Text copied!
CopyCompare
Nuevo Testamento en mixteco - HECHOS

HECHOS 10

Help us?
Click on verse(s) to share them!
1Te ini ñuu Cesarea ni īyo ɨɨn tēe nání Cornelio, ni cuu de capitán grupo soldado jeē naní Italiano.
2Te cúu de tēe ndíso īyo nuū Yaā Dios nde jiín ndɨhɨ ñayuu vehe de, te yōhyo caridad ni tēe cúu de, chi jéhe de xūhun núū ñáyuu hebreo cándoho ndáhú, vēsú nasūu tée hebreo cúu de. Te níní jícán tahú de nuū Yaā Dios.
3Te ɨɨn quɨvɨ̄ ni steén ndijin yā nuū tēe yáha nájnūhun cahunī jehíni, te ni jito de jeē ɨ́ɨn ndajéhé maá Yáā Dios ni quɨ̄vɨ ya nuū néne de. Te ni cahān yā jiín de: Cornelio, achí yá.
4Te máá de ni ndacoto vāha de nuū yā, te ni yūhú de. Te ni cahān de: ¿Na vé cuní ni, Tátā? achí de. Te ni cahān yā jiín de: Je chíhi Yaā Dios cuenta jeē jicán tahú rō jiín jéē sáha ró caridad.
5Vijna te tají ró jecu tēe na quíngoo de nde ñuu Jope, quicana de Simón jeē suni nání de Pedro, na quíji de.
6Chi néne núu de vehe tocayo de Simón, tēe sáha curtir ñɨɨ, te ndéé vehe ún yajni yumar. Te máá de castūhun núū rō na vé cúu ɨnga jeē cánuú sáhá ró, áchí ndajéhé yā.
7Te ndajéhé yā jeē ni cáhān jiín Cornelio, cuahān‑ni ya. Te ni cana de uū mozo de jíín ɨɨn soldado jeē yɨñúhún núū Yaā Dios, chi cúcáhnu ni de jeē squícu vāha tēe ún.
8Te ni nacani ndɨhɨ de jnūhun nuū tāca tée ún, te ni tají de cuangoo nde ñuu Jope.
9Te ɨnga quɨvɨ̄ un cájica de ichi cuangoo de, te cuacuyajni de ñuu Jope. Te je yajni cahuxī uū cúu, te suu hora un ní caa Pedro sɨquɨ̄ véhe chi cándaā, te yūcuan cácān tahú de.
10Te ni quee sōco chīji de, te ni cuni de caji de staā. Te sáá cásáha ña ndeyu te ni steén ndijin yā nuū de.
11Te ni jito de jeē núne andɨvɨ́. Te ni jito de nájnūhun ɨɨn sahma manta jité cáhnu te núhní jnáhan ndɨcúún punta, te ni cuun vēji nuū de.
12Te chīji un cáñūhun ndɨnuū quɨtɨ, tācá quɨtɨ cúún ndaha jíín táca cóō jiín táca quɨtɨ cándava.
13Te ni jini sōho de ɨɨn jnūhun ni cahān: Pedro, ndocuɨñɨ̄ te cahni rō tācá quɨtɨ jiñā, te caji rō tɨ̄, áchí.
14Te ni cahān Pedro: Ma cáji na, Tátā, chi tu yéji cuɨtɨ na táca quɨtɨ jeē cahán ley ni jéē tú vāha caji na tɨ́, chi nájnūhun jeē tu cáhīyo ndoo tɨ nuū ní, áchí de.
15Te ni cahān tucu jnūhun un jíín de: Achí rí jeē iyó váha caji rō tācá quɨtɨ jiñā, chi ni sándoo ri, te ma cahán maá ró jeē tu cáhīyo ndoo tɨ, áchí. Te súcuan ni steén cají yá nuū de jeē cúu quihīn de nuū ñáyuu vēsú násūu jnáhan ñuu de hebreo cúu.
16Te unī jínu ni cahān súcuan jíín de. Te sahma un ní ndaa cuanuhun andɨvɨ́.
17Te níní nácani ndasɨ́ ni Pedro na vé cuní cahān jeē ní jito ndijin de ún, te ni jinūcoo‑ni tēe ni tají Cornelio, cácajnūhún de vehe Simón nde ni jinūcoo de yéhyɨ́ tée ún.
18Te cácahān jee de cácajnūhún de núu yūcuan ndéé Simón jeē suni nání de Pedro.

19Te níní nácani ga ni Pedro sɨquɨ̄ jeē ní jito ndijin de ún, te Espíritu Santo ni cahān yā jiín de: Ni quecoo unī tēe cánanducú róhó.
20Ndocuɨñɨ̄ te nanuu ró, te ma cáni ni rō jeē tú vāha quihīn rō jiín de, vēsú nasūu jnáhan ñuu rō hebreo cácuu de, chi máá rí ni tají rí de vējicoo de, áchí yá.
21Yūcuán na te ni nanuu Pedro nuū tée ni tají Cornelio, te ni cahān de: Máá ná cúu tēe cánanducú ní. ¿Te na sɨquɨ̄ vējicoo ní núū na núu súcuan? áchí de.
22Te ni cacahān mozo un: Cornelio, tēe cúu capitán, ni tají de sāñá. Te tēe ndaā, tēe ndíso īyo nuū Yaā Dios cúu de, te tāca ñáyuu hebreo suni cácahān i jeē tée vāha cúu de. Te ni cahān ɨɨn ndajéhé yā jiín de jeē na cána de níhín jéē ní vehe de te chusóhó de jnūhun cahān ni jíín de.
23Yūcuán na te ni cahān Pedro jiín mozo un jéē na cúcōo de ini vehe ún, te ni candōo de yūcuán. Te nuū ní cundijin, te ni quihin Pedro ichi cuahān de jíín mozo un. Te suni cuangoo jecu hermano cácandíje ñuu Jope jiín de.
24Te nde ɨnga quɨvɨ̄ ni jinūcoo de ñuu Cesarea. Te Cornelio ndétu de jinūcoo Pedro, chi ni nastútú de tāca jnáhan de jíín táca amigo de jeē quijnáhan vāha ga de jíín.
25Te nuū ni jínū Pedro jijnáhan de, te ni quenda Cornelio ni cahān de jíín Pedro, te ni jecuɨñɨ̄ yɨtɨ́ de jeē chiñúhún de Pedro nuú.
26Te Pedro ni ndonehen de Cornelio, te ni cahān de: Ndocuɨñɨ̄ ní, chi sāñá suni ɨɨn tēe‑ni cúu ná, áchí de.
27Te cándajnūhún de ni quɨ̄vɨcoo de ini vehe. Te ni jito Pedro jeē cáyūcu cuéhē ñayuu ini vehe de.
28Te ni cahān Pedro jiín ñáyuu ún: Je cájini vāha ni jíjnáhan ní jéē ley jeē cánevāha sāña ñáyuu hebreo, cáhán jeē tú vāha jeē quijnáhan ná jíín ní quɨ̄vɨcoo ná vehe ní sɨ́quɨ̄ jeē cúu ní ñáyuu sɨ́ɨn nación. Te Yaā Dios chi ni steén yā nuū na jéē ma cujéē ni na núū ní ɨɨn ñayuu.
29Jeē yúcuan cúu jeē vēji‑ni ná, chi ni cana ní sáña, te tu ní sájéē ni ná. Te na cájnūhun ná nihín, ¿na sɨquɨ̄ ni cana ní sáña? áchí Pedro.
30Yūcuán na te ni cahān Cornelio: Vijna íyó cúūn quɨvɨ̄ nájnūhun máá hora yáha jéē cúu cahunī jehíni, te ndite ni ná chi súcuan chíñúhún ná nuū yā, te jícán tahú na ini vehe ná. Te ni quiji ɨɨn ndajéhé yā nuū ná, te ndíndēé sahma ñúhun ya.
31Te ni cahān yā jiín ná: Cornelio, je ni jini sōho Yaā Dios jeē jicán tahú rō, te chíhi ya cuenta jeē sáha ró caridad.
32Núu súcuan te tají ró mozo na quíngoo de ñuu Jope quicana de Simón jeē suni nání de Pedro, na quíji de nuū rō. Chi tēe un néne de vehe tocayo de Simón, tēe sáha curtir ñɨɨ, te yajni yumar ndeé vehe de. Te quee tēe ún te castūhún de nuū rō jnūhun cánuú, áchí yá jiín ná.
33Súcuan ni cuu te ni tají‑ni ná mozo na cuajēcoo de cana de níhín, te na cútahū ná, chi vāha ni sáha ní jéē véji ní. Te vijna ni candutútú ná yāha návāha tāca ná cuni sōho ná ndɨhɨ jnūhun Jitoho yō Yaā Dios jeē ni jéhe ya cahān ní, áchí de.
34Yūcuán na te ni cahān Pedro: Vijna te ni jini vāha ná jéē Yaā Dios ɨnuú‑ni sáha ya jiín táca ñáyuu, cúu ñayuu hebreo jiín ñáyuu tāca gá nación.
35Chi cúsɨɨ̄ ni yā jiín ñáyuu tācá‑ni nación núu cándīso īyo i nuū ya te cásáha i jniñu ndaā.
36Chi ni cahān yā jiín ñáyuu Israel jeē ndɨ́vɨcoo tāca ñáyuu nuū jnúhun manī yā jiín i sáha Jesucristo. Te máá yá cúu Jitoho tāca yóhó.

37Máá ní je cájini ní ndese ni cuu. Chi ná ni jīnu ni nacani Juan jnūhun jíín jéē ni scuándute de ñayuu, te ni quejéé Jesús nácani ya jnūhun nde Galilea, te ni jitē jnūhun un nɨ́ɨ́ cáhnu Judea.
38Te cájini ni jéē Yaā Dios ni jēhe ya Espíritu Santo jiín poder nuū Jesús, Yaā ní jehnu ñuu Nazaret. Te cájini ni jéē ní jica cuu ya ni sáha ya jniñu váha, te ni nasávāha ya tāca ñáyuu jeē cándoho i sáha jexeén, chi Yaā Dios ni chindéé ñáhán yá Jesús.
39Chi máá ná cánacani cájí ná jnūhun tācá jniñu ní cajito ná ní sáha ya nɨɨ́ cáhnu Judea jiín ini ñuu Jerusalén. Yūcuán na te ni cajehni i ya, chi ni cata caa i ya jicā cruz.
40Te Yaā Dios ni nastécu yā maá Jesús nuū uní quɨvɨ̄, te ni ndiji ya nuū na ní cajito ná núū yā ni sáha Yaā Dios.
41Te tu ní quíji ya nuū tācá ɨnga ñayuu, chi nuū maá‑ni tāca ná jeē jé ni nacāji Yaā Dios sāña jéē nácani ná jnúhun tācá jniñu jeē ní cajito ná. Chi ni cayeji na stáā ni cajihi ná ndute jíín yá ná ni nane ya jeē ní natecu yā.
42Te ni ndacu ya jniñu nuū na jíjnáhan ná jéē na nácani ná jnúhun ya nuū tāca ñáyuu te cahān cají ná jeē maá Yáā Dios ni jeni ya Jesús jeē sándaā yā jniñu ñayuu cátecu jiín ñáyuu ní cajihī.
43Chi jnūhun Jesús cúu jeē ní cacahān tāca tée ni canacani jnūhun Yaā Dios nde jenahán. Chi ni cacahān de jeē tāca ñáyuu jeē candíje i Jesús, cone cáhnu ni yā nuū cuéchi i, áchí Pedro.
44Te níní cáhán gā Pedro tāca jnúhun yáha te ni quɨ̄vɨ‑ni Espíritu Santo ini anuá tāca ñáyuu cájini nahín jnūhun ya jeē cahán de.
45Te tēe hebreo jeē ni jínūcoo jíín Pedro jeē suni cácandíje de Jesús, nahán ní canaa ni de ni cajito de jeē suni ni quɨ̄vɨ Espíritu Santo ini anuá ñayuu jeē násūú hebreo cácuu.
46Chi ni cajini sōho de cácahān ñayuu un sɨ́ɨn yuhu, te cácahān i jeē yōhyo cújéhnu Yaā Dios.
47Yūcuán na te ni cahān Pedro: ¿Ndé ɨɨn casɨ jeē ma cuándute ñayuu yáha? Chi ni quɨ̄vɨ Espíritu Santo ini anuá maá i, nájnūhun ni quɨ̄vɨ ya ini anuá maá yó, áchí de.
48Te ni cahān de jíín i jeē na cuándute i sɨquɨ̄ jeē ní cacandíje i Jesucristo. Yūcuán na te ni cacahān ndahú i jíín Pedro jeē na quéndōo de jecu quɨvɨ̄ jiín i.