1Ta ñoo Cesarea ió iin ta̱a naní Cornelio. Ta dándáki ra iin ciento soldado, ra̱ kúú iin taꞌándá naní, ra̱ Italiano.
2Ta ndáño̱ꞌo ra Ndios, ta yuꞌú niꞌini ñaá rá xíꞌín ndidaá na̱ veꞌe ra. Ta kuaꞌa̱ di̱ꞌón xíꞌo ra chíndeé rá ña̱yuu kúndaꞌí. Ta daá kuití káꞌa̱n ra̱ xíꞌín Ndios.
3Ta iin kuu̱ ni̱ xini ra̱ ña̱ꞌa ndato ni̱ kee Ndios táto̱ꞌon ka̱ oni̱ sa̱ꞌini, chi̱ ni̱ xini túu ra iin ángel ni̱ kii noo̱ Ndios. Ta ni̱ ku̱ꞌu na noo̱ nákaa̱ ra̱. Dá ni̱ kaa na̱: ―¡Cornelio!
4Tá ni̱ sa̱ nde̱ꞌé va̱ꞌa Cornelio ángel ñoó, kúú ni̱ yu̱ꞌú nda̱ꞌo ra. Dá ni̱ nda̱to̱ꞌón ñaá rá: ―¿Ndí ki̱án kóni̱ ní, tatá? Dá ni̱ kaa ángel ñoó: ―Nátaꞌan ini Ndios seídóꞌo na ña̱ xíko̱n noo̱ ná, ta nátaꞌan taꞌani ini na̱ sa̱ꞌá ña̱ chíndeéón ña̱yuu kúndaꞌí.
5Ta viti tandaꞌá dao ta̱a ná koꞌo̱n ra̱ ñoo Jope kuaka ra iin ta̱a naní Simón kandaka ra kasaa̱ ra̱. Ta ta̱ yóꞌo naní taꞌani Pedro.
6Ta ió na̱ veꞌe iin ka̱ ta̱a naní Simón, táꞌa̱n ra̱ ndúvii ñíi̱ kíti̱. Ta íin veꞌe ra yati yuꞌú ta̱ñoꞌo̱. Ta no̱ón kúú na̱ kasto̱ꞌon xíꞌón ndí ki̱án kánian keeón ―kaá ángel ñoó.
7Dá ni̱ kee ángel ñoó kuaꞌa̱n na̱. Dá ni̱ kana Cornelio uu̱ ta̱a kéchóon noo̱ rá xíꞌín iin soldado, táꞌa̱n ra̱ ndáño̱ꞌo taꞌani Ndios takí. Ta kándéé ini Cornelio ñoó ta̱a yóꞌo.
8Dá ni̱ na̱kani ndiꞌi ra xíꞌín ta̱a yóꞌo ña̱ ni̱ kaꞌa̱n ángel ñoó xíꞌín rá. Dá ni̱ ta̱ndaꞌá ñaá rá kuaꞌa̱n ra̱ ñoo Jope kuaka ra Pedro kii na.
9Ta iin ka̱ kuu̱, tá sa̱ kuaꞌa̱n kasandaá yati ra ñoo Jope ñoó, kúú ni̱ kaa Pedro dini̱ véꞌe kaꞌa̱n na̱ xíꞌín Ndios, ta kíán táto̱ꞌon dao nduú.
10Ta ni̱ kixian ni̱ kuiko nda̱ꞌo na. Ta sa̱ kasáꞌan va na kóni̱ na̱. Ta xía̱n nani kénduu na̱ veꞌe ñoó ña̱ꞌa kasáꞌan na, ta kúú ni̱ xini túu na iin ña̱ꞌa ndato ni̱ kee Ndios.
11Chi̱ ni̱ xini na̱ ni̱ nono̱ induú. Ta ni̱ xini na̱ ko̱noo iin ña̱ꞌa ve̱i ña̱, ta káaan táto̱ꞌon káa iin dáꞌo̱n káꞌano. Ta ndíko̱ táꞌan ndin komi̱ tito̱án. Ta ni̱ na̱xino̱a̱n nda̱ no̱ñóꞌo̱.
12Ta kúú ini dáꞌo̱n ñoó ñóꞌo ndidaá kúú kíti̱ komi̱ saꞌa̱, ta ñóꞌo taꞌani kirí xíka ti̱xi, xíꞌín ndidaá ka̱ ni laa.
13Dá ni̱ sei̱do̱ꞌo Pedro tachi̱ iin na̱ ni̱ kaꞌa̱n, ta kaá na̱ diꞌa: ―Pedro, nakuii̱n ndichi. Ta kaꞌání kíti̱ xaa̱n, ta kaso̱n rí.
14Dá ni̱ kaa Pedro: ―Ko̱ó, tatá, chi̱ ko̱ óon taꞌon keí yuꞌu̱ ña̱ꞌa yako xíꞌín ña̱ ko̱ ió vii noo̱ Ndios.
15Dá ni̱ kaa tuku tachi̱ na̱ ni̱ kaꞌa̱n ñoó xíꞌín ná: ―Táꞌa̱n ña̱ ni̱ ndu̱vii Ndios, o̱ sa̱ chínaní taꞌon yoꞌáa̱n ña̱ kía̱n ña̱ yako.
16Ta oni̱ taꞌándá ni̱ kaꞌa̱n na̱ dión xíꞌín Pedro. Dá ni̱ na̱ndió ko̱o tuku dáꞌo̱n ñoó kuaꞌa̱n nóꞌa̱n induú.
17Ta kúú xía̱n ió Pedro nákani ini na̱ ndi kóni̱ kaa ña̱ ndato ni̱ xini na̱ ñoó, kúú sa̱ ni̱ saa̱ va ta̱a ni̱ ta̱ndaꞌá Cornelio veꞌe noo̱ ió na̱, chi̱ ni̱ nda̱to̱ꞌón rá na̱ ñoo ñoó ndeí kúú veꞌe Simón. Ta kúú sa̱ ni̱ kasa̱ndaá ra̱ yéꞌé veꞌe ñoó.
18Dá ni̱ ka̱sáꞌá ndáto̱ꞌón rá na̱ ndéi veꞌe ñoó, dá ni̱ kaa ra̱: ―¿Á veꞌe yóꞌo ió iin ta̱a naní Simón, ta̱a káꞌa̱n xíꞌín ná Pedro? ―kaá ra̱.
19Ta nákani ii̱ vá ini Pedro sa̱ꞌá ña̱ ni̱ xini na̱, dá ni̱ kaa Espíritu ii̱ Ndios xíꞌín ná: ―Ni̱ ka̱sáa̱ oni̱ ta̱a nándukú rá yo̱ꞌó.
20Ndakuii̱n, ta kuaꞌán noo kíi̱, ta o̱ sa̱ nákani kuáchi̱ ino̱n koꞌo̱n xíꞌín rá, chi̱ miíó yuꞌu̱ ni̱ ta̱ndaꞌá rá ni̱ ka̱sáa̱ ra̱ ―kaá na̱.
21Dá ni̱ noo Pedro, dá ni̱ saꞌa̱n na̱ noo̱ ndíta ta̱a ni̱ ta̱ndaꞌá Cornelio ñoó. Dá ni̱ kaa na̱ xíꞌín rá: ―Yuꞌu̱ kúú ta̱a nándukú ndoꞌó. ¿Ndá choon ve̱i ndó?
22Dá ni̱ kaa ra̱ xíꞌín ná: ―Ve̱i ndu choon iin ta̱a naní Cornelio, táꞌa̱n na̱ dándáki iin ciento soldado. Ta na̱ yóꞌo kúú iin ta̱a ndaa̱, ta ndáño̱ꞌo na Ndios takí. Ta káꞌa̱n va̱ꞌa ndidaá kúú na̱ Israel saꞌa̱ ná. Ta ni̱ na̱tiin na choon noo̱ iin ángel kéchóon noo̱ Ndios ña̱ kía̱n kana na mií ní ña̱ koꞌo̱n ní veꞌe na, dá ná kueídóꞌo na ña̱ kía̱n kasto̱ꞌon ní xíꞌín ná ―kaá ta̱a ñoó.
23Dá ni̱ na̱tiin va̱ꞌa ñaá Pedro. Dá ni̱ sa̱ ndei ra veꞌe ñoó ni̱ kidi̱ ra̱ sa̱kuaá dáá ñóó. Tá ni̱ tu̱u noo̱ iin ka̱ kuu̱, dá ni̱ kee Pedro xíꞌín dao ka̱ ta̱a kúú kuendá Jesús ndéi ñoo Jope ñoó kuaꞌa̱n na̱ xíꞌín ndin oni̱ ta̱a ñoó.
24Nda̱ iin ka̱ ví kuu̱, dá ni̱ saa̱ na̱ ñoo naní Cesarea. Ta sa̱ io va Cornelio ndáti ra kasaa̱ Pedro veꞌe ra. Ta ndéi taꞌani ndidaá táꞌan ra, xíꞌín na̱ néꞌe táꞌan va̱ꞌa xíꞌín rá ni̱ kana ra ñoó.
25Dá tá ni̱ saa̱ Pedro yéꞌé veꞌe ñoó, kúú ni̱ keta Cornelio nakuaka ñaá rá. Ta kúú ni̱ sa̱ kuíi̱n xi̱tí rá noo̱ ná, dá kandaño̱ꞌo ñaá rá, káꞌán rá.
26Tído ni̱ na̱chi̱kani ndichi va ñaá Pedro, chi̱ ni̱ kaa na̱ xíꞌín rá: ―Ndakuii̱n ndichi ní, chi̱ ta̱a xi̱ꞌín vá ní kúú yuꞌu̱.
27Ta kúú ndátóꞌón Pedro xíꞌín rá ni̱ ndu̱ꞌu na veꞌe ra. Dá ni̱ xini na̱ ña̱ kua̱ꞌá nda̱ꞌo ña̱yuu ndéi ndáti ñaá.
28Dá ni̱ kaa Pedro xíꞌín ná: ―Sa̱ náꞌá vá mií ndó ña̱ ko̱ sónó taꞌon ley nduꞌu̱, na̱ kúú na̱ Israel, ña̱ nakiꞌin táꞌan ndu ta ni ña̱ natuu yati ndu xíꞌín ña̱yuu ko̱ kúú na̱ Israel. Tído ni̱ da̱náꞌa̱ Ndios noo̱í ña̱ ko̱ kánian chinaní yuꞌu̱ ni iin tóꞌón ña̱yuu ña̱ kúú ná ña̱yuu ko̱ chóon, o ña̱yuu yako noo̱ Ndios.
29Sa̱ꞌá ño̱ó, tá ni̱ kana ndó yuꞌu̱ ve̱i, ko̱ ní nákani kuáchi̱ taꞌon inii̱ kixii. Ta viti ndáto̱ꞌín ndoꞌó, ¿ndá saꞌa̱ kíán ni̱ kana ndó yuꞌu̱ ve̱ii? ―kaá na̱.
30Dá ni̱ kaa Cornelio xíꞌín ná: ―Sa̱ io komi̱ kuu̱, táto̱ꞌon mií hora viti, iói̱ néꞌe ii̱í. Kúú tá ni̱ kasa̱ndaá ka̱ oni̱ nani káꞌi̱n xíꞌín Ndios, ta kúú iin ndakána vá ni̱ sa̱ kuíi̱n iin ta̱a ndíxi dáꞌo̱n ndato náyeꞌe̱ ndaa noo̱í.
31Dá ni̱ kaa na̱ xíꞌín yuꞌu̱: “Cornelio, sa̱ ni̱ sei̱do̱ꞌo Ndios ña̱ ni̱ xiko̱n noo̱ ná, ta nátaꞌan ini na̱ sa̱ꞌá ña̱ chíndeéón ña̱yuu kúndaꞌí.
32Ta viti tandaꞌá dao ta̱a ná koꞌo̱n ra̱ ñoo káꞌano naní Jope kuaka ra iin ta̱a naní Simón, ta̱ káꞌa̱n xíꞌín ná Pedro. Ta ió na̱ veꞌe iin ta̱a naní Simón, táꞌa̱n ra̱ ndúvii ñíi̱ kíti̱. Ta íin veꞌe ra yati yuꞌú ta̱ñoꞌo̱. Dá ná kii na kasto̱ꞌon na xíꞌón ndí ki̱án kánian keeón”, kaá ángel ñoó xíꞌín yuꞌu̱.
33Sa̱ꞌá ño̱ó mií hora daá ni̱ ta̱ndaꞌí ta̱a yóꞌo ko̱saa̱ ra̱ kuaka ra mií kii ní. Ta kúú va̱ꞌa va ni̱ kee ní chi̱ ni̱ ka̱sáa̱ yachi̱ ní. Ta viti kía̱n ndéi ndiꞌi nduꞌu̱ noo̱ Ndios, dá kueídóꞌo ndu ndidaá to̱ꞌon ni̱ saꞌanda Ndios noo̱ ní ña̱ kía̱n kasto̱ꞌon ní xíꞌín nduꞌu̱ ―kaá ra̱ xíꞌín Pedro.
34Dá ni̱ ka̱sáꞌá Pedro káꞌa̱n na̱ xíꞌín ña̱yuu ñoó: ―Viti kía̱n kátóni̱ va̱ꞌa inii̱ ña̱ ko̱ káxi taꞌon Ndios ña̱yuu, iin nóó kúú vá ná noo̱ ná.
35Ta nátaꞌan ini na̱ xiní na̱ ña̱yuu ndéi ndi ndáa mií vá ñoo tá yuꞌú niꞌini ñaá ná, ta kée na ña̱ ndaa̱.
36Ni̱ kaꞌa̱n Ndios xíꞌín na̱ Israel sa̱ꞌá to̱ꞌon va̱ꞌa ña̱ káꞌa̱n ña̱ kuu va nandei va̱ꞌa na xíꞌín Ndios saꞌa̱ Jesucristo, na̱ dándáki ndidaá ña̱yuu.
37Ta sa̱ náꞌá vá mií ndó ndí ki̱án ni̱ kuu chí Judea diꞌa. Ta ni̱ ka̱sáꞌán chí kuendá Galilea diꞌa tá ni̱ ndiꞌi ni̱ da̱náꞌa̱ Juan no̱ó ña̱yuu ña̱ kánian kodo̱ ndúta̱ ná.
38Chi̱ ni̱ xi̱ꞌo Ndios Espíritu ii̱ ná noo̱ Jesús, na̱ ñoo Nazaret, ta ni̱ xi̱ꞌo taꞌani na choon noo̱ ná. Ta sa̱ xi̱onoo Jesús sa̱ kee na kua̱ꞌá nda̱ꞌo ña̱ va̱ꞌa, ta sa̱ ndu̱va̱ꞌa na ndidaá kúú ña̱yuu sa̱ da̱ndóꞌo ña̱ uꞌu̱. Dión ni̱ kee Jesús, chi̱ ió Ndios xíꞌín ná.
39Ta nduꞌu̱ kúú na̱ ni̱ xini ndidaá kúú ña̱ꞌa ndato ni̱ kee Jesús chí kuendá Judea, xíꞌín ña̱ ni̱ kee na ñoo Jerusalén. Tá ni̱ ndiꞌi, dá ni̱ saꞌání ñaá rá, chi̱ ni̱ chi̱rkaa ñaá rá ndi̱ka iin cruz.
40Tído ni̱ da̱nátaki ñaá Ndios ti̱xi kuu̱ óni̱. Ta ni̱ naꞌa̱ takí tuku Jesús noo̱ ndúꞌu̱ ni̱ kee Ndios.
41Tído ko̱ ní xiní taꞌon ñaá ndidaá na̱ Israel. Sa̱va̱ꞌa mií nduꞌu̱, táꞌa̱n na̱ ni̱ ka̱xi mií Ndios, ni̱ xini ñaá, chi̱ ni̱ sa̱sáꞌan nduú ndu̱ xíꞌín ná, ta ni̱ xiꞌi nduú nduꞌu̱ xíꞌín ná tá ni̱ ndiꞌi ni̱ na̱taki na̱.
42Tá ni̱ ndiꞌi, dá ni̱ xi̱ꞌo na choon noo̱ ndúꞌu̱ ña̱ kanoo ndu kasto̱ꞌon ndu xíꞌín ndidaá kúú ña̱yuu ña̱ ni̱ chi̱kani Ndios mií Jesús ña̱ keyíko̱ na̱ saꞌa̱ ndidaá ña̱yuu takí xíꞌín ndidaá na̱ ni̱ xiꞌi̱.
43Ta saꞌa̱ mií taꞌani ná ni̱ taa profeta, chi̱ ni̱ taa na ña̱ kuꞌu̱ káꞌano ini Ndios saꞌa̱ kua̱chi ndidaá ña̱yuu kandeé iní ñaá ―kaá Pedro.
44Ta kúú káꞌa̱n ió Pedro íin na, kúú ni̱ na̱xino̱ Espíritu ii̱ Ndios dini̱ ndidaá kúú ña̱yuu ndéi seídóꞌo ñoó.
45Ta ta̱ Israel kúú kuendá Jesús, táꞌa̱n ra̱ ni̱ ka̱sáa̱ xíꞌín Pedro ñoó, kúú ni̱ naá vá iní ra̱ ndíta ra, chi̱ ni̱ na̱xino̱ Espíritu ii̱ Ndios dini̱ na̱ ko̱ kúú na̱ Israel ñoó,
46chi̱ ni̱ seídóꞌo ra ña̱ ni̱ ka̱sáꞌá ná káꞌa̱n na̱ dao ka̱ yúꞌu̱, ta kékáꞌano na Ndios.
47Dá ni̱ kaa Pedro xíꞌín ta̱a ni̱ ka̱sáa̱ xíꞌín ná ñoó: ―Ni iin tóꞌón ña̱yuu o̱ kúu chituu ña̱ kodo̱ ndúta̱ na̱ yóꞌo, chi̱ sa̱ ni̱ na̱tiin va na Espíritu ii̱ Ndios táto̱ꞌon ki̱ꞌo ni̱ na̱tiin ñaá mií yó ―kaá na̱.
48Dá ni̱ saꞌanda Pedro choon no̱ó ña̱yuu ni̱ ka̱ndísa ñoó ña̱ ná kodo̱ ndúta̱ ná xíꞌín kuu̱ satoꞌo yo̱ Jesús. Ni ndiꞌi, dá ni̱ seí ndaꞌí na̱ noo̱ Pedro ña̱ ná koo na xíꞌín ná cháá ka̱ kuu̱.