Text copied!
CopyCompare
Godɨndɨ Hoafɨ - Ratüpurɨ - Ratüpurɨ 21

Ratüpurɨ 21:1-40

Help us?
Click on verse(s) to share them!
1Ranɨhü Efesusɨhündɨ hɨfandɨ-rundeimbɨ hɨnɨŋgɨrɨhupurɨ mburɨhu sipambe farɨyahu hohu refe ho refe ho rakoate Kos airanɨna mahefɨ. Ranɨhünda simayowa Rodes airanɨna hefɨ mburɨhu asükai hefɨ adükarɨ ŋgoafɨ Patarahü tükümehundɨ.
2Ranɨhü tüküyahundane, sip mamɨ ranai Finisia hɨfɨna hombo yahohaya ramefeyo-wamboyefɨ hoeirɨhu hohu ranambe farɨyahu hohu mahefɨ.
3Mamɨ hefɨ Saiprus airan hoeirɨhu hohu warɨ kadüdanɨ hefɨ hohu Siria hɨfɨnambo mahefɨ. Ranɨyefɨ asu hefɨ Tair ŋgoafɨhü tükümehundɨ sip ai ranɨhü napo mbahɨbadɨ-foefembomayowa.
4Ranɨhü hefɨ nindou Adükarɨmbo süŋgurɨhindeimbɨ mamareia hoeirɨhurɨ hohu asu ai-babɨdɨ 7 si manɨmboefɨ. Yifiafɨ Aboedɨ ranai aheimbo ŋgusüfoambe botɨmareandüra Porɨmbo hoafɨyeihɨ seiya, “Se yowanɨ Serusaremɨnambo hɨfopoanɨ,” masahündo.
5Ndeara ranɨhü nɨmboefɨ mburɨhumboyefɨ asu ranɨhünda botɨyahu hohu mahefɨ. Ranɨyomo asu Adükarɨmbo süŋguru-reimbɨ ai ahamundɨ nɨmorehɨ nɨmoakɨdɨbou-babɨdɨ adükarɨ ŋgoafɨ tebünanɨ sahümündihümunɨ hei gudihɨ tüküyahu yirɨ yimbu pupusɨrɨhu nɨmarefɨmbo ai-babɨdɨ Godɨmbo dɨdɨbafɨmefɨ.
6Ranɨyefɨ sɨmborɨ hɨhɨfürɨyefɨ mburɨhu asu ro sipambe farɨyahu hohu mahefa ai asükai hɨhɨrɨyahi ŋgoafɨna mahüsi.
7Sipambe farɨyahu hohu hefɨ Tair ŋgoafɨ hɨnɨŋgɨrɨhu hohu hefɨ Toremes ŋgoafɨhü tükümehundɨ. Ranɨyefɨ ranɨhü anɨhondümbo-rɨhindeimbɨ wandafɨ mamɨ aheimbo hoeirɨhundürɨ hohu asu ranɨhü mamɨ si mamarefɨ.
8Asükai ŋgorü sihɨ Toremes ŋgoafɨ hɨnɨŋgɨrɨhu hohu hefɨ Sisaria ŋgoafɨhü tükümehundɨ. Asu nindou mamɨ Firip aboedɨ hoafɨ hoafɨyu-randeimbɨndɨ worambe farɨyahu mapoefɨ. Nindou ranai ana farɨhoundürɨ rundeimbɨ 7 ranambeahɨndɨ mbusümonɨndɨyu hayamboyu.
9Nindou ranai ana nɨmorehɨ nɨmorɨ yimbuyimbu anamɨndɨhü-fekoate Godɨndɨ hoafɨ hoafɨyei rɨhündeimbɨ-yei afɨndɨyu.
10Ro Sisaria ŋgoafɨhü yahunümbɨ nɨmbɨ nɨmarefanɨyo asu Godɨndɨ hoafɨ hoafɨyu-randeimbɨ mamɨ ahandɨ ndürɨ Agabus ai Sudia hɨfɨ hɨnɨŋgɨre haya Sisaria ŋgoafɨnambo makusu.
11Ranɨyu ai yɨhoefɨmbo sowahɨ kusü tüküfi haya Porɨndɨ-mayo hoearɨ kɨkɨhɨrɨhefembo ret ra semündü haya ahandɨ yitɨŋarɨ watɨŋarɨ ra ahandɨhoarɨ hüputüpo-marɨhoayu. Ai hoafɨyuhü yahuya “Yifiafɨ Aboedɨ ai yare hoafɨmayo, ‘Ndahurai nindou Sudahündɨ Serusaremɨhü mamarɨmo ranai ana hoearɨ kɨkɨhɨrɨhefembo aharambürɨ ndanahambo hüputüpugawurɨ mbundu Suda-yafe ndɨfombo dabupurɨmboemo ahambo moaruwaimbo-fimbohünda,’ mehu,” mehu.
12Nɨmorehɨ nindouwenihɨ ranɨ ŋgoafɨhündɨ-babɨdɨ ranɨ hoafɨ ra hɨmborɨyefɨ hohumboyefɨ asu Porɨmbo Serusarem ŋgoafɨna se hafopoanɨ sefɨ hohu kɨkɨfoefimbɨ hoafɨ hoafɨmehundo.
13Ranɨyu asu Por ai sɨmborɨ hoafɨyuhü yahuya, “Se nɨmboe aranɨ-aranɨyeihɨ wandɨ hohoanɨmo moaruwaimbo-arɨhinda? Ro moai karabusɨmbo yaŋgɨrɨ hohoanɨmoyahɨ, ŋga ro Serusarem ŋgoafɨhü Adükarɨ Sisasɨndɨ süŋgu yɨfɨmbo waŋgei samboanahɨ hohoanɨmoayahɨ,” mehu.
14Ŋga ro ŋgɨrɨ Porɨndɨ hohoanɨmo ŋgorü-süŋgundɨhundɨ sefɨ hohumboyefɨ asu hoafɨ ranahambo ambe masefɨ. Ranɨyefɨ hoafɨyefühɨ sefɨya, “Adükarɨndɨ hohoanɨmonambo yaŋgɨr-anɨmbo ranɨ moatükunɨ ra tükümbɨfeyo-wamboane,” masefɨ.
15Yahunümbɨ nɨmbɨyefɨ mburɨhu asükai yɨhoefɨ napo fufurɨhumɨndefɨ hohu Serusaremɨnambo mahahifɨ.
16Ranɨyei asu süŋgurɨhindeimbɨ nindou Sisariahündɨ ai ro-babɨdɨ mahüsi. Ai yɨhoefɨmbo nindou mamɨ Saiprusɨhündɨ horombo ai boatei Sisasɨmbo süŋgurireimbɨ ahandɨ ndürɨ Nason ahandɨ worɨnambo sowandümunɨ houmbo mahefɨ ahandɨ worambe nɨŋgombohünda.
17Hefɨ Serusarem ŋgoafɨhü tükümehu-ndamboyei süŋgurɨhindeimbɨ ai yɨhoefɨmbo hoeirɨhimunɨ hehi hɨhɨfɨ-hɨhɨfɨmayei.
18Ŋgorü sihɨ Por ai ro-babɨdɨ Semsɨmbo hoeifimbohünda hefane, asu hɨfandɨ-rundeimbɨ muŋgu ranɨhü mamarɨmo.
19Por ai ahamumbo hɨhɨfɨrapurɨ mbura muŋgua-moatükunɨ God ai ahandɨ warɨ süŋgu Suda-yafe ndɨfoyei mbusümo ramareandɨ ranahambo ndore wataporɨmbo-marandɨ.
20Ranɨyomo ai hoafɨ ra hɨmborɨyomo hou Godɨmbo aboed-ani mehomo. Asu ai ahambo hoafɨyomondowohü yahomoya, “Wandafɨ, se fɨfɨrowandɨ. Sudahündɨ nindou afɨndɨ tausen ai Sisasɨmbo anɨhondümbo-rɨhorɨmboanei. Ŋga muŋgua anɨhondümbo-rɨhindeimbɨ ranai Mosesɨndɨ ahɨnümbɨ hohoanɨmo ra süŋgufembohünda tɨtaboarayei.
21Ŋga nindou bɨdɨfɨrɨ ai sɨhambohünda hoafɨyahündürühɨ seiya, ‘Por ai Suda bɨdɨfɨrɨ Grikɨ-yomondɨ hɨfɨhü anɨboadei aheimbo hoafɨyundüruhü yahuya, “Mosesɨndɨ hohoanɨmo ra se süŋgundɨhindühɨ asu nɨmoakɨdɨbou-yomondɨ hoearɨ kandɨhi tɨrɨndɨhehimboyei. Yaboateihündɨ hohoanɨmo ranana se süŋgundühümboyei,” mehu,’ masei.
22Se sühüfɨmboanafɨ hoafɨ ra ai hɨmborɨ-ndeimboyei. Ŋga sɨhambo moaruwaimbofembo hohoanɨmo-ndeiyeiya, asu sɨhɨrɨ nüŋgumanda-hunda?
23Ŋga ro sɨhambo mamɨ hoafɨ hoafɨndahunɨnanɨ anɨmbo asu se ranɨ-süŋgundɨwandɨ. Yɨhoefɨ-memo nindou yimbuyimbu Godɨmbo mamɨ moatükunɨ refemboane yahomo houmbo-anemo anɨŋgomo.
24Se ai-babɨdɨ ŋgafühɨ anɨmbo asu ahamundɨ fi Godɨndɨ hɨmboahü aboedɨ tüküfembo hohoanɨmo ra randundɨ. Asu ahamumbohünda kakɨ dabapura ai ahamundɨ mbɨrɨnaŋɨ ra kɨkɨmbɨru-ndamboane. Ai randundanɨ rananɨmbo asu Suda ai sɨhambo nɨne hoafɨmemo ra nindou-yei hɨmboahü tɨkai nahurai hɨmbondɨmboe. Rananɨmbo ai-amboanɨya awi Por amboanɨ ahɨnümbɨ hohoanɨmo ranahambo süŋgureandeimb-ani mbɨseimboyei.
25Suda-yafe ndɨfo anɨhondümbo-rɨhindeimbɨ ranaheimbo pas sürü papɨrɨhu koarɨhehundühɨ hoafɨmayefɨ sapo horombo ro Mosesɨndɨ ahɨnümbɨ hohoanɨmo ranahambo masɨhehundɨ ranɨmbohünda. Pas ranambe se sɨsamɨ godɨmbo sesɨ dɨdɨbafɨfe sɨhefeimbɨ sesɨpoanɨ, se horɨ sesɨpoanɨ, se nɨnɨhondɨ amɨndawofɨfeimbɨ sesɨpoanɨ asu se nɨmorehɨ sɨsɨhɨmoyo nindouwenihɨ bɨrabɨrɨ-yorapoanɨ, masefɨ,” mehomo.
26Ranɨyu Por ai ŋgorü sihɨ nindou ranahamumbo sepurɨmündü haya hanü fi aboedɨ tüküfembo moatükunɨ ra ai-babɨdɨ ramareandɨ. Ranɨyu ai Godɨndɨ worambe kamefuendɨ. Ranɨ si fi aboedɨ tüküfembo hohoanɨmo ra moendɨndowanɨ anɨmbo asu mamamɨ Godɨmbo sesɨ segodɨmbo ranahambo Por ai sesɨ sɨhou-rundeimbɨmbo hoafɨmepurɨ.
27Fi aboedɨ tüküfembo moatükunɨ moendɨmayowamboyo 7 si ra muŋgumbo yaŋgɨrɨ-yoambeyahɨ Suda bɨdɨfɨrɨ ai Esia hɨfɨhündɨ Porɨmbo Godɨndɨ worambe hoeimarüwurɨ. Ranɨyomo asu ai nindou afɨndɨ ranahamumbo ŋgusüfoambe botɨmarɨpura Porɨmbo kɨkɨhɨmaründümo.
28Ai puküna hoafɨyomondühɨ yahomoya, “Israerɨhündɨ nindou, se farɨhaumunɨ! Nindou ndan-ani muŋguambo hɨfɨ ra hoahoaŋguhü nindou muŋguambo sɨhɨrɨ Israerɨhündɨ asu sɨhefɨ ahɨnümbɨ hohoanɨmo asu Godɨndɨ worɨ ndanahambo hɨfɨnambore arandɨ. Ranɨ yaŋgɨrɨyopoanɨ, ŋga haponda ai nindou Grikɨhündɨ sɨhefɨ Godɨndɨ worɨ ndanambe sepurümündü kefue raraorandühɨ worɨ nda moaruwaimbo-reamboani,” mehomo.
29Grik hɨfɨhündɨ Efesus ŋgoafɨhündɨ Trofimus ai Por-dɨbo Serusarem ŋgoafɨhü manüŋguwa hoeirüwurɨ houmboemo ai yaru hoafɨyomondühɨ yahomoya, “Nindou yɨhoefɨ ndɨfohündɨ ndanana Por ai Godɨndɨ worɨ ranambe serümündü kambeifuai,” yahomo houmbo hoafɨmemo.
30Ranɨyo hoafɨ ra Serusarem ŋgoafɨhü mahowa hɨmborɨyomo houmbo muŋgu fandu mburu pɨpɨna mahomo. Ranɨyomo asu ai Porɨmbo kɨkɨhɨründümo houmbo Godɨndɨ worambeahɨndɨ weindana kiafu hüründümondühɨ nɨmai worɨ yipurɨ ra pamarundɨ.
31Ranɨyei nindou afɨndɨ ranai Por hɨfokoefimbo sei hehimbo hohoanɨmomayei. Ranɨyo hoafɨ afɨndɨ afɨndɨmayeiya, Rom ami bogorɨ hondü Serusaremɨhü amaru ranai tɨŋɨrɨfo tükefeyo yahu fɨfɨrɨmareandɨ.
32Ranɨyo asu nɨmehünou ami bogorɨ hondü ai ahandɨ ratüpurɨyomo-rundeimbɨ bogorɨ-yomo asu ami bɨdɨfɨrɨ-yomo ahamumbo sepurümündü haya ahamumbo sowana pɨpɨmemo hanɨmo. Nindou afɨndɨ ranai ami bogorɨ asu ami hoeirüpurɨ houmboemo Porɨmbo bubumarüwurɨ hündɨ kɨkɨmaründümo.
33Ranɨyu ami bogorɨ ai Por sowana hüfu kɨkɨhɨrümündɨ mbura hoafɨyuhü sen yimbunambo hüputüpugawurɨ mehu. Ranɨyu ai düdufihɨ yahuya, “Nindou nda düdia? Asu ai nɨnɨ-moatükunɨ moaruwai rareanda?” mehuamboyomo.
34Ranɨyomo asu bɨdɨfɨrɨ ai ŋgorü hoafɨ hoafɨyomo asu bɨdɨfɨrɨ ai ŋgorü-moatükunɨ hoafɨyomondühɨ hoafɨ afɨndɨ afɨndɨmemo. Ai mamɨpo hoafɨkoate ŋgorü kiafu ŋgorü kiafu raraomarundamboyu ami bogorɨ ai fɨfɨrɨfekoateyuhü ahandɨ amimbo yahuya, “Ndowaründümo ami worɨna gafomo keboundɨ,” mehupurɨ.
35Por ai yɨpɨŋɨ saboagoambe tüküfiyuane, nindou afɨndɨ ranai ahambo bubumbo mehomonda ami ai hoeiru houmbo warɨhü-warɨhüru sowaründümo mahafomo.
36Ranɨyomo asu nindou afɨndɨ Porɨndɨ süŋgu mahomo ranai puküna hoafɨyomondühɨ yahomoya, “Ahambo hɨfokoarüwurɨ,” mehomo homo.
37Ami ai ndeara Porɨmbo ahamundɨ worɨ safanambo sowaründümo hafomo kefoefembo yaŋgɨrɨ-memondamboyu asu Por ai ami bogorɨ hondümbo hoafɨyundowohü yahuya, “Ro awi sɨhambo mamɨ hoafɨ hoafɨndahanɨnɨ samboanahɨ,” mehuamboyu. Asu ami bogorɨ ai düdufindowohü yahuya, “Se Grik hoafɨyafɨ-randühɨyafɨ?”
38Hamanda Isipɨhündɨ mamɨ ai gafman-babɨdɨ yifiarɨ botɨmareandɨ. Ai 4,000 yifiarɨyomo-rundeimbɨ sepurɨmündü nɨmɨ wohɨ furɨkoate-reandühɨ mahu. Se-mbayafɨnawe masahɨ, ŋga wanɨ. Nɨmboe se Grik hoafɨ fɨfɨrowandɨ,” mehundowamboyu.
39Asu Por ai sɨmborɨ hoafɨyundühɨ yahuya, “Ro-ana Sudahünd-anahɨ. Ro-ana Tarsus ŋgoafɨ Sirisia hɨfɨhünd-anahɨ. Ŋga wandɨ ŋgoafɨ ana ndürɨ adükarɨ yaŋgorümb-ane. Ŋga karɨhasɨ awi ro nindou ndanaheimbo hoafɨnda samboanahɨ,” mehuamboyu.
40Asu ami-yomondɨ bogorɨ ai hoafɨyafɨpurɨ mehuamboyu Por ai yɨpɨŋɨwamɨ botɨfi nüŋgumbo nindou ranahamumbo warɨna pakamafoareapurɨ. Muŋgu ai hoafɨ kɨbodɨrɨ-maründümo-ndamboyu Por ai Hibru ahamundɨ hoafɨnambo hoafɨmepurɨ.

Read Ratüpurɨ 21Ratüpurɨ 21
Compare Ratüpurɨ 21:1-40Ratüpurɨ 21:1-40