Text copied!
Bibles in Highland Popoluca

SAN LUCAS 17:1-17 in Highland Popoluca

Help us?

SAN LUCAS 17:1-17 in Jém jomipɨc trato jém iwatnewɨɨp tánomi Jesucristo

1 Jesɨc Jesús iñɨ́máy icuyujcɨɨwiñ: —Ju̱t́quej it́ jém malopɨc cosa iga micmalwatpa. Pero agui uuguyt́im jém pɨ̱xiñ jém ictáŋcawatpaap it́ɨ̱wɨtam.
2 Tsa̱m jáyaŋ castigo ichiiba Dios jém icmalwatpáppɨc jém Dios ipɨxiñt́am. Más wɨ̱ iga cutsénayt́a̱iñ iɨscɨyucmɨ tu̱m molino icha y acpatsɨyt́a̱iñ lamar jém malopɨc pɨ̱xiñ iga jiccaiñ que iga icmalwatpa tu̱m jém yaguiñpɨc icupɨcne Dios.
3 Jesɨc cuidado iga immalwatpa. ’Siiga táŋcaɨ́y tu̱m iñt́ɨ̱wɨ, aŋjɨyja̱cɨ iga ichaguiñ jém it́áŋca. Siiga icacpa ijɨ̱xi, wadaayɨ perdón.
4 Siiga iñt́ɨ̱wɨ mimalwadáypa siete veces tu̱m ja̱ma, pero siete veces miñpa miñɨ́máy iga: “Awadaayɨ perdón, aŋcucacum anjɨ̱xi”, jesɨc wadaayɨ perdón siete veces.
5 Jesɨc jém doce apóstolyaj miñ iñɨ́mayyaj jém Jesús: —MánO̱mi, ayo̱xpáttaamɨ iga más aŋcupɨctámiñ iga Dios wɨa̱p iwat juuts ajɨycámayñe.
6 Jesɨc tánO̱mi iñɨ́máy icuyujcɨɨwiñ: —Siiga uxaŋ iŋcupɨcpa iga Dios wɨa̱p iwat juuts mijɨycámayñe, jesɨc ocmɨ más iŋcupɨcpa. Jex juuts tu̱m mostaza ipac. D́a jutsaŋ jém pac, pero ocmɨ naypa, mɨja̱p. Nu̱ma meega iŋcupɨcpa uxaŋ, jesɨc wɨa̱p iññɨ́máy jém sicómoro cuy: “Nawixquímta̱jɨ, nɨ̱gɨ miña̱yi lamar.” Jesɨc jém cuy mimatoŋpa. Iwatpa juuts iññɨ́máypa.
7 ’Siiga iniit́ mich tu̱m esclavo oy ijɨ̱t nas o oy iwat cuenta jém imborrego, jesɨc cuando se̱tum iñt́ɨccɨɨm, d́a iññɨ́máypa jém íñesclavo iga mi̱ñɨ miwiiqui.
8 Pero mich impɨɨmɨ́ypa jém íñesclavo. Iññɨ́máypa iga: “Awadaayɨ jém aŋwíccuy. Accaamɨ jém indelantal. Nami̱ñɨ jém wíccuy, tu̱nɨ mesayucmɨ. Wiñt́i acwiicɨ ɨch, acnɨɨcɨ, jesɨc ocmɨ miwícpa y miñɨ́cpat́im mex mich.”
9 D́at́im iŋcujíppa jém íñesclavo porque no más iwat juuts ipɨɨmɨ́y io̱mi.
10 Jesa̱pt́im mimicht́am cuando yaj iŋwat juuts mipɨɨmɨyñe Dios, jesɨc más wɨ̱ iga iññɨ́máypa Dios yɨɨmpɨc: “Aɨch mich ánesclavo. D́a wɨ̱ iga mich aŋcujíppa porque no más aŋwat juuts mich ampɨɨmɨyñe.”
11 Jesɨc iganam nɨcpa Jesús Jerusalén, naspa jém naxyucmɨ Samaria y Galilea.
12 Núc tu̱m xut́u tɨgaŋjoj aŋna̱ca. Iganam tɨgɨy, ipát diez pɨ̱xiñ cupúgayñeyaj iña̱ca. Juumɨ tsɨ́yyaj iga odoy i̱ icmachiñ jém caacuy.
13 Jesɨc pɨ̱mi aŋwejyajpa jém mɨmneyajwɨɨp, nɨmyajpa: —MiJesús, mamMaestro, ayaachaŋja̱mtaamɨ.
14 Jesɨc Jesús iámmats, iñɨ́máy: —Nɨ̱gɨ wiñquejaayɨ jém pa̱nijyaj. Jesɨc mojum nɨquiyaj. Iganam nɨcyajpa, jeet́i rato wɨ̱tsɨ́yum jém iña̱ca, cuáyñeum.
15 Jesɨc tu̱m de jeeyaj cuando iix iga pɨsneum, se̱t e̱ybɨc ju̱t́ it́ Jesús. Pɨ̱mi jɨypa, agui icujíppa Dios.
16 Jesɨc jém pɨ̱xiñ co̱ste̱ññeactɨŋ jém Jesús ipuycɨɨm. Nɨ́mayt́a̱ Jesús: “Iyucuɨpdios iga anacpɨs.” Jém pɨ̱xiñ Samariapɨc.
17 Jesɨc nɨmpa Jesús: —¿Que d́a midieztam mipɨsta? ¿Ju̱t́ it́ jém nueve?
SAN LUCAS 17 in Jém jomipɨc trato jém iwatnewɨɨp tánomi Jesucristo