Text copied!
CopyCompare
Se-nānā Diosē nanā sāʼ me rá catūū nimán níʼ a - Romanos - Romanos 8

Romanos 8:5-38

Help us?
Click on verse(s) to share them!
5Dan me se taꞌa̱j yuvii̱ xcaj cuentá ina̱nj cheꞌé nee̱ man nij soꞌ, tza̱j ne̱ ino̱ doj vaa yuvii̱ noco̱ꞌ man Nimán Diose̱, ne̱ dan me se cheꞌé ina̱nj se vaa me rá Nimán Diose̱ xcaj nij soꞌ cuentá ado̱nj.
6Sese ina̱nj cheꞌé nee̱ man níꞌ xca̱j níꞌ cuentá, ne̱ cavi̱ꞌ nu̱ꞌ nimán níꞌ a. Tza̱j ne̱ sese cheꞌé Nimán Diose̱ xca̱j níꞌ cuentá, ne̱ cavi̱i̱ sa̱ꞌ níꞌ, ne̱ caꞌve̱e ca̱yáán níꞌ ga̱ Diose̱ nu̱ꞌ cavii nu̱ꞌ caꞌanj, ne̱ ga̱a̱ xe̱j nimán níꞌ, quiꞌya̱j Nimán Diose̱ ado̱nj.
7Sese ina̱nj cheꞌé nee̱ man maꞌa̱n níꞌ xca̱j níꞌ cuentá, ne̱ ta̱j riꞌyunj níꞌ man Diose̱ vaa ga̱a ado̱nj. Se̱ guun nucua̱j maꞌa̱n níꞌ cuno̱ níꞌ se‑tucua̱nj Diose̱ vaa ga̱a̱ maꞌ.
8Ne aranꞌ rá Diose̱ niꞌya̱j Diose̱ man nij yuvii̱ acaj cuentá cheꞌé nee̱ man maꞌa̱n nij yuvii̱ a̱ man ado̱nj.
9Tza̱j ne̱ ino̱ doj vaa nij soj sese ya̱ ya̱nj Nimán Diose̱ ga̱ soj á. Cheꞌé dan ne ꞌyaj soj nda̱a vaa me rá nee̱ man soj quiꞌya̱j soj maꞌ. Tza̱j ne̱ ina̱nj rihaan Nimán Diose̱ uno soj, ne̱ dan me se sese nuviꞌ Nimán Jesucristó yáán ga̱ yoꞌo̱ soꞌ, ne̱ nuveé si̱j ꞌni̱j raꞌa Jesucristó man me soꞌ maꞌ.
10Neꞌen soj se vaa cavi̱ꞌ nee̱ man níꞌ cheꞌé cacunꞌ quiꞌyaj nee̱ man níꞌ, tza̱j ne̱ sese ya̱nj Jesucristó ga̱ níꞌ, ne̱ ꞌo̱ vaa sa̱ꞌ níꞌ rihaan Diose̱, ne̱ cheꞌé dan ꞌo̱ vaa iꞌna̱ꞌ nimán níꞌ ado̱nj.
11Ne̱ neꞌen soj se vaa cunuu iꞌna̱ꞌ uún Jesucristó ga̱a caviꞌ soꞌ, quiꞌyaj Diose̱, ne̱ maꞌa̱n Nimán Diose̱ nuû nimán soj, ne̱ cheꞌé dan cunu̱u naca̱ nee̱ man soj asa̱ꞌ caviꞌ soj, quiꞌya̱j uún Diose̱ a.
12Cheꞌé dan ne nó xcúún níꞌ quiꞌya̱j níꞌ nda̱a vaa me rá nee̱ man níꞌ maꞌ. Se̱ racuíj níꞌ man nee̱ man níꞌ, man tinu̱j, man nocoj.
13ꞌO̱ se sese aráyaꞌa̱nj ndoꞌo soj man nee̱ man soj, ne̱ caꞌa̱nj yaníj soj rihaan Diose̱, quiꞌya̱j maꞌa̱n soj ado̱nj. Tza̱j ne̱ sese cuno̱ soj nana̱ aꞌmii Nimán Diose̱, ne̱ se̱ caꞌvej rá soj quiꞌya̱j nee̱ man soj cacunꞌ, ga̱a ne̱ yoꞌo̱ ga̱a̱ iꞌna̱ꞌ nimán soj ado̱nj.
14ꞌO̱ se yuvii̱ uno aꞌmii Nimán Diose̱ me taꞌníí Diose̱ ei.
15Neꞌen soj se vaa chuꞌviꞌ mozó neꞌen soꞌ se‑ruꞌve̱e̱ soꞌ, tza̱j ne̱ naꞌvej rá Diose̱ quiꞌya̱j soj da̱nj rihaan Diose̱ maꞌ. Se̱ cuchuꞌviꞌ nimán soj neꞌen soj Diose̱ maꞌ. ꞌO̱ se nica̱j yuꞌunj Diose̱ man soj, ne̱ guun taꞌni̱j Diose̱ man soj, ne̱ cheꞌé dan me ga̱a̱ niha̱ꞌ rá soj cata̱j soj: “Ata̱j” rihaan Diose̱ á.
16Dan me se yoꞌo̱ aꞌmii Nimán Diose̱ ga̱ nimán níꞌ, ne̱ taj Nimán Diose̱ se vaa taꞌníí Diose̱ me níꞌ a.
17Cheꞌé dan vaa güii rque̱ ndoꞌo Diose̱ se sa̱ꞌ rihaan níꞌ ga̱ Jesucristó, ne̱ ꞌo̱ cuya̱a̱n ga̱a̱ se sa̱ꞌ rihaan Jesucristó ga̱ níꞌ a. Veé dan me cheꞌé se ranꞌ níꞌ sayuun nda̱a vaa quiranꞌ Jesucristó roꞌ, cheꞌé dan cavi̱i̱ sa̱ꞌ níꞌ ga̱ soꞌ, ne̱ gu̱un chij níꞌ ga̱ soꞌ vaa güii ado̱nj.
18Veé dan me se ranꞌ xa̱ꞌ níꞌ sayuun cuano̱, tza̱j ne̱ vaa güii, ne̱ doj a̱ cavi̱i̱ sa̱ꞌ níꞌ rihaan sayuun ranꞌ níꞌ cuano̱ ado̱nj. ꞌO̱ se ataa cata̱j xnaꞌanj Diose̱ rihaan níꞌ cheꞌé nu̱ꞌ se sa̱ꞌ ni̱caj níꞌ, tza̱j ne̱ asa̱ꞌ rqué Diose̱ nu̱ꞌ se sa̱ꞌ rihaan níꞌ, ne̱ quiniꞌyo̱n níꞌ nu̱ꞌ sayuun quiranꞌ níꞌ ei. Da̱nj vaa raj na̱nj ado̱nj.
19Naꞌvi̱j uxrá cunuda̱nj nij rasu̱u̱n ma̱n rihaan chumii̱ nihánj quisi̱j güii ti̱haa̱n Diose̱ man nij taꞌníí Diose̱ rihaan chumii̱, ga̱a ne̱ queneꞌe̱n chumii̱ da̱j ga̱a̱ nij soꞌ a.
20Cuano̱ roꞌ, taj yuꞌvee nó nij rasu̱u̱n ma̱n rihaan chumii̱ maꞌ. Ga̱a quiꞌyaj Diose̱ chumii̱, ne̱ vaa sa̱ꞌ cunuda̱nj nij rasu̱u̱n yoꞌ, tza̱j ne̱ quiriꞌ nij rasu̱u̱n cheꞌé cacunꞌ quiꞌyaj yuvii̱, ne̱ caꞌvej rá Diose̱ quiri̱ꞌ nu̱ꞌ nij rasu̱u̱n yoꞌ, tza̱j ne̱ neꞌen Diose̱
21se vaa vaa güii cunu̱u sa̱ꞌ cunuda̱nj nij rasu̱u̱n yoꞌ rihaan chumii̱, ne̱ asa̱ꞌ quisíj güii yoꞌ, ne̱ taj rasu̱u̱n quiri̱ꞌ taj rasu̱u̱n cuchru̱u̱ maꞌ. ꞌO̱ se veꞌé ndoꞌo ga̱a̱ nu̱ꞌ nij rasu̱u̱n yoꞌ ei. Dan me se ase vaa maꞌa̱n nij taꞌníí Diose̱ roꞌ, da̱nj ga̱a̱ uún nij rasu̱u̱n uún, ne̱ veꞌé ndoꞌo ga̱a̱ nij yoꞌ ado̱nj.
22Dan me se neꞌen níꞌ se vaa ranꞌ uxrá nu̱ꞌ rasu̱u̱n ma̱n rihaan chumii̱ sayuun cuano̱, ne̱ me uxrá rá yoꞌ cunu̱u naca̱ uún yoꞌ, ne̱ naꞌvi̱j yoꞌ quisi̱j güii cunu̱u sa̱ꞌ yoꞌ ado̱nj.
23Vaj a̱ doj, ne̱ ráchej maꞌa̱n níꞌ uún, ne̱ naꞌvi̱j níꞌ cunu̱u naca̱ maꞌa̱n níꞌ uún a. Dan me se ya̱nj Nimán Diose̱ ga̱ níꞌ, ne̱ sa̱ꞌ uxrá vaa Nimán Diose̱, ne̱ cheꞌé dan neꞌen níꞌ se vaa rque̱ Diose̱ se sa̱ꞌ doj rihaan níꞌ, ne̱ neꞌen níꞌ se vaa vaa güii, ne̱ queneꞌe̱n yuvii̱ se vaa guun taꞌni̱j Diose̱ man maꞌa̱n níꞌ, ne̱ cunu̱u sa̱ꞌ nu̱ꞌ nee̱ man níꞌ a.
24Dan me se tinanii Diose̱ man níꞌ rihaan chrej chiꞌi̱i̱ uun chij nimán níꞌ, ne̱ cheꞌé dan guun ya̱ rá níꞌ se vaa cavi̱i̱ sa̱ꞌ níꞌ, tza̱j ne̱ ataa queneꞌe̱n níꞌ nu̱ꞌ se vaa quiꞌya̱j Diose̱ cheꞌé níꞌ, ne̱ cheꞌé dan nucua̱j ndoꞌo rá níꞌ man Diose̱ se vaa ya̱ ya̱ quiꞌya̱j soꞌ cheꞌé níꞌ a.
25Ne neꞌen níꞌ da̱j quiꞌya̱j Diose̱ cheꞌé níꞌ maꞌ. Ma̱a̱n se nucua̱j rá níꞌ man Diose̱, ne̱ cheꞌé dan se̱ gaa raꞌya̱nj nimán níꞌ maꞌ. Ma̱a̱n se ga̱a̱ nana̱j nimán níꞌ, ne̱ na̱ꞌvi̱j níꞌ nda̱a se cavi̱i̱ sa̱ꞌ níꞌ quiꞌya̱j Diose̱ ado̱nj.
26Sese ne neꞌen níꞌ quiꞌya̱j níꞌ nu̱ꞌ se vaa no̱ xcúún níꞌ quiꞌya̱j níꞌ, ne̱ Nimán Diose̱ ra̱cuíj man níꞌ, ne̱ gu̱un nucua̱j níꞌ a. Ne neꞌen níꞌ da̱j caꞌmi̱i̱ níꞌ ga̱a achíín niꞌya̱j níꞌ rihaan Diose̱ maꞌ. Cheꞌé dan achíín niꞌya̱j Nimán Diose̱ cheꞌé níꞌ, ne̱ taj xnaꞌanj Nimán Diose̱ rihaan Diose̱ nana̱ me rá maꞌa̱n níꞌ caꞌmi̱i̱ níꞌ a.
27Dan me se Nimán Diose̱ neꞌen da̱j me rá níꞌ cata̱j xnaꞌanj níꞌ rihaan Diose̱, ne̱ uno Diose̱ aꞌmii Nimán Diose̱ cheꞌé níꞌ ei. Neꞌen Nimán Diose̱ me se achiin man níꞌ, ne̱ achíín niꞌya̱j Nimán Diose̱ rihaan Diose̱ se vaa rque̱ Diose̱ se vaa achiin man níꞌ a. Dan me se neꞌen Diose̱ se vaa ina̱nj se vaa aꞌvej rá Diose̱ ni̱caj níꞌ achíín niꞌya̱j Nimán Diose̱, ne̱ da̱nj ꞌyaj Nimán Diose̱ cheꞌé cunuda̱nj níꞌ si̱j cunuu sa̱ꞌ nimán rihaan Diose̱ ado̱nj.
28Dan me se neꞌen níꞌ se vaa racuíj ndoꞌo Diose̱ man níꞌ si̱j aráj cochro̱j rihaan Diose̱ ei. ꞌO̱ se canacúún Diose̱ man níꞌ ca̱yáán níꞌ ga̱ Diose̱ nu̱ꞌ cavii nu̱ꞌ caꞌanj, ne̱ cheꞌé dan me avii sa̱ꞌ nu̱ꞌ suun ꞌyaj suun níꞌ ga̱ Diose̱ ado̱nj.
29Ga̱a naá me se queneꞌen Diose̱ se vaa canoco̱ꞌ níꞌ man soꞌ vaa güii, ga̱a ne̱ yoꞌo̱ guun rá Diose̱ se vaa naquiꞌya̱j sa̱ꞌ Diose̱ nimán níꞌ, ne̱ ase vaa taꞌníí Diose̱ síí cuꞌna̱j Jesucristó roꞌ, da̱nj ga̱a̱ níꞌ uún, ne̱ vaa güii cuma̱n ndoꞌo tinúú Jesucristó do̱ꞌ, raꞌvij Jesucristó do̱ꞌ, ne̱ soꞌ gu̱un síí chava̱ꞌ rihaan cunuda̱nj níꞌ a.
30Ga̱a ne̱ canacúún Diose̱ man níꞌ, ga̱a ne̱ cunuu sa̱ꞌ níꞌ rihaan Diose̱, quiꞌyaj Diose̱, ga̱a ne̱ ya̱ gu̱un chij níꞌ ga̱ Diose̱, quiꞌya̱j maꞌa̱n Diose̱ ado̱nj.
31Dan me se Diose̱ me tuviꞌ níꞌ, ne̱ cheꞌé dan taj síí quisi̱j quiꞌya̱j sayuun man níꞌ maꞌ.
32ꞌO̱ se ne cuchuꞌvi̱ꞌ Diose̱ rque̱ Diose̱ maꞌa̱n taꞌníí Diose̱ cavi̱ꞌ cheꞌé níꞌ, ne̱ cheꞌé dan guun ya̱ rá níꞌ se vaa rque̱ Diose̱ nu̱ꞌ se sa̱ꞌ rihaan níꞌ, ne̱ cavi̱i̱ sa̱ꞌ níꞌ ado̱nj.
33Níꞌ si̱j narii Diose̱ man me se se̱ guun cuta̱ꞌ yuvii̱ cacunꞌ xráá níꞌ rihaan Diose̱ maꞌ. ꞌO̱ se maꞌa̱n Diose̱ cataj se vaa cunuu sa̱ꞌ níꞌ rihaan soꞌ a.
34Taj yuvii̱ cuta̱ꞌ cacunꞌ xráá níꞌ si̱j narii Diose̱ man maꞌ. ꞌO̱ se caviꞌ Jesucristó cheꞌé níꞌ, ne̱ cunuu iꞌna̱ꞌ uún Jesucristó, ne̱ cuano̱ nicunꞌ soꞌ xꞌnúú Diose̱, ne̱ maꞌa̱n soꞌ me síí achíín niꞌya̱j rihaan Diose̱ cheꞌé níꞌ ado̱nj.
35A̱ ꞌó güii se̱ guun yaníj Jesucristó rihaan níꞌ, quiꞌya̱j nij yuvii̱ maꞌ. Yoꞌo̱ ꞌe̱e̱ rá Jesucristó man níꞌ ei. Caꞌve̱e se quira̱nꞌ níꞌ sayuun do̱ꞌ, caꞌve̱e se quinano̱ ndoꞌo rá níꞌ do̱ꞌ, caꞌve̱e se quita̱j riꞌyunj yuvii̱ man níꞌ do̱ꞌ, caꞌve̱e se quinaꞌa̱an rque níꞌ do̱ꞌ, caꞌve̱e se quinavi̱j saꞌanj rihaan níꞌ do̱ꞌ, caꞌve̱e se cavi̱ꞌ níꞌ do̱ꞌ, tza̱j ne̱ daj chiha̱a̱ míj se̱ guun yaníj Jesucristó rihaan níꞌ maꞌ.
36No̱ nana̱ rihaan danj Diose̱ se vaa cheꞌé se noco̱ꞌ níꞌ man Diose̱, cheꞌé dan me rá yuvii̱ ticavi̱ꞌ yuvii̱ man níꞌ daj a̱ orá, ne̱ ase vaa ticaviꞌ nii man matzinj roꞌ, da̱nj me rá nii ticavi̱ꞌ nii man níꞌ, taj danj Diose̱ a.
37Tza̱j ne̱ caꞌve̱e se daj a̱ sayuun ranꞌ níꞌ, tza̱j ne̱ taj se ꞌyaj maꞌ. ꞌO̱ se Jesucristó me síí ꞌe̱e̱ rá man níꞌ, ne̱ cheꞌé dan quiꞌya̱j canaán uxrá níꞌ rihaan sayuun ado̱nj.
38ꞌO̱ se guun ya̱ raj se vaa a̱ ꞌó rasu̱u̱n se̱ caꞌvee quiꞌya̱j gu̱un yaníj Diose̱ rihaan níꞌ maꞌ. Caꞌve̱e se ga̱a̱ iꞌna̱ꞌ níꞌ do̱ꞌ, caꞌve̱e se cavi̱ꞌ níꞌ do̱ꞌ, tza̱j ne̱ yoꞌo̱ ꞌe̱e̱ rá Diose̱ man níꞌ a. Caꞌve̱e se maꞌa̱n nij se‑mo̱zó Diose̱ me rá quiꞌya̱j gu̱un yaníj Diose̱ rihaan níꞌ, tza̱j ne̱ se̱ caꞌvee quiꞌya̱j canaán nij soꞌ maꞌ. Caꞌve̱e se daj a̱ sayuun quira̱nꞌ níꞌ, tza̱j ne̱ se̱ tanáj Diose̱ man níꞌ maꞌ. Se̱ guun yaníj Diose̱ rihaan níꞌ quiꞌya̱j yuvii̱ do̱ꞌ, quiꞌya̱j síí chre̱e do̱ꞌ, quiꞌya̱j nana̱ chre̱e do̱ꞌ, quiꞌya̱j na̱j guun rasu̱u̱n do̱ꞌ maꞌ. Se̱ guun nucua̱j nij soꞌ quiꞌya̱j nij soꞌ da̱nj maꞌ. Taj a̱ ꞌó rasu̱u̱n ma̱n xta̱ꞌ taj a̱ ꞌó rasu̱u̱n ma̱n rej rque yoꞌóó quiꞌya̱j caꞌve̱e gu̱un yaníj Diose̱ rihaan níꞌ maꞌ. A̱ ꞌó rasu̱u̱n quiꞌyaj Diose̱ se̱ caꞌvee quiꞌya̱j da̱nj maꞌ. Yoꞌo̱ ꞌe̱e̱ rá Diose̱ man níꞌ, ne̱ cheꞌé dan caꞌnéé soꞌ man Jesucristó rihaan níꞌ, ne̱ ꞌni̱j raꞌa Jesucristó man níꞌ, ne̱ ꞌe̱e̱ rá soꞌ man níꞌ ado̱nj.

Read Romanos 8Romanos 8
Compare Romanos 8:5-38Romanos 8:5-38