Text copied!
CopyCompare
Majepacʉ jʉ̃menijicʉi yávaiye mamaene coyʉitucubo - Lucas - Lucas 1

Lucas 1:5-36

Help us?
Click on verse(s) to share them!
5Ãnijãravʉa báquei Herodes bácʉ Judea ãmicʉrijoborõcavʉ ne jabocʉ baede, cʉrejamed̶a cũinácʉ sacerdote, ʉ̃i ãmiá Zacarías. Abías ãmicʉriyajubocacʉ barejámed̶a ʉ̃. Jímarepaco máre Aarón ãmicʉcʉ bácʉ sacerdote bácʉi pãrameco barejácod̶a, õi ãmiá Isabel.
6Ina pʉcarã meara marejáimad̶a Jʉ̃menijicʉi jã́inore. Aru d̶arejaimad̶a iye Jʉ̃menijicʉi d̶aicõjeiyede ʉ̃i coyʉiye báquede Moisés bácʉre.
7Ʉbenita Isabel jʉed̶oeabedejacod̶a. Aru ina pʉcarã bʉcʉjĩna marejáimad̶a. Que baru jʉed̶ocʉvabedejaimad̶a na.
8Cũinájãravʉ Zacaríai yajubo, sacerdotevacavʉi yajubo, ne memeijãravʉ Jʉ̃menijicʉi cʉ̃rami jívʉi barejávʉ̃ya.
9Aru Zacaríare ne beoiye boje, ʉ̃i juacʉnʉino marejávʉ̃ya. Que baru sacerdoteva ne d̶arĩ cõmajiyepedeca d̶aiye jaʉrejavʉ̃ya ʉ̃́re. Mumijʉede juacʉecorejamed̶a ʉ̃ Jʉ̃menijicʉi cʉ̃rami.
10Que teni obedivʉ põeva jẽniarejaimad̶a Jʉ̃menijicʉre ʉ̃i cʉ̃rami jedevacobei diora, mumijʉede juaiorai.
11Zacarías mumijʉede juayʉ bácʉ, ʉ̃́re cʉetedejamed̶a cũinácʉ ángele, Jʉ̃menijicʉi daroimʉ, núcʉ meapũravʉi ne juaino yebai.
12Aru ʉ̃́re jã́ri, cuecumarejamed̶a Zacarías. Jidʉcʉ barejámed̶a ʉ̃.
13Ʉbenita ñai ángele arejamed̶a ʉ̃́re: —Mʉ, Zacarías, jidʉbejacʉ mʉ. Jʉ̃menijicʉ jápiaibi mi jẽniaiye báquede. Aru caride Jʉ̃menijicʉ cad̶atecʉyʉme mʉre. Mimarepaco jʉed̶ocʉvacod̶ome. Aru Juan ãmidojacʉ mʉ ʉ̃ macʉyʉ́re.
14Torojʉcʉyʉmu mʉ mímacʉ bacʉyʉ́re boje. Aru obedivʉ põeva torojʉrãjarama ʉ̃i põeteiyede.
15Mímacʉ bacʉyʉ́ parʉcʉ bacʉyʉ́me Jʉ̃menijicʉi jã́inore. Jʉ̃menijicʉi Espíritu Santo ʉ̃́que cʉcʉyʉme jípacoi yapibʉ jívʉmiareca. Que baru vino ʉ́yaicoro boqueicorore ũcumecʉyʉme ʉ̃. Aru apecoro boqueicorore máre ũcumecʉyʉme ʉ̃.
16Ñai mímacʉ bacʉyʉ́ obedivʉ põeva Israel bácʉi pãramena márajivʉre, ʉ̃i coyʉquiyede náre Jʉ̃menijicʉi yávaiye méne, chĩore d̶arĩ jʉ arãjarama ne jabocʉ Jʉ̃menijicʉre.
17Jʉ̃menijicʉ nópe d̶are d̶acʉyʉme mímacʉ bacʉyʉ́re. Aru jipocatede d̶acʉyʉme mímacʉ bacʉyʉ́re maje jabocʉre ʉ̃i Espírituque, ʉ̃i parʉéque. Nopedeca Jʉ̃menijicʉ parʉre d̶arejaquemavʉ ʉ̃i yávaiyede coyʉcaipõecʉ bácʉre máre, ʉ̃i ãmiá Elías, ʉ̃i Espírituque, ina bʉcʉva ne jʉ arĩ jipocatenajiyepe ayʉ némarare ne cãrijimene d̶arãjiyepe ayʉ náque, aru ina jʉ abevʉ ne dápiarãjiyepe ayʉ jʉ aivʉ ne majiépedeca. Caiye iye d̶acʉyʉme mímacʉ bacʉyʉ́ põevare mead̶arĩ, ne jacopʉrãjiyepe ayʉ maje jabocʉre, Jʉ̃menijicʉi daroquimʉre, arejamed̶a ñai ángele Zacaríare.
18Ñai ángele ʉ̃i arĩburu yóboi, Zacarías jẽniari jã́rejamed̶a ʉ̃́re: —¿Aipe d̶arĩ coreóvaji yʉ jimarepaco jʉed̶ocʉvacod̶ore? Bʉcʉcʉbu yʉ. Aru jimarepaco máre bʉcʉcobe õ, arejamed̶a Zacarías.
19Aru ñai ángele arejamed̶a ʉ̃́re: —Yʉ́bu Gabriel. Yʉ núcʉbu cainʉmʉa Jʉ̃menijicʉ yebai, memecayʉ ʉ̃́re. Jʉ̃menijicʉi daroimʉmu yʉ. Mʉre coyʉcʉdayʉbu yʉ iye yávaiye méne.
20Ʉbenita caride yávarĩ majibecʉbu mʉ. Aru yávabecʉyʉmu mʉ mímacʉ bacʉyʉ́ ʉ̃i põeteiyeta, mi jʉ abe boje ji coyʉiyede. Caiye vaiquíyebu yópe ji coyʉiyepe mʉre cari, arejamed̶a ñai ángele.
21Aru ina nópe coyʉivʉ, caivʉ ina obedivʉ põeva Zacaríai etaiyede coredejaimad̶a na. Ʉrarõ coreni ʉ̃́re, pare dápiarejaimad̶a, “¿Aipe teni Zacarías etabedi Jʉ̃menijicʉi cʉ̃ramine jocarĩ?” aivʉ.
22Bʉojarĩ, etarejamed̶a Zacarías Jʉ̃menijicʉi cʉ̃ramine jocarĩ. Etayʉ bácʉ, yávarĩ majibedejamed̶a náre. Que baru ina põeva coreóvarejaimad̶a Zacarías jã́ñʉ mácʉre yópe decoboainope apʉcʉre diñami Jʉ̃menijicʉi cʉ̃rami jívʉi. Zacaríacapũravʉ yaredejamed̶a ʉ̃i pʉrʉque náre. Ʉbenita yávarĩ majibecʉ mautedejamed̶a ʉ̃.
23No yóboi, apejãravʉ ʉ̃i yajubo, sacerdotevacavʉi yajubo, ne Jʉ̃menijicʉi cʉ̃rami memeijãravʉa yóboi, Zacarías copainʉrejamed̶a ʉ̃i cʉ̃rami.
24Aru dijãravʉa yóboi jímarepaco jʉed̶oearejacod̶a õ. Que teni cũinápʉrʉpe paiaviavare mautedejacod̶a õ cʉ̃rami jívʉi. Aru arejacod̶a:
25—Yopedeca d̶acaquemavʉ Jʉ̃menijicʉ yʉre. Cõmaje ãroje jã́ri yʉre, ĩame ji cʉyeno mácarõre. Aru d̶acaibi yʉre põeva ne cõenímenajiyepe ayʉ, arejacod̶a õ, Isabel.
26Isabel õi seis paiaviava micaco baedata, dinʉmʉita bedióva cojedeca ñai ángele Gabriede darorejamed̶a Jʉ̃menijicʉ, Galilea ãmicʉrõi, Nazaret ãmicʉriĩmaroi.
27Diĩmaroi cũináco nomió cʉrejacod̶a, María ãmicʉco. Õ marejácod̶a David bácʉi pãramecʉ Joséi márepaco bacod̶ó. Õ ye cʉbedejacod̶a ʉ̃mʉque cãreja. Õi yebai darorejamed̶a Jʉ̃menijicʉ ñai ángelede.
28Õi yebai earĩ, yópe arejamed̶a Maríare ñai ángele: —¿Me cʉcorʉ̃ mʉ? Mʉ Jʉ̃menijicʉi beoimomu. Mʉ́que cʉbi Jʉ̃menijicʉ, arejamed̶a Maríare.
29Ʉbenita ñai ángele ʉ̃i nópe aiyede cuecumari, “¿Aipe ayʉ bárica ʉ̃ yʉre?” arĩ dápiarejacod̶a.
30Aru ñai ángele arejamed̶a ṍre: —Ji coyʉiyede jidʉbejaco mʉ, María. Jʉ̃menijicʉ mʉre jecʉbi.
31Micateni, jʉed̶ocʉvacod̶omu mʉ. Mi jʉed̶ocʉvacojimʉ Jesús ãmicʉcʉyʉme ʉ̃ macʉyʉ́.
32Jabocʉ parʉcʉ bacʉyʉ́me mímacʉ bacʉyʉ́. Aru põeva arãjarama ʉ̃i borore, “Jʉ̃menijicʉ parʉcʉi mácʉbe ʉ̃”. Ʉ̃i ñecu mácʉ, David bácʉpe, jabotede d̶acʉyʉme Jʉ̃menijicʉ mímacʉ bacʉyʉ́re.
33Israel bácʉi pãramena ne jabocʉ bacʉyʉ́me. Mímacʉ bacʉyʉ́ ʉ̃i jaboteiye ye cũiméquiyebu, arejamed̶a Maríare.
34Maríacapũravʉ arejacod̶a ʉ̃́re: —¿Aipe ayʉrʉ̃ mʉ, nópe ayʉ? Yʉ ye ʉ̃mʉque cʉbecotamu yʉ, arejacod̶a õ.
35Ñai ángelecapũravʉ arejamed̶a ṍre: —Mʉre dacʉyʉme Jʉ̃menijicʉi Espíritu Santo. Aru Jʉ̃menijicʉ caivʉ pʉeno parʉcʉ ʉ̃i parʉé cʉquiyebu mʉ́que. Que baru mi jʉed̶ocʉvacojimʉ meacʉ baju bacʉyʉ́me ʉ̃. Jʉ̃menijicʉi mácʉ bacʉyʉ́me ʉ̃.
36Aru miparĩmo Isabel, bʉcʉcovacari, micacobe õ máre. Caride “jʉed̶oeabeco”, ne aimo máco javeta seis paiaviava micacotamed̶a.

Read Lucas 1Lucas 1
Compare Lucas 1:5-36Lucas 1:5-36