱m mal espíritu iniit́ íña̱namaŋjo̱m?
49Jesɨc Jesús iñɨ́máy: —Ɨch d́a anai̱ jém mal espíritu. Ɨch aŋwatpa jém wɨ̱tampɨc cosa iga wɨ̱ixt́a̱iñ jém anJa̱tuŋ Dios. Pero mimicht́am d́a aŋwɨ̱ixt́ámpa aɨch.
50Ɨch anyaac d́a ammétspa iga acujípta̱iñ. Jém anJa̱tuŋ Dios ixunpa iga acujípta̱iñ. Jeet́im anJa̱tuŋ icɨɨpiŋpa jém malopɨc pɨxiñt́am, ichiiba castigo.
51Nu̱ma mannɨ́máypa, siiga tu̱m pɨ̱xiñ icupɨcpa ɨch anaŋmadayooyi, jesɨc d́a nunca caaba.
52Jesɨc jém judíos iñɨ́mayyaj jém Jesús: —Sɨɨp aŋcutɨɨyɨyt́ámpa iga mich iniit́ tu̱m mal espíritu íña̱namaŋjo̱m. Tsa̱m wiñɨgam ca jém Abraham. Caayajt́im jém wiñɨcpɨc profeta, pero mich miñɨmpa iga siiga tu̱m pɨ̱xiñ icupɨcpa jém iniŋmadayooyi, jesɨc d́a nunca caaba.
53¿Que mich más miwɨa̱p que jém anja̱tuŋ Abraham jém caanewɨɨp? Cucaayyajt́im it́u̱mpɨy jém wiñɨcpɨc profeta. ¿Mich t́i iñjɨ̱spa iga mii̱apaap?
54Jesɨc Jesús icutsoŋ, iñɨ́máy jeeyaj: —Siiga anacujípta̱p anyaac, jesɨc d́a t́i acuwatcuy. Pero anJa̱tuŋ Dios acujíppa. Jeet́im Dios, jém miñɨmtampáppɨc iga mich iñDios.

55Pero mimicht́am d́a íñixpɨctámpa Dios. Ɨch nu̱ma ánixpɨcpa. Siiga mannɨ́máypa iga d́a ánixpɨcpa Dios, jesɨc amɨgóypat́im juuts mimicht́am. Pero ɨch nu̱ma ánixpɨcpa Dios y siempre aŋwatpa juuts je aŋmadáy.
56Agui iwɨ̱aŋja̱m jém iñja̱tuŋ Abraham iga wɨa̱p iix jém ja̱ma iga amiñ yɨ́p naxyucmɨ, agui maymay mu iix jém ja̱ma.
57Jesɨc jém judíos iñɨ́mayyaj jém Jesús: —Mich d́a inii̱ ni cincuenta íña̱mt́ɨy ¿y miñɨmpa iga íñixñe jém Abraham?
58Jesɨc Jesús iñɨ́máy: —Nu̱ma mannɨ́máypa cuando d́anam nayñe jém Abraham, ɨch ait́t́im.
59Jesɨc jém pɨxiñt́am ipiŋyaj tsa iga iñácscayajpa id́ɨc tsaamɨ. Pero yam jém Jesús, put jém ma̱stɨcjo̱m, nas jém pɨxiñt́am aŋcucmɨ. Nɨc.