Text copied!
Bibles in Atatláhuca Mixtec

SAN LUCAS 1:27-76 in Atatláhuca Mixtec

Help us?

SAN LUCAS 1:27-76 in Nuevo Testamento en mixteco

27 Te ni jehēn yā nuū ɨɨn sūchi sɨ́hɨ́ nání María. Te je ni cundaā jeē quijnáhan ña jíín ɨɨn tēe nání José, te sēhe yucūn rey David cúu de.
28 Te ni quɨ̄vɨ ndajéhé un núū ndeé ña, te ni cahān yā: Tandii, nacā ndetū cúu ró. Chi máá Jítoho yō Yaā Dios iyó yá jiín ró, te ni sáha ya jeē yóhyo ndetū gā cúu ró núū tāca gá ñahan, áchí yá.
29 Te nuū ni jíto ña nuū yā, te ni cunéé ni ña jeē súcuan cáhán yā, te jéni ni ña naun cáhán yā súcuan jíín ña.
30 Te ni cahān gā ndajéhé un jíín ña: Ma yūhu ró María, chi ni sáha Yaā Dios jeē váha jíín ró.
31 Te jecūhun sēhe ró te scácu ró ɨɨn sēhe yɨɨ́, te snání ró i Jesús.
32 Te cujéhnu i, te conaní i Sēhe Yaā cujéhnu téyɨ́. Te máá yá jeē cúu ya Jitoho yō Yaā Dios, sáha ya jeē cuu i rey, nájnūhun jíí i David ni cuu de rey.
33 Te nɨ́ɨ́ cáni ndacu i jniñu nuū ñáyuu nación Israel. Te ma ndɨ́hɨ cuɨtɨ jeē ndácu i jniñu. Achí ndajéhé.
34 Yūcuán na te ni cajnūhún María: ¿Ndese coo jeē ni cáhān ní? Chi ná tu coo yɨɨ ná, áchí ña.
35 Te ni cahān ndajéhé un: Máá Espíritu Santo quiji sɨquɨ̄ rō, te poder maá Yaā cujéhnu téyɨ́ sáha ɨɨn jniñu jéhnu jíín ró. Te jeē yúcuan máá súchi íī jeē cácu, quɨhɨ cuenta i nuū Yaā Dios, te cahān ñayuu jeē Séhe Yaā Dios cúu i.
36 Te suni cástūhun rí nuū rō jeē jnáhan ró Elisabet, suni scácu ña ɨɨn sēhe vēsú je jéhnu ña. Te vijna íyó íñū yoō jeē tuá cácahān ñayuu jeē cúu ña ñahan númá.
37 Chi ndɨhɨ‑ni cuu sáha Yaā Dios, te tu íyó ni ɨɨn jeē ma cúu sáha ya, achí ndajéhé un.
38 Yūcuán na te ni cahān María: Cuu núu súcuan, chi sáha ná táca jniñu ndácu Jitoho yō Yaā Dios, te na cóo jíín ná nájnūhun ni cachi ní, áchí ña. Te máá ndajéhé un cuáhān‑ni ya.
39 Te ni cuu jecu quɨvɨ̄, te yachī cuahān María, ni caa ña yucu cuahān ña ɨɨn ñuu región Judea.
40 Te ni jinū ña vehe Zacarías, te ni cahān ña jíín Elisabet.
41 Te nuū ní jini Elisabet jeē cahán María jiín ña, te sūchi ñúhun chīji ña ni canda‑ni i. Te ni cunuú Espíritu Santo ini anuá ña.
42 Te ni cahān jee ña: Ni sáha Yaā Dios jeē yóhyo ndetū gā cúu ró núū tāca gá ñahan, jíín jéē yóhyo ndetū sēhe ró.
43 ¿Te ndese cúu jeē ní quee naná maá Jítoho rī nuū rī? Chi tu cújéhnu cuɨtɨ rī.
44 Chi jeē ní jini‑ni ri jnūhun ni cahān rō jiín rí, te sūchi ñúhun chīji ri ni canda i jeē cúsɨɨ̄ ni i.
45 Te nacā ndetū rō jeē ní candíje ró, chi squícu nahín tāca jnúhun ni cahān maá Jítoho yō jiín ró. Achí Elisabet.
46 Yūcuán na te ni cahān María: Cáhán rī jeē cujéhnu ndasɨ́ máá Jítoho yō Yaā Dios,
47 te cúsɨɨ̄ ni rī jiín Yaā Dios, Yaā jnáma ruhū.
48 Chi ni sáha ya cuenta ruhū, vēsú tu cújéhnu ri. Te na squícu ri jniñu ndácu ya. Te nde vijna te tāca ñáyuu jeē nácacu, cahān i jeē yóhyo ndetū rī.
49 Chi Yaā jnɨ́ɨ ndɨhɨ poder, ni sáha ya jniñu jéhnu jíín rí. Te Yaā iī ndoo cúu ya.
50 Te nɨ́ɨ́ cáni cundáhú ni yā tāca ñáyuu ndíso īyo nuū yā.
51 Ni sáha ya jniñu jéhnu jíín poder yā, chi ni scúnu ya ñayuu casándúxí máá,
52 te ñayuu cácujéhnu, ni quende ya jeē cujéhnu i. Te ñayuu ndahú chi ni sajéhnu ya i,
53 te ñayuu cájiī sōco ni jēhe ya jeē cáji vāha i. Te ñayuu cucá ní natají yá i súcuan‑ni.
54 Te ni chindéé ñáhán yá yohó, ñáyuu nación Israel, jeē cácuu yó mozo yā, te tu náā ni yā jeē cundáhú ni yā yohó.
55 Chi súcuan ni jejnūhun ya nuū tāca jíí yō, nuū Abraham jiín táca yúcūn de jeē cóo nɨ́ɨ́ cáni. Achí María.
56 Te ni condee ña jíín Elisabet nájnūhun unī yoō. Yūcuán na te cuanuhun ña vehe ña.
57 Te ni jinū quɨvɨ̄ jeē scácu Elisabet sēhe ña, te ni scácu ña ɨɨn sēhe yɨɨ́.
58 Te tāca ñáyuu ndeé yajni jíín ña jíín táca jnáhan ña, ni cajini i jeē yóhyo ni cundáhú ni Yaā Dios ña, te ni jengoo i ni cacahān i jnūhun sɨɨ̄ ni jiín ña.
59 Yūcuán na te nuū uná quɨvɨ̄ jeē ní cacu i, te ni jengoo ñayuu ni sáha i circuncidar sūchi yɨ́quɨ́n un. (Te yūcuan cúu ɨɨn jnunī nuū yɨquɨ cúñu tāca súchi yɨ́ɨ́ hebreo jeē steén jeē cácuu i ñayuu Yaā Dios.) Te snání i sūchí un sɨ́hvɨ́ tátá i Zacarías nuú.
60 Te ni cahān naná i: Ma cúu, chi Juan conaní i, áchí ña.
61 Te ni cacahān i jíín ña: ¿Te naun? Chi tú ni ɨɨn jnáhan ró nání súcuan, áchí i.
62 Yūcuán na te jíín seña ni cacajnūhún i tátá sūchí un ndese cúní de jeē cónaní i.
63 Te máá de ni jicān ɨɨn tutu, te ni tee de: Juan conaní i. Te tāca ñáyuu un ní canaa ni i cájito i.
64 Te ni nduvāha Zacarías jeē ní cuñɨ́hɨ́n de, te ni quejéé de cáhán de jeē yóhyo vāha Yaā cúu Yaā Dios.
65 Te tāca ñáyuu ndeé yajni jíín de, yōhyo ni canaa ni i. Te nɨ́ɨ́ yucu región Judea ni jitē núu tāca jnúhun yáha jeē súcuan ni cuu.
66 Te tāca ñáyuu jeē ní cajini jnūhun, ni quejéé i cánacani ni i, te cácajnūhun jnáhan i: ¿Ndese coo na cuéhnu sūchi yáha? áchí i. Chi máá Jítoho yō yōhyo ni sáha ya jeē váha jíín i.
67 Te tátá i Zacarías ni cunuú Espíritu Santo jiín de, te ni nacani de jnūhun ni steén Yaā Dios nuū de:
68 Yōhyo vāha Yaā cúu máá Jítoho yō, Yaā Dios yohó ñáyuu Israel, chi ni quiji ya nuū yō jeē cácuu yó ñáyuu yā, te ni jnama ya yohó.
69 Te ni jeni ya ɨɨn Yaā iyó poder jeē jnáma ya yohó, te Yaā ún cacu yucūn mozo yā rey David.
70 Chi súcuan ni jejnūhun ya, ni cacahān tāca tée ndoo ánuá jeē ní canacani de jnūhun ya jenahán.
71 Chi ni cacahān de jeē jnáma ya yohó núū jeē cájito uhū yohó, jíín núū jeē cáquɨtɨ̄ ni nuū yō.
72 Chi ni cundáhú ni yā tāca jíí yō jijnáhan, te tu ní náā ni yā contrato iī yā.
73 Chi suu un ní jejnūhun téyɨ́ yá nuū jií yō Abraham,
74 suu jeē jnáma ya yohó núū ñáyuu cájito uhū yohó, návāha cuajníñu yó núū yā, te ma yūhu yó i.
75 Te coo ndaā coo ndoo ánuá yō, cuajníñu yó núū yā tāca quɨ́vɨ jeē cótecu yō.
76 Te róhó súchi lúlí, cuu ró tée nacani jnūhun Yaā cujéhnu téyɨ́. Chi cosnūu ró ichi núú maá Jítoho yō, návāha sátūhva ró ñáyuu, te sáá te quiji ya.
SAN LUCAS 1 in Nuevo Testamento en mixteco