Text copied!
Bibles in Kaqchikel

Hechos 5:13-39 in Kaqchikel

Help us?

Ri rusamaj ri Dios ri xqui'en can ri apóstoles 5:13-39 in GT:cak:Kaqchikel

13 Y ri tinamit utz yequitz'et ri quiniman ri Jesucristo, jac'a chique ri man quiniman ta, nis-ta jun nucovij-ri' chi xe nuk'ebaj-ri' chi ntoc (cachbil, cach'il).
14 Pero k'ij-k'ij más eq'uiy yeniman ri Ajaf, chi achi'a' chi ixoki'.
15 Roma c'a ri', hasta ri yeyavej ye'eleses-pe pa tak bey y yeyalo'x chuvech tak ch'at y varo'el, richin quiri' tok nik'ax ri Pedro, masque xa ja ri rumujal nik'ax pa quivi' jujun chique richin yec'achoj.
16 Y ja jun ri pa tak tinamit chunakaj ri Jerusalem yepe-vi eq'uiy vinak equic'amon-pe yeyavej y ri ocunak itzel tak espíritu quiq'uin, y conojel yec'achoj-e.
17 Xcataj c'a ri nimalaj sacerdote y conojel ri achi'a' saduceos ri ec'o riq'uin roma jani na itzel niquina' chique ri apóstoles.
18 (Xequitz'om, xequichop) y xequiya' pa cárcel richin ri tinamit.
19 Jac'a chupan ri ak'a' ri', jun ángel richin ri Ajaf Dios xujak-e ruchi' ri cárcel chiquivech ri apóstoles. Y tok xerelesaj-e, xu'ij-e chique:
20 Quixbin c'a, quixpa'e' pa racho ri Dios, y man quixtane' chutzijosic ri ch'abel richin ri c'aslen ri nuya' ri Jesucristo, xcha' ri ángel.
21 Tok ri apóstoles xquic'axaj ri xbix chique, sakar chuca'n k'ij xebe pa racho ri Dios, y yequitijoj ri ec'o chiri'. Jac'a ri nimalaj sacerdote y ri ch'aka' chic ri ec'o riq'uin, chupan ri misma hora ri', xecoyoj ri achi'a' junan niqui'en gobernar, y ri nima'k quijuna' achi'a' c'o quik'ij chiquicojol ri israelitas. Xquimol c'a qui', jac'ari' xqui'ij chi quec'amer-pe ri apóstoles ri ec'o pa cárcel.
22 Jac'a ri (justusi', aj-ch'ami'y) ri xetak-e man xequil ta ri apóstoles ri pa cárcel; xetzolij c'a richin xquiya' rutzijol.
23 Rije' quire' xqui'ij: Ri cárcel tz'apel utz ruchi', y ri yechajin, chuchi' ri puerta epa'el-vi. Pero tok xkajak-apu, man jun chique ri achi'a' xekil chiri', xecha'.
24 Tok ri nimalaj sacerdote, y ri uc'uay quichin ri yechajin racho ri Dios, y ri nima'k tak quik'ij sacerdotes xquic'axaj ri niqui'ij ri chajinela', man niquil ta achique niqui'ij. Achique na rubeyal ronojel re', y achique na ruc'amon-pe, yecha'.
25 Pero c'o c'a jun quire' rutzijol xuruya' chique: Ri achi'a' ri xe'iya' pa cárcel, ja epa'el chiquivech ri quimolon-qui' pa racho ri Dios, yequitijoj, xcha'.
26 Jac'ari' xebe ri uc'uay quichin ri chajinel y ri (justusi', aj-ch'ami'y) richin xe'equic'ama' ri apóstoles. Pero xe relic xequiq'uen-pe, roma niquixi'ij-qui' chi yec'ak chi abaj coma ri vinak.
27 Tok xequiq'uen-pe, choj xe'equipaba' chiquivech ri achi'a' junan niqui'en gobernar. Jac'a ri nimalaj sacerdote xu'ij chique ri apóstoles:
28 Roj ka'in-e chive chi man chic quixtijon pa ruvi' ri (bi'aj, binaj) re'. Jac'a ri vacami xa chi jun tinamit Jerusalem inojsan che ri achok pa ruvi' yixtijon-vi, y nijo' niya' chikij roj rucamic ri achi ri nitzijoj rubi', xcha'.
29 Jac'a ri Pedro y ri ch'aka' chic apóstoles quire' xqui'ij-apu: Nic'atzin ninimex na'ey ri nu'ij ri Dios que chuvech ri niqui'ij ri achi'a'.
30 Ri qui-Dios ri kati't-kamama', chiquicojol ri anima'i' xuc'asoj-vi-pe ri Jesús ri xicamisaj rix tok xitzekeba' chuvech jun che'.
31 Y roma ja rija' Ruxe'el ronojel y Colonel, ri Dios xunimirisaj ruk'ij tok xutz'uyuba-apu pa ru-derecha, richin quiri' roma rija' roj israelitas nikajal kano'oj, nikaya' can ri mac y nkujeleses chuxe' rutojic ri kamac.
32 Y roj can riq'uin kavech katz'eton-pe ronojel re nika'ij chive, y ja jun ri Lok'olaj Espíritu ri nuya' ri Dios chique ri yeniman nuk'alajrisaj chi can kitzij vi, xecha'.
33 Jac'a tok ri achi'a' junan niqui'en gobernar xquic'axaj ri xqui'ij ri apóstoles, jani na coyoval xcataj y xcajo' xequicamisaj.
34 Pero c'o jun fariseo chiquicojol rubinan Gamaliel ri can c'o rakale'n chiquivech ri vinak, y jun tijonel pa ruvi' ri ley ri xyo'ox che ri Moisés. Rija' xpa'e', y xu'ij chi que'eleses-e juba' ri apóstoles chiri'.
35 Jari' tok rija' xu'ij chique ri achi'a' ri junan niqui'en gobernar riq'uin: Nuvinak israelitas, tinojij utz-utz ri achique xti'en chique ri achi'a' re'.
36 Roma c'o jun bey xc'uje' jun achi xubinaj Teudas ri xu'ij chi rija' jun achi c'o rakale'n, y c'o cami jun (caji', quiji') ciento achi'a' xetzekle'en richin. Pero tok xcamises, conojel ri xeniman rutzij xquiquiraj-qui' y xeq'uis.
37 Caminak chic ri Teudas chiri', xcataj chic pe jun achi aj pa departamento Galilea xubinaj Judas chupan tak ri k'ij tok x-an ri tz'iban (bi'aj, binaj). Ja jun ri Judas re' q'uiy vinak xukasaj cánima richin xquitzekle'ej, pero tok xcamises, conojel ri xeniman rutzij, xa achique na lugar xexule-xejote-vi.
38 Romari' nin-ij chive chi más utz que'iya' can ri achi'a' re', roma si ri yetajin rije' xa quino'oj vinak, xa yeq'uis.
39 Pero si riq'uin Dios petenak-vi ri achique yetajin, man jun xquixtiquer xti'en richin xque'iq'uis. Tibana' c'a cuenta ivi', man xa tek'alajin-pe chi yixtajin chi oyoval riq'uin ri Dios, xcha'.
Ri rusamaj ri Dios ri xqui'en can ri apóstoles 5 in GT:cak:Kaqchikel

Hechos 5:13-39 in Ri C'ac'a Trato ri Xuben ri Dios Quiq'uin ri Vinek

13 Can ec'o-vi c'a vinek ri man yejel ta apo quiq'uin roma ri niquixibij-qui' niquiben queri'. Jac'a ri ch'aka' chic vinek ri ec'o chupan ri tinamit, can niquiya-vi quik'ij.
14 Pero can janíla e q'uiy ri vinek ri yeniman ri Ajaf Jesucristo. Romari' ri e nimanela' k'ij-k'ij más e q'uiy; chi ixoki' y chi achi'a'.
15 Can que vi ri', roma ri yava'i' ye'elesalox c'a pe ri pa tak bey y yeyolox pa tak ch'at y pa tak varabel, richin queri' tok ri Pedro nik'ax-el, ri rumujal nik'ax ta c'a pa quivi' jun ca'i' chique ri yava'i' ri' y yec'achoj ta.
16 Y e q'uiy c'a chuka' vinek ri ec'o pa tak tinamit ri ec'o-pe chunakaj ri Jerusalem, xe'oka' ri chiri' pa tinamit, y e quic'amalon-pe quiyava'. Ec'o c'a ri choj e yava'i' riq'uin yabil, y ec'o ri ec'o pa pokonal pa quik'a' itzel tak espíritu. Y conojel c'a yec'achojirisex-el.
17 Pero ri nimalej sacerdote e rachibilan ri achi'a' quibini'an saduceo, itzel c'a niquina' chique ri apóstoles roma ri yetiquir niquiben.
18 Romari' xebequichapa-pe y xebequiya' can pa cárcel.
19 Y ri chak'a', ri Ajaf Dios xutek c'a pe jun ángel ri pa cárcel quiq'uin ri apóstoles. Y re ángel re' xujek-el ri ruchi' ri cárcel chiquivech, richin yerelesaj-el. Y xubij c'a chique:
20 Quixbiyin c'a. Y tok xquixapon chic c'a pa rachoch ri Dios, titzijoj chique ri vinek ronojel ri ch'abel ri richin ri c'ac'a' c'aslen ri nuya' ri Jesucristo, xcha' ri ángel.
21 Can xe xcac'axaj re' ri apóstoles, nimak'a' yan ruca'n k'ij xebe ri pa rachoch ri Dios, y yequitijoj c'a ri vinek. Y chupan c'a ri hora ri', juc'an chic, ri nimalej sacerdote y ri rachibil xequitek c'a coyoxic ri rijita'k tak achi'a' ri c'o quik'ij. Y can conojel c'a ri achi'a' ri pa comon yek'aton tzij xquimol-qui'. Y c'ari' xquitek quic'amic ri apóstoles ri ec'o pa cárcel.
22 Pero tok ri jusol achi'a' chajinela' ri e takon-el xe'apon chuchi-cárcel y xe'oc-apo richin yebequic'ama-pe, xquitz'et chi xa man jun c'o ri chiri'. Can jac'ari' xetzolej, y xbequiya' rutzijol.
23 Y xbequibij c'a: Ri pa cárcel man jun chique rije' c'o. C'a ja na roj ri xojbejakon, pero xa man jun ri c'o chiri'. Ri cárcel can jebel rutz'apexic banon can, y ri chajinela' ec'o ri chiri' chuchi-cárcel, yechajin, xecha'.
24 Ri nimalej sacerdote, ri achin uc'uey quichin ri chajinela' ri richin pa rachoch ri Dios, y ri principal-i' tak sacerdotes, tok xcac'axaj ri xbequibij ri chajinela' chique, man niquil ta c'a achique niquich'ob, y romari' niquibila' c'a chiquivech: ¿C'a acuchi c'a xtapon-vi re'? yecha'.
25 Y jac'ari' tok c'o c'a jun ri xapon chiri' quiq'uin ri quimolon-qui', y xberubij chique: Ri achi'a' ri xe'iya' pa cárcel, ye'ajin chiquitijoxic ri vinek chiri' pa rachoch ri Dios, xcha'.
26 Y can jac'ari' tok ri achin ri uc'uey quichin ri chajinela' y ri chajinela' xebe chiquic'amic ri apóstoles. Pero chi utzil c'a xequiq'uen-pe, roma rije' niquixibij-qui' chi yec'ak chi abej coma ri vinek.
27 Y tok ri achi'a' ri xebe chiquic'amic ri apóstoles, xe'oka' y e quic'amon-pe, can choj c'a xebequipaba' chiquivech ri achi'a' ri can pa comon yek'aton tzij. Y ri nimalej sacerdote xubij c'a chique ri apóstoles:
28 Roj kabin-el chive chi man chic tiya' ri tijonic chirij ri Jesús chique ri vinek. Pero vacami re tinamit Jerusalem nojinek chic riq'uin ri itijonic, y nik'alajin c'a jebel chi chikij roj nivajo' niya-vi ri rucamic ri jun achin xubini'aj Jesús, xcha'.
29 Pero ri Pedro y ri ch'aka' chic apóstoles xquibij c'a apo chique: Nic'atzin chi ja ri nubij ri Dios ri nikanimaj, y man ja ta ri nicajo' ri vinek.
30 Roma ri xbanon chire ri Jesús richin xc'astej-el, ja ri Dios, ri Dios kichin roj y quichin chuka' ri kati't-kamama'. Pero rix xicamisaj tok xibij chi tibajix chuva ri cruz.
31 Y ri Dios chuka' xunimirisaj c'a ruk'ij ri Jesús, riq'uin ri xutz'uyuba-apo pa rajquik'a', y xuben chire chi ja rija' ri nuc'uan kichin y ri nicolon kichin chuka', richin queri' nuya' k'ij chike roj israelitas richin nitzolin kac'u'x riq'uin ri Dios y nicuyutej kamac.
32 Y ronojel re' kitzij, y can ja roj xojtz'eton, romari' nikatzijoj. Y ri Lok'olej Espíritu chuka' ruchapon c'a ruk'alajirisaxic chi can kitzij vi. Konojel c'a ri yojniman rutzij ri Dios, can ruyo'on c'a ri Lok'olej Espíritu chike, xecha'.
33 Y tok ri achi'a' ri can yek'aton tzij pa comon xcac'axaj ri xquibij ri apóstoles, xyacatej c'a coyoval y xquich'ob chi yequicamisaj.
34 Pero ri chiquicojol c'a ri achi'a' ri can pa comon yek'aton tzij, c'o c'a jun achin ri cachibil ri fariseos, y re achin c'a re' rubini'an Gamaliel. Rija' jun tijonel richin ri ley richin ri Moisés, y janíla c'a chuka' ruk'ij chiquivech ri vinek. Re achin re' xpa'e' c'a, y xubij chi que'elesex-el juba' ri apóstoles ri chiri'.
35 Y c'ari' xch'on c'a chique ri rachibil, ri achi'a' ri can pa comon yek'aton tzij y xubij c'a chique: Nuvinak, tich'obo' c'a jebel achique ri xtiben chique re achi'a' re'.
36 Roma toka' chi'ic'u'x tok xbec'ulun-pe ri jun achin xubini'aj Teudas. Re Teudas re' xubij chi rija' jun achin janíla ruk'ij, y ec'o la'ek jun caji' ciento achi'a' ri xe'achibilan richin. Y tok xcamisex, conojel ri xeniman rutzij xetalutej y xeq'uis.
37 Y chirij re', tok xbanatej ri tz'iban bi'aj, xbec'ulun-pe chuka' jun chic achin ri xubini'aj Judas. Re jun achin re' aj-Galilea, y rija' xtiquir c'a xuben chi e janíla e q'uiy vinek ri xetzekelben richin. Y tok xcamisex c'a chuka' re Judas re', conojel ri xeniman rutzij, xetalutej.
38 Y roma c'a ri' ninbij chive chi que'iya' can re achi'a' re'. Roma vi xa quich'obonic vinek ri ye'ajin chubanic, rije' xqueq'uis.
39 Pero vi richin ri Dios, man jun c'a xquixtiquir xtiben richin nichup. Tichajij-ivi' jebel, man xa tec'ulun-pe chi rix yixajin chi oyoval riq'uin ri Dios, xcha'.

Hechos 5:13-39 in RI DIOS NCH'O PA KACH'ABÜL CHEKE

13 Yec'o-vi c'a vinük ri man nyejel tüj apu quiq'uin roma ri nquixbij-qui' nquibün quiri'. Jac'a ri ch'aka chic vinük ri yec'o chupan ri tinamit, nquiya-vi quik'ij.
14 Pero juis ye q'uiy ri vinük ri nyetaken ri Ajaf Jesucristo. Romari' ri ye takenela' k'ij-k'ij más ye q'uiy, chi ixoki' y chi achi'a'.
15 Quiri' vi, roma ri yava'i' nye'elesalox c'a pe pa tak bey y nyeyolox pa tak ch'at y pa tak varabül, richin quiri' tok ri Pedro nc'o-e, xaxe riq'uin ri ruk'ekumal nc'o ta c'a pa quivi' jun ca'i' cheque ri yava'i' ri' y nyec'achoj ta.
16 Y ye q'uiy c'a chuka' vinük ri yec'o pa tak tinamit ri yec'o-pe chunakaj ri Jerusalén, xeka-pe chiri' pa tinamit, y ye quic'amalon-pe quiyava'. Yec'o c'a ri choj ye yava'i' riq'uin yabil, y yec'o ri yec'o pa pokonül pa quik'a' itzel tak espíritu. Y conojel c'a nyec'achojrisüs-e.
17 Pero ri nimalüj sacerdote ye rachibilan ri achi'a' quibini'an saduceos, itzel c'a xquina' chiquivüch ri apóstoles roma ri nyetiquer nquibün.
18 Romari' xebequitz'ama-pe y xebequiya' can pa cárcel.
19 Y chak'a', ri Ajaf Dios xutük c'a pe jun ángel pa cárcel quiq'uin ri apóstoles. Y ri ángel re' xujük-e ri ruchi' ri cárcel chiquivüch, richin nyerelesaj-e. Y xbij c'a cheque:
20 Quixbiyin c'a. Y tok nyixapon chic c'a pa racho ri Dios, titzijoj cheque ri vinük ronojel ri tzij ri richin ri c'ac'a' c'aslen ri nuya' ri Jesucristo, xbij ri ángel.
21 Xe xcac'axaj re' ri apóstoles, cumaj yan ri xsaker pa ruca'n k'ij xebe pa racho ri Dios, y nyequitijoj c'a cheque ri vinük. Y chupan c'a ri hora ri', lojc'an chic, ri nimalüj sacerdote y ri rachibil xequitük c'a coyoxic ri rajatük tak achi'a' ri c'o quik'ij. Y conojel c'a ri achi'a' pa comon nyebanun mandar y juzgar xquimol-qui'. Y c'ateri' xquitük quic'amic ri apóstoles ri yec'o pa cárcel.
22 Pero tok ri chajinela' ri ye takon-e xe'apon chuchi-cárcel y xe'oc-apu richin nyebequic'ama-pe, xquitz'et que ri ca'i' achi'a' ri' man c'o ta chic chiri'. C'ateri' xetzolij, y xbequiya' rutzijol.
23 Y xbequibij c'a: Pa cárcel man jun chic cheque rije' c'o. Ja roj ri xojbejakon, pero xa man yec'o tüj chic chiri'. Ri cárcel jabel rutz'apexic banun can, y ri chajinela' yec'o chiri' chuchi-cárcel, nyechajin, xquibij.
24 Ri nimalüj sacerdote, ri achi uc'uey quichin ri chajinela' ri richin pa racho ri Dios, y ri más nimalüj tak sacerdotes, tok xcac'axaj ri xbequibij ri chajinela' cheque, man nquil tüj c'a achique nquinuc, y romari' nquibila' c'a chiquivüch: ¿C'a ape' c'a napon-vi re'? nquibij.
25 Y jari' tok c'o c'a jun ri xapon chiri' quiq'uin ri quimolon-qui', y xberubij cheque: Ri achi'a' ri xe'yo'on pa cárcel, nyetajin chiquitijoxic ri vinük chiri' pa racho ri Dios, xbij.
26 Y jari' tok ri achi ri uc'uey quichin ri chajinela' y ri chajinela' xebe chiquic'amic ri apóstoles. Pero chi utz c'a xequic'ün-pe, roma rije' nquixbij-qui' que nyec'ak chi abüj coma ri vinük.
27 Y tok ri achi'a' ri xebe chiquic'amic ri apóstoles, xeka-pe y ye quic'amon-pe, choj c'a xebequipaba' chiquivüch ri achi'a' pa comon nyebanun mandar y juzgar. Y ri nimalüj sacerdote xbij c'a cheque ri apóstoles:
28 Roj kabin-e chive que man tiya' chic ri tijonic pari' ri Jesús cheque ri vinük. Pero vocomi ri tinamit Jerusalén nojnük chic riq'uin ri itijonic, y nk'alajin c'a jabel que chikij roj nijo' niya-vi ri rucamic ri jun achi ri' rubini'an Jesús, xbij.
29 Pero ri Pedro y ri ch'aka chic apóstoles xquibij c'a apu cheque: Nc'atzin que ja ri nbij ri Dios ri nkatakej, y man ja tüj ri ncajo' ri vinük.
30 Roma ri xbanun chin ri Jesús richin xc'astüj-e, ja ri Dios, ri Dios kichin roj y quichin chuka' ri kaxquin-kamama' can. Pero rix xicamsaj tok xibij que tibajix chuvüch ri cruz.
31 Y ri Dios chuka' xunimirsaj c'a ruk'ij ri Jesús, riq'uin ri xutz'uyuba-apu pa rajquik'a' (ru-derecha), y xbün chin que ja rija' ri nuc'uan kichin y ri ncolon kichin chuka', richin quiri' nuya' k'ij cheke roj israelitas richin ntzolin kac'u'x riq'uin ri Dios y ncuyutüj kamac.
32 Y ronojel re' ketzij, y ja roj xojtz'eton, romari' nkatzijoj. Y ri Lok'olüj Espíritu chuka' rutz'amon c'a ruk'alajrisasic que ketzij vi. Konojel c'a ri nkutaken rutzij ri Dios, ruyo'on c'a ri Lok'olüj Espíritu cheke, xquibij.
33 Y tok ri achi'a' ri nyebanun mandar y juzgar pa comon xcac'axaj ri xquibij ri apóstoles, xcatüj c'a coyoval y xquinuc que nyequicamsaj.
34 Pero chiquicojol c'a ri achi'a' pa comon nyebanun mandar y juzgar, c'o c'a jun achi ri cachibil ri fariseos, y ri achi c'a re' rubini'an Gamaliel. Rija' jun maestro richin ri ley ri xuya' ri Dios richin ri Moisés, y juis c'a chuka' ruk'ij chiquivüch ri vinük. Ri achi re' xpa'e' c'a, y xbij que que'elesüs-e ba' ri apóstoles chiri'.
35 Y c'ateri' xch'o c'a cheque ri rachibil, ri achi'a' pa comon nyebanun mandar y juzgar, y xbij c'a cheque: Nuvinak, tinucu' c'a jabel achique ri nibün cheque ri achi'a' re'.
36 Roma tic'uxla'aj tok xbec'ulun-pe ri jun achi xubini'aj Teudas. Ri Teudas re' xbij que rija' jun achi juis ruk'ij, y yec'o la'ük caji' cientos achi'a' ri xe'achibilan richin. Y tok xcamsüs, conojel ri xetaken rutzij xetalutüj y xeq'uis.
37 Y chirij re', tok xbanatüj ri tz'iban bi'aj, xbec'ulun-pe chuka' jun chic achi ri rubini'an Judas. Ri jun achi re' aj-Galilea, y rija' xtiquer c'a xbün que ye juis ye q'uiy vinük ri xetzekleben richin. Y tok xcamsüs c'a chuka' ri Judas re', conojel ri xetaken rutzij, xetalutüj.
38 Y roma c'a ri' ninbij chive que que'iya' can ri achi'a' re'. Roma si xa quinojibül vinük ri nyetajin chubanic, rije' nyeq'uis.
39 Pero si richin ri Dios, man jun c'a nyixtiquer nibün richin nichup. Tichajij-ivi' jabel, man xa quec'ulun-pe que rix nyixtajin chi oyoval riq'uin ri Dios, xbij.

Hechos 5:13-39 in Ri utzilaj rutzij ri Dios pa kachʼabel

13 Y can jec'o winak ri man niquijo' ta ye'oc-apo quiq'uin roma niquixi'j-qui'. Pero ri ch'aka chic winak ri jec'o chupa ri tenemit, can niquiya-wi quik'ij.
14 Pero can je q'uiy winak ri niquinimaj rutzij ri Ajaf Jesucristo. Romari' conojel ri quiniman chic, k'ij-k'ij yeq'uiyer-ka más je-benak, ixoki' chi achi'a'.
15 Y can ye'leses-pe ri yawa'i' pa tak bey y yeyo'x chech tak ch'at y chech tak warabel, chi quiri' cuando ri Pedro nik'ax, más que xe ta rumujal nik'ax pa quiwi' jun ca'i' chi quiri' yec'achoj can.
16 Y chuka' je q'uiy winak quichi ri tenemit ri jec'o-pe chunakaj ri Jerusalem, xeloka chiri' pa tenemit, y jequic'amalo'n-pe quiyawa'i'. Jec'o ri choj yabil ntoc chique, y jec'o ri niqui'en sufrir pa quik'a' itzel tak espíritus. Y conojel yec'achoj.
17 Pero ri sacerdote ri más c'o ruk'ij y ri achi'a' saduceos, itzel yequitzu' ri apóstoles roma ri yetiquier niqui'en.
18 Romari' xebequitz'ama-pe y xebequiya' pa cárcel.
19 Y ri chak'a', ri Ajaf Dios xutak-pe jun ángel pa cárcel quiq'uin ri apóstoles. Ri ángel xujak ri ruchi' ri cárcel chiquiwech chi xerulesaj, y xu'ij chique:
20 Quixtzolaj chic pa rocho ri Dios, y can titzijoj chique ri winak ri c'ac'ac' c'aslen ri nuya' ri Jesucristo, xcha' ri ángel.
21 Can xe xquic'oxaj re' ri apóstoles, cumaj yan ri ruca'n k'ij xebe pa rocho ri Dios y yequitijoj ri winak. Y chupa ri hora ri', ri sacerdote ri más c'o ruk'ij y ri jec'o riq'uin, xequitak coyoxic ri rijilaj tak achi'a' ri c'o quik'ij. Can conojel ri achi'a' ri' xquimol-qui' roma ja reje' ri autoridades pa tenemit. Y c'ajari' xqui'ij chi quiec'amer-pe ri apóstoles ri jec'o pa cárcel.
22 Pero cuando ri achi'a' je chajinel pa rocho ri Dios ri je-takon-e xe'apon chuchi-cárcel y xe'oc-apo chi yebequic'ama-pe, xquitzu' chi xa man jun chique ri apóstoles c'o chiri'. Can ja' xetzolaj-pe, y xbequiya' rutzijol.
23 Reje' xbequi'ij: Pa cárcel man jun chique reje' c'o. Ja roj xojbejako, pero man jun jec'o chiri'. Ri cárcel can utz tz'apel can, y ri soldados jec'o chiri' chuchi-cárcel, yechajin, xecha'.
24 Y cuando ri sacerdote ri más c'o ruk'ij y ri qui-jefe ri achi'a' ri je chajinel pa rocho ri Dios y ri nimalaj tak sacerdotes xquic'oxaj ri xqui'ij ri chajinel chique, man niquiwil ta anchique niquinojij, y romari' niqui'ij chiquiwech: ¿C'a anchi' c'a xtapon-wi re'? yecha'.
25 Y c'o jun ri xapon chiri' quiq'uin ri quimolon-qui', y xberu'ij chique: Ri achi'a' ri xe'iya' pa cárcel, ja yequitijoj ri winak pa rocho ri Dios, xcha' chique.
26 Y ri achi ri qui-jefe ri chajinel, xeruc'uaj ri chajinel chi xebequic'ama' ri apóstoles jun mej (bey) chic. Pero man jun anchique xqui'en chique cuando xequic'om-pe, roma reje' niquixi'j-qui' chi yeq'uiak che abaj coma ri winak.
27 Y cuando ri achi'a' ri' xequic'om-pe ri ca'i' apóstoles, can choj xebequiya' chiquiwech ri achi'a' je autoridad. Y ri sacerdote ri más c'o ruk'ij xu'ij chique ri apóstoles:
28 Roj xka'ij yan chiwe que man chic quie'itijoj ri winak riq'uin rubi' ri Jesús. Pero cami ri tenemit Jerusalem nojinak chic riq'uin ronojel ri ye'ic'ut, y can k'alaj chi chakij roj nijo' niya-wi ri rucamic ri jun achi ri', xcha'.
29 Pero ri Pedro y ri ch'aka chic apóstoles xqui'ij-apo: Can nic'atzin chi ja ri nu'ij ri Dios naka'an, y man ja' ta ri niquijo' ri winak.
30 Roma ri xbano che ri Jesús chi xc'astaj-e, ja ri ka-Dios roj y quichi chuka' ri kati't-kamama'. Pero rix xicamisaj cuando xi'ij chi tibajix chech ri cruz.
31 Y ri Dios chuka' xunimrisaj ri Jesús, roma can xuch'ocoba-apo pa ru-derecha, y xu'on che chi ja raja' ri nuc'uan kachi y ri nicolo kachi chuka', chi quiri' nuya' lugar chake roj israelitas chi nakaya' can ri kamac y naka'an ri nrojo' ri Dios y chi nicoch'otaj (nicuyutaj) kamac.
32 Y ronojel re' ketzij, y roj can xkatzu', romari' nakatzijoj. Y ri Espíritu Santo chuka' nuk'alajij chi can ketzij-wi. Y ja ri Dios yoyo'n-pe ri Espíritu Santo chake ri jojniman che.
33 Y cuando ri achi'a' ri je autoridades xquic'oxaj ri xqui'ij ri apóstoles, xcataj quiyowal y can ja xquijo' ta xequicamisaj.
34 Pero chiquicojol ri autoridades ri', c'o jun achi fariseo, y ri achi re' Gamaliel rubi'. Raja' jun maestro chi ri ru-ley ri Moisés, y can c'o ruk'ij chiquiwech ri winak. Ri achi re' xpa'e', y xu'ij chi quie'leses-e juba' ri apóstoles chiri'.
35 C'ajari' xu'ij: Nuwinak, tinojij utz anchique ri xtiben chique ri achi'a' re'.
36 Roma toka pa iwi' cuando xc'ue' ri jun achi Teudas rubi'. Ri Teudas re' xu'ij chi raja' jun achi c'o ruk'ij, y jec'o la'k jun quieji' ciento achi'a' ri xetzekleben richi. Y cuando xcamises, conojel xquiquiraj-qui' y xeq'uis.
37 Y chupa ri tiempo cuando x-an ri censo, xc'ue' chuka' jun chic achi Judas rubi'. Raja' aj-Galilea, y can xtiquier xu'on chi je q'uiy winak ri xetzekleben richi. Y cuando xcamises, conojel ri xetzekleben richi xquiquiraj-qui' chuka'.
38 Y romari' nin-ij chiwe chi quie'iya' can ri achi'a' re'. Roma, xa quino'j (quina'oj) winak ri niqui'en, reje' xquieq'uis.
39 Pero xa richi ri Dios, man jun xquixtiquier xtiben chi xquie'iq'uis. Tibana' cuenta iwi' o xa juba' rix jixajin ayowal riq'uin ri Dios, xcha'.
Hechos 5 in Ri utzilaj rutzij ri Dios pa kachʼabel

HECHOS 5:13-39 in Ri c'ac'ac' Testamento pa kach'ab'al

13 Y icꞌo vinak ri man nicajoꞌ ta ncaꞌjiel quiqꞌuin ruma niquixiꞌij-quiꞌ. Pero icꞌo nicꞌaj chic vinak ri niquiyaꞌ quikꞌij.
14 Pero iqꞌuiy vinak ri niquinimaj ri Ajaf Jesucristo. Rumareꞌ kꞌij-kꞌij ncaꞌqꞌuiyir-ka más, chi ixokiꞌ chi achiꞌaꞌ.
15 Y ncaꞌlasas-pa ri ncaꞌyavaj pa tak bꞌay y ncaꞌyoꞌx choch varaꞌal y choch camilla, chi quireꞌ antok ri Pedro nakꞌax, mesque joꞌc ri rumuchꞌuchꞌil nika pa quiveꞌ nicꞌaj chiquivach.
16 Y iqꞌuiy cꞌa vinak ri icꞌo pa tak tanamet ri icꞌo cierca ri Jerusalén, xaꞌlka chireꞌ pa tanamet, i-quicꞌamun-pa ri ncaꞌyavaj y ri niquiꞌan sufrir pa quikꞌaꞌ itziel tak espíritus. Y quinojiel ncaꞌan sanar.
17 Pero ri sacerdote ri más cꞌo rukꞌij y ri achiꞌaꞌ saduceos ri icꞌo riqꞌuin, itziel ncaꞌquitzꞌat ri apóstoles.
18 Rumareꞌ xaꞌbꞌaquitzꞌama-pa y xaꞌbꞌaquiyaꞌ pa cárcel.
19 Y ri chakꞌaꞌ, ri Ajaf xutak-pa jun ángel quiqꞌuin ri apóstoles. Ri ángel reꞌ xujak ri ruchiꞌ ri cárcel chiquivach chi xaꞌralasaj-el, y xuꞌej chica:
20 Quixꞌin. Y antok nquixbꞌaka pa templo, titzijuoj chica ri vinak nojiel ri chꞌabꞌal ri nichꞌoꞌ chirij ri cꞌacꞌacꞌ cꞌaslien ri nuyaꞌ ri Jesucristo, xchaꞌ ri ángel.
21 Y joꞌc xcaꞌxaj reꞌ ri apóstoles, cumaj yan ri chucaꞌn kꞌij xaꞌa pa templo y ncaꞌquitijuoj ri vinak. Y chupan ri huora reꞌ, ri sacerdote ri más cꞌo rukꞌij y ri icꞌo riqꞌuin, xaꞌquitak quiyoxic ri mamaꞌaꞌ tak achiꞌaꞌ ri niquiꞌan gobernar. Quinojiel ri achiꞌaꞌ reꞌ xquimol-quiꞌ ruma ijejeꞌ ri autoridades richin ri tanamet. Y cꞌajareꞌ xquiꞌej chi caꞌcꞌamar-pa ri apóstoles ri icꞌo pa cárcel.
22 Pero antok ri achiꞌaꞌ i-chajiniel ri i-takuon-el xaꞌbꞌaka pa cárcel, manak xaꞌquil ri apóstoles. Can ja xaꞌtzalaj-pa, y xbꞌaquiyaꞌ rutzijuol,
23 y xbꞌaquiꞌej cꞌa: Ri cárcel can otz tzꞌapal can, y ri soldados icꞌo chuchiꞌ ri puertas; pero antok xkajak ri puertas i-manak ijejeꞌ chupan, xaꞌchaꞌ.
24 Y antok ri sacerdote ri más cꞌo rukꞌij y ri qui-jefe ri achiꞌaꞌ ri i-chajiniel pa templo y ri principales sacerdotes xcaꞌxaj ri xquiꞌej ri chajiniel chica, man niquil ta chica niquiꞌan pensar, y rumareꞌ niquiꞌej chiquivach: ¿Cꞌa pacheꞌ cꞌa xtibꞌaka-ve reꞌ? ncaꞌchaꞌ.
25 Y cꞌo jun ri xbꞌaka quiqꞌuin ri quimaluon-quiꞌ, y xbꞌaruꞌej chica: Ri achiꞌaꞌ ri xiꞌtzꞌapij pa cárcel ja ncaꞌquitijuoj ri vinak pa templo, xchaꞌ chica.
26 Y ri ache ri qui-jefe ri chajiniel, xꞌa quiqꞌuin ri chajiniel chi xaꞌbꞌaquicꞌamaꞌ ri apóstoles y man jun kax xquiꞌan-pa chica, ruma niquixiꞌij-quiꞌ chi ncaꞌcꞌak cha abꞌaj cuma ri vinak.
27 Y antok ri achiꞌaꞌ reꞌ xaꞌquicꞌam-pa ri apóstoles, choj xaꞌbꞌaquiyaꞌ chiquivach ri autoridades richin ri tanamet. Y ri sacerdote ri más cꞌo rukꞌij xucꞌutuj chica ri apóstoles:
28 Ojreꞌ ya xkaꞌan mandar chiva chi man chic quiꞌitijuoj ri vinak riqꞌuin ri rubꞌeꞌ ri Jesús. Pero vacame ri tanamet Jerusalén nojnak chic riqꞌuin nojiel ri nticꞌut, y can chikij ojreꞌ ntivajoꞌ ntiya-ve ri rucamic ri jun ache reꞌ, xchaꞌ.
29 Pero ri Pedro y ri nicꞌaj chic apóstoles xquiꞌej-apa: Can nicꞌatzin chi ja ri nuꞌej ri Dios nakanimaj, y man ja ta ri nicajoꞌ ri achiꞌaꞌ.
30 Ruma ri xbꞌano cha ri Jesús chi xcꞌastaj-pa, ja ri Qui-Dios ri kateꞌt-kamamaꞌ. Pero ixreꞌ xiquimisaj antok xiꞌej chi tibꞌajix choch cruz.
31 Y ri Dios más nem rukꞌij xuyaꞌ ri Jesús, xutzꞌuyubꞌaꞌ pa ru-derecha, y xuꞌon cha chi jajaꞌ ri Ucꞌuay-Bꞌay y Salvador (caloy-quichin ri vinak), chi quireꞌ ri israelitas nitzalaj-pa cánima riqꞌuin ri Dios y niquiꞌan ri nrajoꞌ jajaꞌ y chi niꞌan perdonar ri qui-pecados.
32 Y nojiel reꞌ ketzij, y ojreꞌ can xkatzꞌat, rumareꞌ nakatzijuoj. Y ri Espíritu Santo jeꞌ nutzijuoj chi can ketzij. Konojiel ri kaniman ri rutzij ri Dios, can ruyoꞌn-pa ri Espíritu Santo chika.
33 Y antok ri autoridades richin ri tanamet xcaꞌxaj ri xquiꞌej ri apóstoles, xyacataj quiyoval y can ta xcajoꞌ xaꞌquiquimisaj.
34 Pero chiquicajol ri autoridades reꞌ, cꞌo jun ache fariseo, y ri ache reꞌ rubꞌinan Gamaliel. Jajaꞌ jun maestro richin ri ru-ley ri Moisés, y can cꞌo rukꞌij chiquivach ri vinak. Ri ache reꞌ xpiꞌieꞌ, y xuꞌej chi caꞌlasas-el juviera ri apóstoles jun rato.
35 Y después xuꞌej: Achiꞌaꞌ israelitas, tibꞌanaꞌ pensar otz chica xtiꞌan chica ri achiꞌaꞌ reꞌ.
36 Ruma talka pan iveꞌ antok xcꞌujieꞌ ri jun ache Teudas rubꞌeꞌ. Ri Teudas reꞌ xuꞌej chi jajaꞌ jun ache cꞌo rukꞌij, y icꞌo laꞌk cuatrocientos achiꞌaꞌ ri xaꞌa chirij. Y antok xquimisas, quinojiel xquiquiraj-quiꞌ y xaꞌqꞌuis.
37 Y después reꞌ, chupan ri tiempo antok xꞌan ri censo, xcꞌujieꞌ jun chic ache Judas rubꞌeꞌ. Jajaꞌ aj-Galilea, y can xtiquir xuꞌon chi iqꞌuiy vinak ri xaꞌa chirij. Y antok xquimisas, quinojiel ri i-bꞌanak chirij xquiquiraj-quiꞌ jeꞌ.
38 Y rumareꞌ niꞌej chiva chi quiꞌiyaꞌ can ri achiꞌaꞌ reꞌ. Ruma xa quinoꞌj achiꞌaꞌ ri niquiꞌan, xa xtiqꞌuis.
39 Pero xa richin ri Dios, man jun cꞌa xquixtiquir ntiꞌan chi xcaꞌqꞌuis. Tibꞌanaꞌ cuenta-iviꞌ, man tiꞌan chi xa ixreꞌ nquixajin chi ayoval riqꞌuin ri Dios, xchaꞌ.

Hechos 5:13-39 in Ri C'ac'ac' Testamento pa Kach'abel

13 Y yec'o c'a winek ri ma xquiyuj ta qui' quiq'ui ruma niquixibij qui'. Yac'a ri nic'aj chic winek ri yec'o chupan ri tinamit, can utz niquitz'et chique ri apóstoles.
14 Y sibilaj ye q'uiyirnek ri winek ri yeniman ri Ajaf Jesucristo, can chi achi'a' y chi ixoki'.
15 Y hasta ri yawa'i' yeyalox pe ri pa tak bey y pa tak ch'at y pa tak warabel, riche (rixin) chi queri' tek ri Pedro nik'ax el, ri rumujal nik'ax ta c'a pa quiwi' jun ca'i' chique ri yawa'i' ri' riche (rixin) chi yec'achoj ca.
16 Y ye q'uiy c'a chuka' winek ri yec'o pa tak tinamit ri yec'o pe chunakajal ri Jerusalem, xe'oka chiri' pa tinamit, y ye quic'amom pe yawa'i' ri yec'o quiq'ui. Yec'o c'a ri ye yawa'i' riq'ui relic yabil, y yec'o ri ye ch'ujernek cuma ri itzel tak espíritu. Y quinojel c'a yec'achojsex el.
17 Pero ri nimalaj sacerdote ye rachibilan ri achi'a' ri nibix saduceos chique, itzel c'a niquina' chique ri apóstoles.
18 Rumari' xebequichapa' pe y xebequiya' ca pa cárcel.
19 Y ri chak'a', ri Ajaf Dios xutek c'a pe jun ángel pa cárcel quiq'ui ri apóstoles. Y ri ángel ri' xujek el ruchi' ri cárcel chiquiwech, y xerelesaj el. Y xubij c'a chique:
20 Jix c'a. Y tek xquixapon chic c'a pa rachoch ri Dios, titzijoj chique ri winek ronojel ri ch'abel riche (rixin) ri c'ac'ac' c'aslen ri nuya' ri Jesucristo, xcha' ri ángel.
21 Can xu (xe wi) xquic'axaj re' ri apóstoles, nimak'a' yan ruca'n k'ij xebe pa rachoch ri Dios, y yequitijoj c'a ri winek. Y chupan c'a ri hora ri', pa juc'an chic el, ri nimalaj sacerdote y ri ye rachibil xequitek c'a quisiq'uixic (coyoxic) ri rijita'k tak achi'a' ri c'o quik'ij chiquicojol ri aj Israel. Y can quinojel c'a ri achi'a' ri pa moc (comon) yek'ato tzij xquimol qui'. Y c'ac'ari' xquitek quic'amaric ri apóstoles ri yec'o pa cárcel.
22 Pero tek ri aj ch'ame'y ri ye takon el xe'apon chuchi' ri cárcel y xe'oc apo riche (rixin) chi yebequic'ama' pe, riye' xquitz'et chi xa ma yec'o ta chic ri apóstoles chiri'. Can yac'ari' tek xetzolin, y xbequiya' rutzijol.
23 Y xbequibij c'a: Ri pa cárcel majun chique riye' ri c'o ta. C'a ya na riyoj ri xojbejako, pero xa majun c'o ta chiri'. Ri cárcel can jabel rutz'apxic banon ca, y ri ye chajinel ye pa'el chiri' chuchi' ri cárcel, yechajin, xecha'.
24 Ri nimalaj sacerdote, y ri achi ri c'o ruk'ij chiquicojol ri ye chajinel riche (rixin) pa rachoch ri Dios, y ri principali' tak sacerdotes, tek xquic'axaj ri xbequibij ri aj ch'ame'y chique, ma niquil ta c'a achique niquich'ob, y rumari' niquibila' c'a chiquiwech: ¿C'a acuchi (achique) c'a nbeq'uis wi re'? yecha'.
25 Y yac'ari' tek c'o c'a jun ri xapon quiq'ui ri quimolon qui', y xberubij chique: Ri achi'a' ri xe'iya' pa cárcel, yetajin chiquitijoxic ri winek chiri' pa rachoch ri Dios, xcha'.
26 Y can yac'ari' tek ri ye aj ch'ame'y y ri achi ri c'o ruk'ij chiquicojol ri yechajin pa rach och ri Dios xebe chiquic'amaric ri apóstoles. Pero chi utzil c'a xequic'om pe, ruma riye' niquixibij qui' chi yec'ak chi abej cuma ri winek.
27 Y tek ri achi'a' ri xebe chiquic'amaric ri apóstoles, xe'oka y ye quic'amom pe, xebequipaba' chiquiwech ri achi'a' ri can pa moc (comon) yek'ato tzij. Y ri nimalaj sacerdote xubij chique ri apóstoles:
28 Riyoj kabin el chiwe chi ma que'itijoj ta chic ri winek pa rubi' ri Jesús. Pero wacami re tinamit Jerusalem nojnek chic riq'ui ri nic'ut riyix y nik'alajin c'a jabel chi chikij riyoj niwajo' niya' wi ri rucamic ri jun achi ri xubini'aj Jesús.
29 Yac'a ri Pedro y ri nic'aj chic apóstoles xquibij c'a apo chique: Nic'atzin chi ya ri nubij ri Dios ri nikanimaj, y ma ya ta ri nicajo' ri winek.
30 Ruma ri xbano chare ri Jesús riche (rixin) chi xc'astej el, ya ri Dios ri quiche (quixin) ri kati't kamama' ri xec'oje' ojer ca. Yac'a riyix xicamisaj tek xibij chi tibajix chuwech jun crusin che'.
31 Y ri Dios chuka' xunimirisaj c'a ruk'ij ri Jesús, riq'ui ri xutz'uyuba' apo pa rajquik'a' y xuben chare chi ya Riya' ri xoc Colonel y uc'uey kiche (kixin), riche (rixin) chi queri' nuya' k'ij chake riyoj israelitas riche (rixin) chi nitzolin pe kac'u'x riq'ui ri Dios y nicuyutej kamac.
32 Y ronojel re' can kitzij wi, y can yoj c'a riyoj xojtz'eto, rumari' nikatzijoj. Y ri Lok'olaj Espíritu chuka' ruchapon c'a ruk'alajsaxic chi can kitzij wi. Konojel c'a ri yojniman rutzij ri Dios, can ruya'on c'a ri Lok'olaj Espíritu chake, xecha'.
33 Y tek ri achi'a' ri can pa moc (comon) yek'ato tzij xquic'axaj ri xquibij ri apóstoles, xyacatej c'a coyowal y can xcajo' xequicamisaj ri apóstoles.
34 Pero chiquicojol c'a ri achi'a' ri can pa moc (comon) yek'ato tzij, c'o c'a jun achi fariseo, ri Gamaliel rubi'. Riya' q'uiy retaman chrij ri ley riche (rixin) ri Moisés, y can c'o c'a chuka' ruk'ij chiquiwech ri winek. Ri achi ri' xpa'e' c'a, y xubij chi que'elesex na el juba' ri apóstoles ri chiri'.
35 Y c'ac'ari' xch'o c'a chique ri achi'a' ri can pa moc (comon) yek'ato tzij y xubij c'a chique: Wech aj Israel, tina' na ka iwi' y tich'obo' na c'a jabel achique ri xtiben chique re achi'a' re'.
36 Ruma toka chi'ic'u'x tek xbec'ulun pe ri jun achi ri xubini'aj Teudas. Ri Teudas ri' xubij chi riya' jun achi ri nim ruk'ij, y yec'o jun caji' ciento achi'a' ri xetzekelben riche (rixin). Pero tek xcamisex riya', quinojel ri xeniman rutzij xquitaluj el qui' y xa xeq'uis ka.
37 Y tek banatajnek chic ri tz'iban bi'aj, xbec'ulun pe chuka' jun achi aj Galilea ri xubini'aj Judas, y riya' xcowin c'a xuben chi ye sibilaj ye q'uiy winek ri xetzekelben riche (rixin). Pero tek xcamisex c'a chuka' ri Judas ri', quinojel ri xeniman rutzij, xquitaluj el qui'.
38 Y rumac'ari' nbij chiwe chi que'iya' ca re achi'a' re'. Ruma wi xa quina'oj winek ri yetajin chubanic, xa xtichuptej ruwech.
39 Pero wi riche (rixin) ri Dios ri yetajin chubanic, majun c'a xquixcowin ta xtiben riche (rixin) chi niyoj. Tichajij iwi' jabel, man xa tibec'ulun pe chi xa chrij ri Dios yixtajin wi chi ch'a'oj, xcha' chique.

Hechos 5:13-39 in Re C'ac'a Testamento pa Kach'abal

13 Can jec'o-va vinak re man ye'jelon-ta-apo quiq'uin roma niquixibij-qui' niquiban quire'. Jac'a re nic'aj chic vinak re jec'o chupan re tenemit, can niquiya-va quik'ij re apóstoles.
14 Pero camas je q'uiy vinak re ye'niman re Ajaf Jesucristo. Mare' can k'ij-k'ij más je q'uiy re ye'niman chin re Jesucristo, che achi'a' y che ixoki'.
15 Y mare' re ye'yavaj ye'lisas-pa pa tak bey y ye'yalox chach tak ch'at y chach camillas, chin quire' re Pedro nak'ax-ta re rumuch'uch'il pa quive' jun ca'e' chique re yava'i' re' y ye'c'achoj-ta.
16 Y je q'uiy chuka' vinak re xe'beka pa Jerusalén re je'pitinak pa tak tenemit re jec'o chunakaj re Jerusalén, y je'quic'amalom-pa re yava'i'. Jec'o re relic yabil ndoc chique, y jec'o re camas niquitaj pokan pa quik'a' itzel tak espíritu. Y conojel c'a ye'c'achojsas-a.
17 Pero re namalaj sacerdote je ruchibil re achi'a' quibini'an saduceos, itzel niquina' chique re apóstoles.
18 Mare' xe'bequitz'ama-pa y xe'bequiya' can pa cárcel.
19 Y chak'a', re Ajaf Dios xutak-pa jun ángel pa cárcel quiq'uin re apóstoles. Y re ángel re' xujak-a ruchi' re cárcel chiquivach, chin ye'rulisaj-a. Y xubij chique:
20 Quixbiyin. Y tak xquixapon chic pa rachoch re Dios, titzijoj chique re vinak ronojel re ch'abal chin re c'ac'a c'aslen re nuya' re Jesucristo, xcha' re ángel chique.
21 Can xe xquic'axaj re' re apóstoles, namak'a-yan ruca'n k'ij xe'ba pa rachoch re Dios, y ye'quitijoj re vinak. Y chupan re hora re', re namalaj sacerdote y re je ruchibil xe'quitak quiyoxic re rejeta'k tak achi'a' re c'o quik'ij. Y can conojel re achi'a' pa camon ye'bano juzgar xquimol-qui'. Y c'are' xquitak quic'amic re apóstoles re jec'o pa cárcel.
22 Pero tak re policías xe'bapon chuchi-cárcel y xe'oc-apo chin ye'bequic'ama-pa, xquitz'at che xa man jun chic c'o chire'. Can jare' xe'tzolaj y xbequiya' rutzijol.
23 Y xbequibij: Man jun chique reje' re c'o pa cárcel. Y c'aja-na yoj re xojejako. Re cárcel can jabal rutz'apesic banon can, y re ye'chajin jec'o chire' chuchi-cárcel, xe'cha'.
24 Re namalaj sacerdote, y re ache ec'uay quichin re policías re ye'chajin pa rachoch re Dios, y re principal tak sacerdotes, tak xquic'axaj re xbequibij re policías chique, man niquivel-ta andex niquinojij, y mare' niquibila' chiquivach: ¿Andex xtibanataj vocame? Roma re achi'a' je manak chic pa cárcel, vocame can xtiquiya' c'a más rutzijol re Jesús, ye'cha'.
25 Y jare' tak c'o jun xapon chire' quiq'uin re quimalon-qui', y xbo'rbij chique: Re achi'a' re xe'iya' pa cárcel, ye'tajin chiquitijoxic re vinak chire' pa rachoch re Dios, xcha' chique.
26 Y can jare' tak re ache re ec'uay quichin re policías, xe'ruc'uaj-a re policías chin xe'ba chiquic'amic re apóstoles. Pero man xe'quich'olij-ta tak xe'quic'am-pa, roma reje' niquixibij-qui' che ye'q'uiak cha aboj coma re vinak.
27 Y re achi'a' re xe'ba chiquic'amic re apóstoles, xe'beka y je'quic'amom-pa, can choj c'a xe'bequipoba' chiquivach re achi'a' re pa camon ye'bano juzgar. Y re namalaj sacerdote xubij chique re apóstoles:
28 Yoj kabin-a chiva che man chic titzijoj rube' re Jesús chique re vinak. Pero vocame re vinak re jec'o pa tenemit Jerusalén je'nojnak chic riq'uin re enseñanzas re ic'utun chiquivach, y kayi'on cuenta jabal che chakij yoj nijo' niya-va can re rucamic re jun ache xubini'aj Jesús, xcha'.
29 Pero re Pedro y re nic'aj chic apóstoles xquibij-apo chique: Nic'atzin che ja re nubij re Dios re nakanimaj, y mana-ta re niquijo' re vinak.
30 Roma re xbano cha re Jesús che xc'astaj-a, ja re Dios, re Dios kachin yoj y quichin chuka' re kavinak xe'c'ue' ajuer can. Pero yex xiquimisaj tak xibij che tibajex cho cruz.
31 Y re Dios camas c'a nem ruk'ij xuya' re Jesús, mare' xutz'uyuba-apo pa rajquik'a' y xuban cha che ja reja' re nic'uan kachin y yojrucol chuka' chach re kamac, chin quire' nuya' k'ij chaka yoj re yoj israelitas che nijalataj kac'aslen chach re Dios y nicuyutaj kamac.
32 Y ronojel re' katzij, y can ja yoj xojtz'eto, mare' nakatzijoj. Y re Espíritu Santo chuka' rutz'amon c'a rutzijosic chaka che can katzij-va. Konojel re yojniman rutzij re Dios, can ruyi'on re Espíritu Santo chaka, xe'cha' chique.
33 Y tak re achi'a' re pa camon ye'bano juzgar xquic'axaj re xquibij re apóstoles, xyacataj quiyoval y xquinojij che ye'quiquimisaj.
34 Pero chiquicojol re achi'a' re' c'o jun ache quichibil re fariseos y re ache re' rubini'an Gamaliel. Reja' jun maestro chin re ley chin re Moisés, y camas chuka' ruk'ij chiquivach re vinak. Re ache re' xpa'e' y xubij che que'lisas-a ba' re apóstoles chire'.
35 Y c'are' xubij chique re achi'a' re pa camon ye'bano juzgar: Nuvinak, tinojij jabal andex xtiban chique re achi'a' re'.
36 Roma te'ka chi'c'o'x tak xbec'ulum-pa re jun ache xubini'aj Teudas. Re Teudas re' xubij che reja' jun ache camas ruk'ij, y jec'o la'k jun caje' ciento achi'a' re xe'niman richin y xe'oc ruchibil. Y tak xquimisas, conojel re xe'niman rutzij xquiquiraj-qui' y xe'q'uis.
37 Y después re', tak xbanataj re tz'iban be'aj re nibex censo cha, xbec'ulum-pa chuka' jun chic ache re xubini'aj Judas. Re jun ache re' aj-Galilea, y reja' xtiquir xuban che camas je q'uiy vinak re xe'tzekelben richin. Y tak xquimisas chuka' re Judas re', conojel re xe'niman rutzij, xquiquiraj-qui'.
38 Y mare' nimbij chiva che que'iya' can re achi'a' re'. Roma vo xa quina'oj vinak re ye'tajin chubanic, reje' xque'q'uis.
39 Pero vo xa richin re Dios, man jun xquixtiquir xtiban chique, che xque'tane' chubanic re samaj re'. Tichajij-ivi', man tiban che yex yixtajin che ayoval riq'uin re Dios, xcha' chique.