Text copied!
Bibles in Angor

Ratüpurɨ 10:2-38 in Angor

Help us?

Ratüpurɨ 10:2-38 in Godɨndɨ Hoafɨ

2 Ai Godɨmbo hohoanɨmo parirɨ randeimbɨyu haya asu ahandɨ fikɨmɨnɨndɨ babɨdɨ Godɨmbo ahɨnɨyei rɨhündeimb-anei. Asu Suda ai napo mbonɨmbo-marɨhümündia ahandɨmayo kakɨ adükarɨ sagadürɨ randühɨ asu Godɨmbo muŋguambo si dɨdɨbafɨfi marandɨ.
3 Nɨmbambe safɨ yafogoadɨnambo nahurai hoeireandane, Godɨndɨ nendɨ mamɨ ahambo sowahɨ kusü hoafɨyundühɨ yahuya “Kornirius,” mehu.
4 Asu Kornirius ai ahambo yɨhɨmboyuhü hɨmboa parirühü hoafɨyundühü yahuya, “Adükarɨ, se nɨnɨmboeafa?” mehuamboyu. Asu Godɨndɨ nendɨ ai sɨmborɨ yahuya, “God ai sɨhafɨ dɨdɨbafɨyafo marandɨ ra hɨmborɨyumboani. Asu ai hoeireandɨ se nindou afɨndɨ napo mbonɨmbo rɨhümündeimbɨmbo farɨhawandürɨ marandɨ ranahambohünda God ai sɨhambo hohoanɨmo-yumboani.
5 Haponda se nindou bɨdɨfɨrɨ Sopa-nambo koandɨhawapurɨ nindou ahandɨ ndürɨ Saimonɨmboyu Pitamboyu randeimbɨ-mayu ranahambo fihimündɨ sɨnɨmbohünda.
6 Ai ndürɨ mboafo Saimon burmakau hoearɨ nafɨra randeimbɨ-dɨbo manüŋgu. Ahandɨ worɨ ra sɨrɨwara hoekɨmɨ mafondaro,” mehu.
7 Godɨndɨ nendɨ Korniriusɨmbo hoafɨmeindo ra huane asu Kornirius ai ahandɨ ratüpurɨyafanɨ rɨnandeimbɨ asu ami mamɨyu ranahamumbo mborai mehupurɨ. Ami ra Godɨmbo hohoanɨmo parirɨ randeimbɨyu haya asu Korniriusɨmbo farɨherü randeimbɨyu.
8 Asu Kornirius ai muŋgu-moatükunɨ tükümefeyo ranahambo ndore wataporɨmbo-rapurɨ mbura Sopanambo koamarɨhepura mahomo.
9 Ŋgorü sina ai homo Sopa ŋgoafɨ tebünanɨ tüküyafundane, hüfünɨmbo Pita ai Godɨmbo dɨdɨbafɨ-fembohünda worɨ bogɨmondɨwamɨ mahafu.
10 Ranɨyo asu Pita ai wembomboyuhü sesɨ sesɨmbo hohoanɨmomayu. Ŋga awi sesɨ dɨdɨboadombarɨhi nou ranɨpoanɨmbo moatükunɨ yafogoadɨnambo nahurai Pitambo tükümefeyoa hoeimareandɨ.
11 Ai hoeireandane, sünü sübüdɨhoehɨyo, asu nɨnɨ-moatükunɨmbai hoearɨ adükarɨ yimbuyimbu hɨmborümbɨ nahurai hɨfɨnambomare koso.
12 Muŋgua mamɨkarambo yimbuyimbu tɨŋarümbɨ nɨnɨhondɨ asu wako, amoasɨrɨ ai hɨfɨsüŋgu hahabodei, asu ndu ai nɨmoamo botɨrɨhehi arɨhündɨ ranambe nɨnoumayo.
13 Asu yafambe mamɨ Pitambo hoafɨyohü yahoya, “Pita, se botɨyafo, nɨnɨhondɨ hɨfokoaro, mando, sowasɨfɨ,” meho.
14 Pita ai sɨmborɨ hoafɨyundowohü yahuya, “Adükarɨ, ro sesɨ Sudambo ai moaruwai-ane sei arɨhündɨ ra ŋgɨrɨ dagadɨhɨ,” mehu.
15 Asu yafambe ranai asükaiyo yimbumbo hoafɨyohü yahoya, “Nɨnɨ-moatükunɨyo God ‘aboed-ane’ mehu ra, se ŋgɨrɨ ‘moaruwai-ane’ mbɨsafɨ,” meho.
16 Yafambe ra ŋgɨmɨmbo yare hoafɨmendowa, asu ranɨ-moatükunɨ ra nɨmehünou sünambe asükai hɨhɨrɨfe mahafo.
17 Asu Pita ai ranɨpoanɨmbo moatükunɨ ahandɨ nɨmɨndɨ ranahambo hohoanɨmoyuane, nindou Kornirius koamarɨhepurɨ ranai sɨnɨmo tüküyafu hou asu Saimonɨndɨ worɨ ranahambo düduyafu hou homo, ahandɨ ginɨrɨ yipurɨkɨmɨ manɨŋgomo.
18 Asu ai mɨŋgɨyomo düduyafundühɨ yahomoya, “Saimonɨmboyu Pitamboyu randeimbɨ ranai nüŋguwai wanɨyo?” mehomo.
19 Pita ai yafogoadɨnambo nahurai hoeimareandɨ ranahambo hohoanɨmoyuhü nüŋguwane, Yifiafɨ Aboedɨ ai hoafɨyohü yahoya, “Se hɨmborɨyafɨ. Nindou ŋgɨmɨ ai sɨhambo kokoarunɨnɨ.
20 Se botɨyafo hawa, hanɨfɨ hɨfɨnɨ yibadɨnambo asu se ŋgɨrɨ ai-babɨdɨ ŋgafɨhü afɨndɨ hohoanɨmondafɨ. Ŋga ranana ro koamarɨheheapura masɨnɨmo-ane,” meho.
21 Pita ai ranahamumbo sowana hanü hoafɨyupurühɨ yahuya, “Se wamboemo kokomaründɨrɨ, ŋga ro-ana nda. Nɨmboemo se masɨnɨmo-a?” mehuamboemo.
22 Asu ai hoafɨyomondühɨ yahomoya, “Godɨndɨ sünambeahɨndɨ nendɨ ami bogorɨ Korniriusɨmbo hoafɨmeindoa ai koamarɨhemuna masɨnefɨ sɨhambo hoafɨyowanɨ se ahandɨ worɨna hɨfombohünda. Ai mbumund-ani asu Godɨmbo ahɨnɨyuhü ndore hohoanɨmoyumb-ani. Muŋgua Suda ai ‘Aboedɨ hohoanɨmoeimb-ani’ sei marɨhündɨ. Godɨndɨ sünambeahɨndɨ nendɨ ai ahambo hoafɨyundowohü yahuya ‘Se Pitandɨ hoafɨ hɨmborɨmbohünda ahambo hoafɨndafɨ koaboadɨ-wandühɨ anɨmboya, “Wandɨ worɨna dɨdɨfɨ,” mbɨsafɨ,’ mehu.”
23 Pita ai ahamumbo hoafɨyupurühɨ yahuya “Se sɨnɨmo mamɨ nɨmbɨ ro-dɨbo apoefo,” mehuamboyo. Apomo mburu asu siambe ai botɨfi napoamündɨ haya mahomonda asu Sopahündɨ Sisasɨmbo süŋgururü-rundeimbɨ bɨdɨfɨrɨ ai Pita-babɨdɨ mahomo.
24 Ŋgorü sihɨ ai homo Sisariahü tükümefundɨ. Asu Kornirius ai ranɨhü ahamumbo hɨfandapurɨ mamaru. Ai ahandɨ mamɨsɨrɨ, asu ŋgunindɨ ranaheimbo hoafɨmayundüra ahandɨ worambe Pitandɨ hoafɨ hɨmborɨmbohünda gugurɨyahi mamarei.
25 Pita ai hu worambe kefuai Korniriusɨndɨ hɨmboahü tüküfiyuane Kornirius ai ahambo adükar-ani yahu haya ahandɨ yirɨkɨmɨ piyu mamaru.
26 Ŋga asu Pita ai ahambo hoafɨyundowohü yahuya, “Se botɨyafo. Ro-amboa nindou se nahurai-anahɨ,” mehu.
27 Pita ai Kornirius-dɨbo wataporɨyu hu kefuai, asu nindou afɨndɨ fanda meŋgoro ra hoeimareandɨ.
28 Asu Pita ai yare hoafɨyundürühɨ yahuya, “Se sɨheihoarɨ fɨfɨrɨhindɨ ro yɨhoefɨ ndɨfo-babɨdɨ nɨmarɨpoanɨ asu ahei worambe kefoefepoanɨ sei arɨhündɨ. Ŋga God ai wambo nafuimayu, ro ŋgɨrɨ nindou mamɨ moaruwai-ani mbɨsahɨ.
29 Ranɨmboanahɨ asu ro moai sɨmborɨ hoafɨ kɨkɨhɨrɨheandɨ wambo ndanɨhü sɨnɨmbo hoafɨmemo ra. Asu haponda sɨheimbo düduweheandɨ, nɨmboyei se wambo sɨnɨmbo hoafɨmayeia?” mahuamboyu.
30 Asu Kornirius ai hoafɨyuhü yahuya, “Ranɨhündɨ ro wandɨ worambe nɨmbambe safɨ Godɨmbo dɨdɨbafɨ-yaheandane, asu nɨmehünou sünambeahɨndɨ nendɨ mamɨ ai wandɨ hɨmboarühɨ hɨmboarambe forɨhoeimbɨ hoearɨ güde haya manüŋgu.
31 Asu ai hoafɨyuhü yahuya, ‘Kornirius, God ai se dɨdɨbafɨyafo marandɨ ra hɨmborɨ-yumboani. Asu se napo mbonɨmbo-rɨhümündi-mbɨmbo kakɨ napo sabadürɨ arandɨ ra fɨfɨreamboani.
32 Ranɨmboane asu se sɨhafɨ nindou bɨdɨfɨrɨ koandɨhawapura Sopa-nambo ŋgomo Saimon Pitambo hoafɨndɨmondowa mbüsüfuwamboane. Saimon ai ahandɨ ndürɨmboafo Saimon-dɨbo-ani anüŋgu. Ŋgorü Saimon ai burmakau hoearɨ nafɨra randeimb-ani. Ahandɨ worɨ ra sɨrɨwara hoekɨm-ane afondaro,’ mehu.
33 Ranɨmboyu asu sɨhambo sowana nindou bɨdɨfɨrɨ nɨmehünou koamarɨheheapurɨ. Asu se aboedɨ hamɨndɨyo ndanɨhü masɨfomo. Asu haponda muŋguambo ro sühifɨ ndanɨhü Godɨndɨ hɨmboarühɨ anɨboadefɨ. Muŋguambo hoafɨ Adükarɨ ai sɨhambo hoafɨmayu ra se hoafɨyowanɨ ro hɨmborɨmbo asefɨ,” mehu.
34 Asu Pita ai hoafɨyuhü yahuya, “Haponda ro wudɨpoaporɨhe fɨfɨrɨhea-mboanahɨ nindou muŋgua Godɨndɨ hɨmboahü sɨsɨmogodɨ yaŋgɨr-anefɨ.
35 God ai muŋguambo nindou ahambo ahɨnɨyeihɨ ahandɨ hohoanɨmo süŋgurɨhinda ranaheimbo hohoanɨmoyundürɨ arandɨ.
36 God ai Israer yɨhoefɨmbo aboedɨ hoafɨ koamarɨhendɨ ra se fɨfɨrɨhindɨ. Hoafɨ ra rahurai-ane, ‘Sisas Krais ai muŋguambo nindou ahei Adükar-ani asu ai sɨhefɨmbo God-babɨdɨmbo mamühɨ-mareamunɨ.’
37 Horombo Sudia-yafeambe muŋguambo nɨnɨ-moatükunɨyo tükümefeyo ra se fɨfɨrɨhimboanei. Horombo Son ai Garirihü boatei nindou hundürɨmbo hoafɨmayu.
38 Se Sisas Nasaretɨhündɨ ra fɨfɨrɨhorɨ God ai Yifiafɨ Aboedɨ ŋgɨnɨndɨ kameihɨ masagado. Ai hoahoaŋgu wakɨreandühɨ nindou farɨhendürühɨ muŋgua Satanɨndɨ ŋgɨnɨndɨ hoarehɨ manɨmboei ranaheimbo aboedambo-mareandürɨ sapo God ai-dɨbo nüŋgumbo wambo.
Ratüpurɨ 10 in Godɨndɨ Hoafɨ