Text copied!
CopyCompare
Se-nānā Diosē nanā sāʼ me rá catūū nimán níʼ a - San Lucas - San Lucas 23

San Lucas 23:2-56

Help us?
Click on verse(s) to share them!
2Ga̱a ne̱ cutaꞌ nij soꞌ cacunꞌ xráá soꞌ rihaan síí cuꞌna̱j Pilato, ne̱ cataj nij soꞌ rihaan síí cuꞌna̱j Pilato a: ―Síí nihánj roꞌ, me síí tucuꞌyón tucuáán ne̱ rihaan tuviꞌ núj si̱j israelitá, ne̱ cataj soꞌ se vaa se̱ goꞌ yuvii̱ puextó rihaan síí nica̱j suun cuꞌna̱j César, ne̱ taj soꞌ se vaa si̱j caꞌnéé Diose̱ gu̱un síí nica̱j suun rey me maꞌa̱n soꞌ, taj soꞌ ado̱nj ―taj nij soꞌ rihaan síí cuꞌna̱j Pilato, niꞌya̱j nij soꞌ man Jesucristó a.
3Ga̱a ne̱ xnáꞌanj síí cuꞌna̱j Pilato man Jesucristó a: ―So̱ꞌ me síí nica̱j suun rey uun chij rihaan nij yuvii̱ israelitá naꞌ ―taj soꞌ, xnáꞌanj soꞌ man Jesucristó a. ―Vej á ―taj Jesucristó rihaan soꞌ a.
4Ga̱a ne̱ cataj síí cuꞌna̱j Pilato rihaan nij xrej ata̱ suun noco̱o doj do̱ꞌ, rihaan nij yuvii̱ do̱ꞌ a: ―Nuviꞌ cacunꞌ tumé síí nihánj narij maꞌ ―taj soꞌ a:
5Tza̱j ne̱ nucua̱j doj caꞌmii nij soꞌ, cataj nij soꞌ: ―Tza̱j ne̱ queꞌe̱e̱ yuvii̱ uno se‑na̱na̱ soꞌ, ne̱ vaa güii quiꞌya̱j nij soꞌ sayuun na̱nj á. Ne̱ va̱j soꞌ tucuꞌyón soꞌ se‑na̱na̱ soꞌ nu̱ꞌ estadó Judea nihánj, ne̱ guun cheꞌe̱ soꞌ tucuꞌyón soꞌ se‑na̱na̱ soꞌ estadó Galilea, ne̱ ꞌnaꞌ soꞌ nda̱a nihánj tucuꞌyón soꞌ na̱nj ado̱nj ―taj nij soꞌ rihaan Pilato a.
6Dan me se cuno Pilato se‑na̱na̱ nij soꞌ, ga̱a ne̱ xnáꞌanj Pilato man nij soꞌ sese si̱j cavii estadó Galilea me Jesucristó a.
7Ga̱a ne̱ queneꞌen soꞌ se vaa ya̱ cavii Jesucristó estadó Galilea rej uun chij síí cuꞌna̱j Herodes a. Cheꞌé dan cataj soꞌ se vaa caꞌa̱nj ni̱caj nij soꞌ man Jesucristó rihaan síí cuꞌna̱j Herodes yoꞌ a. ꞌO̱ se güii dan me se nuû maꞌa̱n síí cuꞌna̱j Herodes chumanꞌ Jerusalén a.
8Ga̱a queneꞌen síí cuꞌna̱j Herodes man Jesucristó, ga̱a ne̱ guun niha̱ꞌ uxrá rá soꞌ a. ꞌO̱ se asi̱j rque̱ ndoꞌo me se guun rá soꞌ queneꞌe̱n soꞌ man Jesucristó, cheꞌé se a̱j cuchiꞌ nana̱ rihaan soꞌ da̱j ꞌyaj Jesucristó a. Ne̱ guun rá soꞌ se vaa quiꞌya̱j Jesucristó ꞌo̱ suun sa̱ꞌ noco̱o ni̱ꞌyaj soꞌ a.
9Dan me se xnáꞌanj ndoꞌo soꞌ nana̱ man Jesucristó, tza̱j ne̱ a̱ ꞌó nana̱ ne caꞌmi̱i̱ Jesucristó rihaan soꞌ a̱ maꞌ.
10Tza̱j ne̱ nicu̱nꞌ nij xrej ata̱ suun noco̱o doj nicu̱nꞌ nij síí naquiꞌyaj cu̱u se‑tucua̱nj Moisés rihaan nij yuvii̱ nicu̱nꞌ, ne̱ nucua̱j ndoꞌo cutaꞌ nij soꞌ cacunꞌ xráá Jesucristó a.
11Ga̱a ne̱ nachriꞌ Herodes do̱ꞌ, nij tanuu nu̱u̱ rihaan soꞌ do̱ꞌ, niꞌya̱j nij soꞌ man Jesucristó, ne̱ caꞌngaꞌ naco̱o̱ nij soꞌ niꞌya̱j nij soꞌ man Jesucristó a. Ga̱a ne̱ naꞌnéé nij soꞌ yatzíj sedá man Jesucristó quiꞌyaj Herodes, ne̱ veé dan naꞌnéé uún Herodes man soꞌ rihaan Pilato a.
12Ne̱ güii dan me se guun cheꞌe̱ Herodes ga̱ Pilato naꞌmii sa̱ꞌ ro̱j soꞌ ga̱ tuviꞌ ro̱j soꞌ a. ꞌO̱ se asi̱j rque̱ doj me se si̱j ta̱j riꞌyunj man tuviꞌ me ro̱j soꞌ a.
13Dan me se canacúún síí cuꞌna̱j Pilato man nij xrej ata̱ suun noco̱o doj do̱ꞌ, man nij síí uun chij rihaan nij yuvii̱ israelitá do̱ꞌ, man maꞌa̱n nij yuvii̱ do̱ꞌ, se vaa caꞌna̱ꞌ nij soꞌ cunu̱u chre̱ꞌ nij soꞌ rihaan soꞌ a.
14Ga̱a ne̱ cataj Pilato rihaan nu̱ꞌ nij yuvii̱ a: ―Dan me se nica̱j soj man snóꞌo nihánj caꞌnaꞌ soj rihanj, ne̱ cataj soj se vaa soꞌ me síí me rá quiꞌya̱j nij yuvii̱ sayuun a. Ne̱ veé xnáꞌanj ꞌu̱nj man soꞌ cuno taranꞌ soj da̱j ꞌyaj soꞌ, ne̱ xa̱ꞌ cacunꞌ cutaꞌ soj xráá soꞌ, tza̱j ne̱ taj va̱j cacunꞌ vaa da̱nj tumé síí nihánj narij maꞌ.
15Ne̱ síí cuꞌna̱j Herodes roꞌ, ne nari̱ꞌ soꞌ cacunꞌ tumé síí nihánj a̱ maꞌ. Ma̱a̱n se naꞌnéé u̱u̱n síí cuꞌna̱j Herodes man síí nihánj rihaan níꞌ na̱nj á. Ne̱ xca̱j soj cuentá se vaa taj cacunꞌ quiꞌyaj síí nihánj, ne̱ ne nó xcúún soꞌ cavi̱ꞌ soꞌ maꞌ.
16Cheꞌé dan qui̱ꞌyáj do̱j sayuun man soꞌ, ne̱ caꞌa̱nj u̱u̱n soꞌ, quiꞌya̱j níꞌ na̱nj á ―taj Pilato rihaan taranꞌ nij yuvii̱ a.
17ꞌO̱ se ma̱a̱n güii dan me se daj a̱ chaꞌanj pascuá naꞌnéé nij soꞌ man ꞌo̱ yuvii̱ ꞌni̱j tagaꞌ a.
18Ga̱a ne̱ caguáj cunuda̱nj nij soꞌ, cataj nij soꞌ a: ―Ticavi̱ꞌ soj man síí nihánj ei. Ticavi̱ꞌ soj man síí nihánj ei. Ne̱ quiri̱i̱ so̱ꞌ man síí cuꞌna̱j Barrabás tagaꞌ cheꞌé núj á ―taj nij soꞌ, caguáj nij soꞌ rihaan Pilato a.
19Ne̱ xa̱ꞌ síí cuꞌna̱j Barrabás, tza̱j ne̱ si̱j quiꞌyaj cunuꞌ nij yuvii̱ ma̱n chumanꞌ Jerusalén me soꞌ, ne̱ si̱j ticaviꞌ man yuvii̱ me soꞌ, ne̱ cheꞌé dan caxríj nii tagaꞌ man soꞌ a.
20Ga̱a ne̱ caꞌmii uún Pilato rihaan nij yuvii̱ a. ꞌO̱ se guun rá soꞌ quiri̱i̱ soꞌ man Jesucristó caꞌa̱nj Jesucristó a.
21Ga̱a ne̱ caguáj nu̱ꞌ nij yuvii̱, cataj nij soꞌ: ―Cano̱ ya̱ soꞌ rihaan rcutze̱ ei ―taj nij yuvii̱, caguáj nij yuvii̱ a.
22Ga̱a ne̱ quisíj vaꞌnu̱j cataj soꞌ rihaan nij yuvii̱: ―Tza̱j ne̱ taj va̱j se chiꞌi̱i̱ quiꞌyaj soꞌ maꞌ. Taj va̱j cacunꞌ tumé soꞌ, ne̱ ne nó xcúún soꞌ cavi̱ꞌ soꞌ maꞌ. Dan me se qui̱ꞌyáj do̱j sayuun man soꞌ, ne̱ caꞌa̱nj u̱u̱n soꞌ qui̱ꞌyáj na̱nj á ―taj uún Pilato rihaan nij yuvii̱ a.
23Tza̱j ne̱ caguáj ndoꞌo nij yuvii̱, ne̱ uxrá caꞌneꞌ nij yuvii̱ suun rihaan Pilato se vaa ya̱ cavi̱ꞌ Jesucristó rihaan rcutze̱ quiꞌya̱j soꞌ, ne̱ guun nucua̱j doj se‑na̱na̱ nij yuvii̱ yoꞌ a.
24Ga̱a ne̱ guun ya̱ rá Pilato se vaa quiꞌya̱j soꞌ nda̱a vaa cataj nij yuvii̱ rihaan soꞌ a.
25Dan me se síí ꞌni̱j tagaꞌ tumé cacunꞌ se vaa cunuꞌ yuvii̱ quiꞌyaj do̱ꞌ, se vaa ticaviꞌ yuvii̱ do̱ꞌ, quirii Pilato man soꞌ caꞌa̱nj u̱u̱n soꞌ, nda̱a vaa cataj nij yuvii̱ a. Ne̱ Jesucristó roꞌ, caꞌvej rá Pilato quira̱nꞌ soꞌ nda̱a vaa guun rá nij yuvii̱ quira̱nꞌ soꞌ na̱nj ado̱nj.
26Dan me se nica̱j nii man Jesucristó caꞌanj nii, ga̱a ne̱ quitaꞌaa nii man yoꞌo̱ síí cuꞌna̱j Simón síí cavii chumanꞌ Cirene ga̱a ꞌnaꞌ nique soꞌ rej tacaan, ne̱ cutaꞌ nii rcutze̱ xráá soꞌ ata̱ soꞌ rcutze̱ ꞌnaꞌ soꞌ rej xco̱ Jesucristó a.
27Ne̱ nocoꞌ queꞌe̱e̱ yuvii̱ man Jesucristó, ne̱ taꞌa̱j nij yuvii̱ me chana̱, ne̱ dan me se goꞌ nij chana̱ se‑cuxru̱ꞌ nij noꞌ rucua̱a̱ nij noꞌ, ne̱ taꞌvee ndoꞌo nij chana̱ niꞌya̱j nij chana̱ man Jesucristó a.
28Ga̱a ne̱ canica̱j Jesucristó, cataj Jesucristó rihaan nij chana̱ yoꞌ: ―Cuno̱ soj cha̱na̱ taꞌni̱j chumanꞌ Jerusalén caꞌmi̱j á. Se̱ taꞌvee nij soj ni̱ꞌyaj soj mán ꞌu̱nj a̱ maꞌ. Tza̱j ne̱ taꞌve̱e soj ni̱ꞌyaj soj man maꞌa̱n soj do̱ꞌ, man maꞌa̱n taꞌníí soj do̱ꞌ á.
29ꞌO̱ se vaa güii cata̱j nii se vaa a̱j cavii sa̱ꞌ doj nij chana̱ itu̱un do̱ꞌ, nij chana̱ ne nari̱ꞌ neꞌej do̱ꞌ, nij chana̱ ne tucutzi̱i neꞌej do̱ꞌ a.
30ꞌO̱ se güii dan me se gu̱un cheꞌe̱ yuvii̱ nacu̱nj yuvii̱ nij quij se vaa cane̱e̱ nij quij ca̱ráán nij quij xráá maꞌa̱n nij soꞌ a.
31ꞌO̱ se ase vaa chruun maree̱ vaa iꞌna̱ꞌ vaa ꞌu̱nj nihánj, tza̱j ne̱ da̱nj na̱nj ticavi̱ꞌ nii manj a. Táá a̱ nij síí ne̱ chumanꞌ Jerusalén, ne̱ ase vaa chruun naco̱o̱ caviꞌ vaa nij síí tumé cacunꞌ ne̱ chumanꞌ Jerusalén, ne̱ cheꞌé dan chiꞌi̱i̱ uxrá doj quira̱nꞌ nij soꞌ na̱nj ado̱nj ―taj Jesucristó rihaan nij chana̱ a.
32Ne̱ nica̱j nii man yavíj ro̱j síí tumé cacunꞌ, caꞌanj nii rej cavi̱ꞌ ro̱j soꞌ ga̱ Jesucristó a.
33Ne̱ ga̱a cuchiꞌ taranꞌ nij soꞌ rej cuꞌna̱j Tacaan Cúú Yave̱ Xnangá, ne̱ cachrón nii man Jesucristó ga̱ ro̱j síí tumé cacunꞌ rihaan vaꞌnu̱j rcutze̱, ne̱ dan me se yoꞌo̱ soꞌ roꞌ, cachrón nii rej nuva̱ꞌ Jesucristó, ne̱ yoꞌó soꞌ roꞌ, cachrón nii rej nichru̱un Jesucristó a.
34Ga̱a ne̱ cachíín niꞌya̱j Jesucristó rihaan Diose̱, cataj soꞌ: ―Cara̱a̱ xꞌnaa so̱ꞌ, ne̱ se̱ quiꞌyáá so̱ꞌ sayuun man nij soꞌ, man Ata̱j Chij. ꞌO̱ se ne neꞌen nij soꞌ da̱j ꞌyaj nij soꞌ maꞌ ―taj soꞌ, cachíín niꞌya̱j soꞌ rihaan Rej soꞌ Diose̱ a. Ga̱a ne̱ tico tixaj nij tanuu cheꞌé saga̱nꞌ Jesucristó a.
35Ne̱ canicunꞌ queꞌe̱e̱ yuvii̱ niꞌya̱j da̱j quira̱nꞌ Jesucristó a. Dan me se caꞌngaꞌ naco̱o̱ nij síí uun chij, cataj nij soꞌ: ―A̱j tinanii soꞌ man yoꞌó yuvii̱ rihaan sayuun, rá soꞌ á. Caꞌve̱e ti̱nanii soꞌ man maꞌa̱n soꞌ ya̱j ei. Sese si̱j narii Diose̱ me soꞌ do̱ꞌ, sese si̱j caꞌnéé Diose̱ ti̱nanii man yuvii̱ rihaan sayuun me soꞌ do̱ꞌ, ne̱ caꞌve̱e ti̱nanii maꞌa̱n soꞌ man soꞌ a ―taj nij síí uun chij niꞌya̱j nij soꞌ man Jesucristó a.
36Ne̱ nij tanuu, tza̱j ne̱ caꞌngaꞌ naco̱o̱ uún nij tanuu niꞌya̱j nij tanuu man Jesucristó, ne̱ ruꞌmaan nij tanuu na vinó yu̱u̱ tuꞌva Jesucristó,
37ne̱ cataj nij soꞌ: ―Sese so̱ꞌ me síí nica̱j suun rey uun chij rihaan nij yuvii̱ israelitá, ne̱ ti̱nanii so̱ꞌ man ma̱ꞌán so̱ꞌ rihaan sayuun ya̱j vij ―taj nij tanuu rihaan Jesucristó a.
38Ne̱ vaa rcuchra̱ꞌ nó rihaan rcutze̱ yoꞌ, ne̱ nó nana̱ rihaan rcuchra̱ꞌ yoꞌ se vaa: “Si̱j nica̱j suun rey uun chij rihaan nij yuvii̱ israelitá me síí nihánj a”, taj nana̱ yoꞌ a.
39Ne̱ yoꞌo̱ tuviꞌ ro̱j síí tumé cacunꞌ noco̱ꞌ rihaan rcutze̱ rej xꞌnu̱j Jesucristó roꞌ, nij caꞌmii soꞌ rihaan Jesucristó, cataj soꞌ: ―Si̱j caꞌnéé Diose̱ ti̱nanii man yuvii̱ rihaan sayuun mé so̱ꞌ, rá so̱ꞌ naꞌ. Me cheꞌé ne tinanii so̱ꞌ man taranꞌ níꞌ ga̱ ―taj soꞌ rihaan Jesucristó a.
40Tza̱j ne̱ yoꞌó síí tumé cacunꞌ roꞌ, cataj soꞌ rihaan tuviꞌ soꞌ: ―Nihánj me se cuya̱a̱n vaa sayuun ranꞌ níꞌ ga̱ sayuun ranꞌ síí nihánj na̱nj á. Ne̱ me cheꞌé ne chuꞌvíꞌ so̱ꞌ a̱ doj niꞌya̱j so̱ꞌ Diose̱ ga̱.
41Dan me se xa̱ꞌ níꞌ, tza̱j ne̱ vaa cheꞌé cavi̱ꞌ níꞌ, ne̱ ranꞌ níꞌ sayuun cheꞌé cacunꞌ tumé níꞌ, tza̱j ne̱ xa̱ꞌ síí nihánj, tza̱j ne̱ taj va̱j a̱ doj se chiꞌi̱i̱ ne quiꞌya̱j síí nihánj a̱ maꞌ ―taj yoꞌó síí tumé cacunꞌ yoꞌ rihaan tuviꞌ soꞌ a.
42Ga̱a ne̱ cataj soꞌ rihaan Jesucristó a: ―Se̱ quiniꞌyón so̱ꞌ ra̱cuíj so̱ꞌ manj, asa̱ꞌ guun cheꞌe̱ so̱ꞌ guun chij so̱ꞌ a̱ maꞌ ―taj soꞌ rihaan Jesucristó a.
43Ga̱a ne̱ cataj Jesucristó rihaan soꞌ a: ―Ya̱ ya̱ cata̱j xnaꞌanj ꞌu̱nj rihaan so̱ꞌ cuano̱ se vaa güii cuanꞌ me se ca̱yáán so̱ꞌ ga̱ ꞌu̱nj rej sa̱ꞌ ndoꞌo rej ne̱ nij síí sa̱ꞌ rihaan Diose̱ ei ―taj Jesucristó rihaan soꞌ a.
44Veé dan, ne̱ caxu̱j me yoꞌ, ne̱ guun rmi̱ꞌ rihaan nu̱ꞌ chumii̱, ne̱ yoꞌo̱ guun rmi̱ꞌ rihaan chumii̱ nda̱a quisíj agaꞌ vaꞌnu̱j rej anocoꞌ güii a.
45Ne̱ guun rmi̱ꞌ rihaan güii, ne̱ sinꞌ nu̱ꞌ yatzíj cortiná noco̱ꞌ rá nuvií noco̱o a.
46Ga̱a ne̱ nucua̱j ndoꞌo caguáj Jesucristó, cataj soꞌ: ―Naca̱j so̱ꞌ nimanj, Ata̱j Chij ―taj soꞌ, ne̱ veé dan caviꞌ soꞌ a.
47Dan me se queneꞌen tanuu capitán se vaa guun, ga̱a ne̱ veꞌé uxrá caꞌmii soꞌ cheꞌé Diose̱, ne̱ cataj soꞌ: ―Xa̱ꞌ síí nihánj, tza̱j ne̱ ya̱ ya̱ síí sa̱ꞌ me soꞌ na̱nj á ―taj tanuu yoꞌ niꞌya̱j soꞌ man Jesucristó a.
48Dan me se queneꞌen taranꞌ nij yuvii̱ cunuu chre̱ꞌ rej yoꞌ se vaa guun, ga̱a ne̱ goꞌ nij soꞌ se‑cuxru̱ꞌ nij soꞌ rucua̱a̱ nij soꞌ cheꞌé se nanó ndoꞌo rá nij soꞌ, ga̱a ne̱ canica̱j nij soꞌ caꞌanj nij soꞌ chumanꞌ a.
49Ne̱ canicunꞌ cunuda̱nj nij tuviꞌ Jesucristó rej ga̱nꞌ doj, ne̱ taꞌa̱j nij soꞌ me chana̱ cuno se‑na̱na̱ Jesucristó asi̱j cavii Jesucristó estadó Galilea a. Ne̱ niꞌya̱j taranꞌ nij soꞌ man Jesucristó a.
50Ne̱ vaa ꞌo̱ síí cuꞌna̱j José, ne̱ yoꞌo̱ tuviꞌ nij síí uun chij rihaan nij yuvii̱ israelitá me soꞌ a. Ne̱ síí sa̱ꞌ me soꞌ, ne̱ síí nica̱ nimán me soꞌ,
51ne̱ ne vaa rá soꞌ da̱j se vaa rá yoꞌó nij síí uun chij rihaan nij yuvii̱ israelitá maꞌ. Ne gu̱un rá soꞌ quiꞌya̱j soꞌ nda̱a vaa quiꞌyaj yoꞌó nij soꞌ maꞌ. Ne̱ síí cavii chumanꞌ Arimatea yoꞌo̱ chumanꞌ na̱j estadó Judea me soꞌ a. Ne̱ soꞌ me síí me ndoꞌo rá gu̱un chij Diose̱ rihaan chumii̱ nihánj a.
52Dan me se caꞌanj soꞌ rihaan síí cuꞌna̱j Pilato, ne̱ cachíín niꞌya̱j soꞌ rihaan síí cuꞌna̱j Pilato se vaa caꞌve̱j rá síí cuꞌna̱j Pilato cachi̱nꞌ soꞌ man Jesucristó a. Dan me se caꞌvej síí cuꞌna̱j Pilato,
53ga̱a ne̱ caꞌanj síí cuꞌna̱j José, tinanij soꞌ man Jesucristó, ne̱ nacutáj soꞌ yatzíj mantá xráá Jesucristó, ne̱ caxríj soꞌ man Jesucristó rque yuꞌuj yuvej rej nuviꞌ a̱ ꞌó xnangá naj a.
54Veé da̱nj quiꞌyaj nij soꞌ güii ꞌyaj chuvi̱i nij yuvii̱ israelitá cheꞌé güii nara̱a̱n rá nij soꞌ, ne̱ veé da̱nj quisíj güii naránj rá nij soꞌ a.
55Ne̱ canocoꞌ nij chana̱ cavii estadó Galilea ga̱ Jesucristó rej xco̱ síí cuꞌna̱j José, ne̱ queneꞌen nij chana̱ yuꞌuj rej caxríj síí cuꞌna̱j José man Jesucristó,
56ga̱a ne̱ canica̱j nij chana̱ chumanꞌ Jerusalén, ne̱ quiꞌyaj chuvi̱i nij chana̱ yoꞌóó gunꞌ da̱j do̱ꞌ, squíí xlá mirra do̱ꞌ, caxri̱i̱ nij chana̱ man Jesucristó rá nij chana̱ a. Dan me se maꞌa̱n güii naránj rá nij yuvii̱ israelitá me se naránj rá nij chana̱ a.

Read San Lucas 23San Lucas 23
Compare San Lucas 23:2-56San Lucas 23:2-56