Text copied!
CopyCompare
Dios Cʉ̃ Cauetibʉjʉ Cũrĩcã Tuti - Los Hechos - Los Hechos 7

Los Hechos 7:5-57

Help us?
Click on verse(s) to share them!
5Mai, ti yepare cʉ̃ nuniesupʉ Dios Abrahãrẽ. Petoaca ũno cʉ̃ãrẽ cʉ̃ joetimajũcõãñupʉ̃ cʉ̃ caãniparore. Bairo cʉ̃ joetimicʉ̃ã, Abraham ãnacʉ̃ cʉ̃ cayasiro beropʉ cʉ̃ pãrãmerãpʉre na joyupʉ. Abraham ti yʉteapʉre capũnaa mácʉ̃ cʉ̃ caãnimiatacʉ̃ãrẽ, napʉre jogayupʉ na caãniparore.
6Bairi tunu Dios qũĩñupʉ̃ Abrahãrẽ: ‘Mʉ pãrãmerã caãniparã aperopʉ macããnarẽ bairo ãnigarãma ti yepapʉre. Ti yepa ape yepapʉ na caãno jʉ̃gori, roro ti yepa macããna ʉ̃mʉarẽ bairo ãnigarãma. Roro majũ na paarotiri na qũẽ epegarãma cuatro cientos cʉ̃marĩ majũ,’ qũĩñupʉ̃ Dios.
7Tunu qũĩñupʉ̃ Dios: ‘Yʉa, ti yepa macããnarẽ, mʉ pãrãmerãrẽ roro carotiri majãrẽ popiye na baio joroque na yʉ átigʉ. Bairo yʉ caáto bero, roro na caátana pʉame tore witiri yua, ati yepapʉ ãnigarãma. Yʉre ĩroagarãma tunu,’ qũĩñupʉ̃ Dios.
8Bairi tunu cawãma wãme Abrahãrẽ cʉ̃ caátipeere cʉ̃ caĩjʉ̃goyeticũrĩcãrõ bero, caʉ̃mʉrẽ na rupaʉ macããjẽrẽ yisetariquere cʉ̃ átiroticũñupʉ̃ Dios Abrahãrẽ. Bairo cʉ̃ caĩrĩcʉ̃ ãnirĩ cʉ̃ macʉ̃ jĩcã wãmo peti itia pẽnirõ cãnacã rʉ̃mʉrĩ cʉ̃ cacʉ̃goro, cʉ̃ rupaʉ macããtõrẽ yisetayupʉ Abraham. Torea bairo ásupʉ Isaac cʉ̃ã cʉ̃ macʉ̃ Jacob cawãmecʉcʉre. Cabero Jacob cʉ̃ã torea bairo ásupʉ cʉ̃ pũnaa caʉ̃mʉarẽ. Na ãñuparã pʉga wãmo peti rʉpore pʉga pẽnirõ cãnacã poari Israel yepa macããna caãnijʉ̃goricarã.
9“Marĩ ñicʉ̃ Jacob ãnacʉ̃ pũnaa pʉame, na bai Josére qũĩñatutiyuparã. Bairo qũĩñatutiri yua, Egipto yepapʉ cañesẽãrã ánárẽ cʉ̃ nunirocacõãñuparã, topʉ cʉ̃ yasiáto, ĩrã. Bairo cʉ̃ átiri, dinero jeyuparã cʉ̃ wapa. Baipʉa, ti yepapʉ cʉ̃ caãno, José mena ãnicõãñupʉ̃ Dios.
10Topʉ popiye cʉ̃ cabaimiatacʉ̃ãrẽ, cʉ̃ jʉáticõã ninucũñupʉ̃ Dios Josére. Masĩrĩqũẽrẽ cʉ̃ joyupʉ. Tunu bairoa ti yepa Egipto quetiupaʉ faraón na caĩ Josére qũĩñajeso joroque ásupʉ. Bairo cʉ̃ caátoi, quetiupaʉ rey pʉame cʉ̃ roca macããcʉ̃ gobernador majũ cʉ̃ cũñupʉ̃ Josére. Bairo cʉ̃ caáto, Egipto yepa, bairi quetiupaʉ rey ya wii cʉ̃ãrẽ carotimasĩ majũ ãñupʉ̃ José.
11“Cabero Egipto yepare bairi Canaán yepa cʉ̃ãrẽ aʉa riarique ãñuparõ. Tie caãno nipetiro camasã popiye baiyuparã. Marĩ ñicʉ̃jãã ãnana cʉ̃ãrẽ na caʉgapee peticoasuparo.
12Bairi Jacob ãnacʉ̃, ‘Egipto yepare trigo pan qũẽnorĩqũẽ cʉ̃goyupʉ mai,’ na caĩquetibʉjʉro tʉ̃go, cʉ̃ pũnaa, marĩ ñicʉ̃jãã ãnana majũrẽ na árotiyayupʉ, tie ʉgariquere na wapatirápáro ĩ. Tiwatoai Egiptore ájʉ̃goyayuparã marĩ ñicʉ̃jãã ãnana.
13Cabero tunu Egiptore na caátí watoai, José pʉame cʉ̃ jʉ̃gocʉjããrẽ cʉ̃ cabairijere na quetibʉjʉyupʉ. Bairo cʉ̃ caĩquetibʉjʉroi, faraón pʉame masĩñupʉ̃ José ya poa macããnarẽ yua.
14Cabero José pʉame cʉ̃ pacʉ Jacob, bairi cʉ̃ yarã nipetiro setenta y cinco majũ caãnarẽ na piiatírotiyupʉ.
15Bairi yua, Egipto yepapʉ ãniacoásúpʉ Jacob. Topʉ riacoásúpʉ. Marĩ ñicʉ̃jãã ãnana cʉ̃ã topʉ riacoásúparã.
16Bairi Jacob cʉ̃ cariaro bero, cʉ̃ rupaʉri ãnajẽrẽ neásúparã Siquem cawãmecʉti macãpʉ. Topʉ etari, cʉ̃ yayuparã masa ope ʉ̃tã opepʉ. Mai, Abraham ãnacʉ̃ pʉame Siquem macãpʉ ãcʉ̃, nocãnacã dinero tiiri ũno majũ mena Hamor pũnaarẽ ti masa opere wapatiyayupʉ.
17“Abraham pãrãmerãrẽ Dios cʉ̃ caátigajʉ̃goricarorea bairo caetaripaʉ, marĩ ñicʉ̃jãã Israel yepa caãniparã pʉame capããrã masabʉyuparã, Egipto yepapʉ ãna.
18Bairi ti yʉtea caãno, Egipto yepare apei quetiupaʉ rey jããñupʉ̃ Josére camasĩẽcʉ̃.
19Cʉ̃, rey ãnacʉ̃ pʉame marĩ ñicʉ̃jãã ãnanarẽ roro na ĩtoeperotiyayupʉ. Tunu bairoa roro majũ na paarotiri na qũẽ eperotiyayupʉ. Bairo átiri tutuaro mena na pũnaa cawãmabuiarãrẽ rerotiyayupʉ, na masabʉeticõãto ĩ.
20“Ti yʉteai buiayayupʉ Moisés ãnacʉ̃ pʉame. Dios pʉame cʉ̃ cawĩmaʉacarẽ bʉtioro qũĩñajesoyupʉ. Bairo cʉ̃ cabuiaro bero, cʉ̃ pacʉa caũpũãcãrẽ cʉ̃ cʉ̃goyuparã na ya wiipʉre itiarã muipʉa cãrõ mai.
21Itiarã muipʉa bero yua, ‘Cʉ̃ pajĩãrema Egipto macããna,’ ĩrã, riapʉ cʉ̃ pojoyuparã capacʉa Moisés ãnacʉ̃ rocʉre. Faraón macõ pʉame na carocaatacʉre riapʉ capasaʉre neñañupõ. Bairo cʉ̃ nerĩ bero, cʉ̃ bʉtioyupo cõ macʉ̃ majũrẽ bairo yua.
22Bairo na caátibʉtioricʉ ãnirĩ Moisés ãnacʉ̃ pʉame egipcio majã na cabuerije caãno cãrõrẽ masĩ bʉtiyupʉ. Cʉ̃ã yua, bʉtiácʉ́pʉ, caʉ̃mʉ caĩtutuaʉ majũ ãñupʉ̃. Tunu bairoa dise caãno cãrõ átimasĩ peyocõãñupʉ̃.
23“Bairi yua, cabero cuarenta cʉ̃marĩ majũ cʉ̃goʉ, israelita majã cʉ̃ ya poa macããna majũrẽ na ĩñaʉ ájʉ̃goyupʉ.
24Topʉ cʉ̃ caetaro yua, jĩcãʉ̃ Egipto macããcʉ̃ cʉ̃ yaʉ israelitare cʉ̃ caãmeoqũẽrõ ĩñarĩ, Moisés ãnacʉ̃ pʉame cʉ̃ ãmebojayupʉ. Bairo cʉ̃ ãmebojaʉ yua, Egipto macããcʉ̃rẽ cʉ̃ pajĩãrocacõãñañupʉ̃, ñe wapa manoa cʉ̃ yaʉ israelitare cʉ̃ caqũẽrõ jʉ̃gori.
25Mai, Moisés ãnacʉ̃ pʉame atore bairo ĩ tʉ̃goñañupʉ̃: ‘“Marĩ israelita majãrẽ Moisés jʉ̃gori marĩ netõõgʉmi Dios,” ĩ masĩcõãrãma yʉ yarã,’ ĩ tʉ̃goñañañupʉ̃ Moisés ãnacʉ̃. Bairo cʉ̃ catʉ̃goñamiatacʉ̃ãrẽ, na pʉame bairo mee cʉ̃ tʉ̃goñañañuparã.
26Cabusuri rʉ̃mʉ caãno tunu na etayupʉ Moisés pʉgarã israelita majã caãmeoqũẽrãrẽ. ‘Ãmeo qũẽẽna, caroaro na ãmarõ,’ ĩ, atore bairo na ĩñupʉ̃: ‘Mʉjãã jĩcã majã mʉjãã ãniña. ¿Nopẽĩrã jĩcã majããna pʉga nʉgõã mʉjãã ãmeo qũẽñati?’
27“Bairo cʉ̃ caĩrõ tʉ̃gori, cʉ̃ bapare caqũẽĩ pʉame atʉatíri Moisere cʉ̃ tunerocajoyupʉ. Bairo cʉ̃ tunerocajori atore bairo qũĩñupʉ̃ Moisere: ‘¿Noa mʉrẽ jããrẽ caroti, caĩñabeseire bairo jãã watoare mʉ cʉ̃ cũati?
28¿Yʉre pajĩãrocagʉáto miñati, ñamicã egipcio yaʉre mʉ capajĩãrocaatatore bairo átigʉ?’
29Bairo cʉ̃ caĩrĩjẽrẽ tʉ̃go, Madián yepapʉ ruticoásúpʉ Moisés pʉame. Topʉ ãnicoteyupʉ ape majõcʉre bairo. Bairi tunu nʉmo bócari pʉgarã pũnaa cʉsupʉ Moisés.
30“Cuarenta cʉ̃marĩ bero, camasã mano desiertopʉ ʉ̃tãʉ̃ Sinaí cawãmecʉtiitʉ cʉ̃ caãno, jĩcãʉ̃ ángel cʉ̃ buiaetayupʉ yucʉ caʉ̃rĩcʉ watoapʉ.
31Moisés pʉame tiere ĩñarĩ ĩña acʉacoasupʉ. Bairo ĩña acʉamicʉ̃ã, caroaro ĩñanemogʉ tii caʉ̃rõtʉaca ásúpʉ. Bairo catʉacã ácʉ́na yua, tʉ̃goyupʉ marĩ Quetiupaʉ cʉ̃ cabʉsʉrijere. Atore bairo ĩ ocajoyupʉ:
32‘Yʉa, yʉ ãniña mʉ ñicʉ̃jãã ãnana Dios caãnacʉ̃ majũ. Yʉa, Abraham, Isaac bairi Jacob Dios caãnacʉ̃ yʉ ãniña,’ ĩ ocajoyupʉ Dios. Tiere tʉ̃gori, Moisés pʉame bʉtioro nanañupʉ̃. Uwiri ĩñacãnamuesupʉ yua ti peerore.
33“Bairi tunu qũĩñupʉ̃ marĩ Quetiupaʉ: ‘Mʉ canucũrĩpaʉa yʉ caãnipaʉ niña. Bairi nʉcʉ̃bʉgorique mena mʉ rʉpo jutiire weya.
34Tunu, caroaro majũ ñiñajonucũña yʉ yarã Israel macããna bopacooro na cabairijere. “Bʉtioro majũ popiye marĩ netõña, atore ãna,” na caĩrĩjẽrẽ yʉ tʉ̃gonucũña. Tiere tʉ̃gori ãmerẽ narẽ netõõgʉ yʉ ruiatíapʉ. Bairi tiaya. Mʉrẽ árotigʉ yʉ átiya Egiptopʉ, yʉ yarã israelita majãrẽ na mʉ canetõõbojaparore bairo ĩ,’ qũĩñupʉ̃ Dios Moisés ãnacʉ̃rẽ.
35“Israelita majã pʉame cʉ̃rẽ na caboetato bero caãnimiatacʉ̃ãrẽ, Dios pʉame cʉ̃ boyupʉ. ‘¿Noa mʉrẽ jããrẽ caroti, caĩñabeseire bairo jãã watoare mʉ cʉ̃ cũati?’ na caĩrĩcãrõ bero caãnimiatacʉ̃ãrẽ, Dios pʉame Moisere narẽ canetõõpaʉ, tunu bairoa na cajʉ̃gopaʉre bairo cʉ̃ cũñupʉ̃, ángel jʉ̃gori yucʉ caʉ̃rĩpaʉpʉ cʉ̃ caãno.
36Cʉ̃, Moisena na witio joroque na ásúpʉ marĩ ñicʉ̃jãã ãnana Egiptopʉ popiye cabaimirĩcãrãrẽ. Cʉ̃ã, tunu capee caroare áti ĩñoñupʉ̃ cuarenta cʉ̃marĩ majũ ria capairiya Mar Rojo, bairi tunu desierto cayucʉmanopʉ ãcʉ̃.
37“Cʉ̃ã, atore bairo na ĩñupʉ̃ israelita majãrẽ: ‘Dios pʉame mʉjãã mena macããcʉ̃rẽ, jĩcãʉ̃ yʉre bairo caãcʉ̃ ũcʉ̃ profeta cʉ̃ ãnio joroque átigʉmi,’ na ĩñupʉ̃.
38Tunu Moisena Israel poa macããna mena ãñupʉ̃ desierto cayucʉmanopʉre. Tunu bairoa ángel mena bʉsʉyayupʉ ʉ̃tãʉ̃ Sinaí cawãmecʉtiipʉ. Tunu bairoa marĩ ñicʉ̃jãã ãnanarẽ na quetibʉjʉ netõõñañupʉ̃ tie ángel cʉ̃rẽ cʉ̃ caĩrĩqũẽ caroa quetire. Marĩ cʉ̃ã tie cʉ̃ caquetibʉjʉnetõõrĩqũẽrẽã marĩ cʉ̃goya ãme cʉ̃ãrẽ.
39“Bairo marĩ ñicʉ̃jãã ãnana pʉame tiere cacʉ̃gorã nimirãcʉ̃ã, yʉgaetiyayuparã. Bairo tiere boetiri tunucoagayuparã tunu Egipto yepapʉa.
40Bairi Moisés ʉ̃tãʉ̃pʉ cʉ̃ caãnitoye yua, atore bairo qũĩñuparã Moisés bai Aarón cawãmecʉcʉre: ‘Moisés jããrẽ Egipto yepare cajʉ̃gowitiricʉ dope bairo cʉ̃ cabairijere jãã masĩẽtĩña. Bairi wericarã jãã caĩroaparãrẽ na qũẽnobojaya. Na nigarãma marĩ jʉ̃gũẽã, marĩrẽ cajʉ̃goãnarẽ bairo caãniparã,’ qũĩñuparã.
41Bairi yua na caĩroapaʉ wecʉre bairo cabauʉre cʉ̃ weqũẽnoñuparã. Bairo cʉ̃ qũẽnorĩ bero yua, waibʉtoare na pajĩãñuparã, cʉ̃ wericʉre basapeogarã. Tunu bairoa bose rʉ̃mʉ qũẽnoñuparã, cʉ̃, wecʉre bairo cabauʉ na majũã na caátiatacʉre qũĩroagarã.
42Bairi Dios pʉame na aweyocoátí yua, ʉmʉrecóo macããna ñocõãrẽ na cabasapeorore ẽñotaesupʉ. Bairoa quetibʉjʉya profeta majã na caĩwoatuyarique cʉ̃ã: ‘Israelita majã, ¿mʉjãã cuarenta cʉ̃marĩrẽ desierto cayucʉmanopʉre ãna, waibʉtoare pajĩãrĩ, caroaro cariape yʉ mʉjãã ĩroari?
43Bairo mee mʉjãã ápʉ. Wericʉ Molóc ya wii ñubuerica wiiaca mena mʉjãã áñesẽãnucũwʉ̃. Bairi tunu ñocõ ʉmʉrecóo macããcʉ̃ Refán cawãmecʉcʉre mʉjãã ĩroawʉ. Mʉjãã majũã mʉjãã caqũẽnorĩcãrãrẽ na mʉjãã ĩroawʉ. Bairi mʉjããrẽ yʉ wẽjogʉ ape yepapʉ, Babilonia jʉ̃goye jãñurĩpʉ,’ ĩ quetibʉjʉ woatuyayupa profeta majã marĩ ñicʉ̃jãã ãnana na cabairiquere.
44“Na, desierto cayucʉmanopʉ ãna, cʉ̃goyuparã Dios ya wii, waibʉtoa aseri mena qũẽnorĩcã wiire. Dios pʉame Moisere, ‘Mʉ caĩñaata wiirea bairo mʉ ápa,’ cʉ̃ caĩrĩcãrõ bero cʉ̃ caáta wiire cʉ̃goyayuparã.
45Marĩ ñicʉ̃jãã ãnana cʉ̃ã ti wiire cʉ̃goʉsayuparã, na pacʉa na cariaro bero. Bairi Josué ãnacʉ̃ mena macããna cʉ̃ã ti wiire neáñañuparã ati yepa macããna caãnijʉ̃goricarãrẽ Dios cʉ̃ camasĩrĩjẽ mena narẽ na careri watoare. Bairi ape tuti, ape tuti macããna beropʉ David ãnacʉ̃ cʉ̃ caãni watoa majũ ti wiire cʉ̃gojãnañañuparã.
46Rey David pʉame Dios cʉ̃ caĩñajoro caroʉ́ cañuʉ ãñupʉ̃. Jacob ãnacʉ̃ pãrãmerã Diore na caĩroapa wii, wii majũrẽ qũẽnogamiñupʉ̃.
47Bairo cʉ̃ caqũẽnogamiatacʉ̃ãrẽ, cʉ̃ macʉ̃ Salomón roque qũẽnoñañupĩ ñubuerica wii templo Dios ya wii majũrẽ.
48“Dios nocãrõ catutuaʉ majũ camasã, ‘Dios ya wii nigaro,’ ĩrĩ na caqũẽnorĩcã wiire cʉ̃ caãmerĩmiatacʉ̃ãrẽ, ti wiire qũẽnoñañupʉ̃ Salomón. Profeta majõcʉ cʉ̃ cawoatuyarique cʉ̃ã bairo ĩña:
49‘“Ati ʉmʉrecóopʉ ãnirĩ yʉ rotijonucũña nipetiropʉre. Mʉjãã ya yepa roque yʉ caĩñajoata, õcãrõãcã bauya. Bairi, ¿di wii ũno yʉ mʉjãã qũẽnobojarãati?” ĩñami marĩ Quetiupaʉ. “¿Dipaʉ to ãnoati toroque yʉ cayerijãpapaʉ?
50Yʉ jetoa ritaa yʉ qũẽnowʉ̃ atie nipetirijere,” ĩñami Dios,’ ĩ woatuyayupi profeta majõcʉ,” na ĩñupʉ̃ Esteban.
51Ĩ yaparo, atore bairo na ĩnemoñupʉ̃ tunu: “Mʉjãã Dios cʉ̃ caĩrĩjẽrẽ mʉjãã botiomajũcõãña. Mʉjãã yeripʉ Diore camasĩgaenarẽ bairo majũ mʉjãã ãniña. Mʉjãã ãmoo ope cʉ̃ã tʉ̃gomasĩẽtĩña Dios yaye quetire. Tunu bairoa Espíritu Santo cʉ̃ camasĩõgarijere mʉjãã átigaetiya. Mʉjãã ñicʉ̃jãã ãnanarẽã bairo mʉjãã ãnicõãña mai mʉjãã cʉ̃ã.
52¿Ni majũ profeta majõcʉre mʉjãã ñicʉ̃jãã ãnana roro átiri na na pajĩãreesupari? Tocãnacãʉ̃rẽã popiye na baio joroque ásupa. Mʉjãã ñicʉ̃jããna Cañuʉ majũ cʉ̃ caatípeere caquetibʉjʉrãrẽ na pajĩãreyupa. Cañuʉ caroʉ́ majũ merẽ etamiwĩ. Cʉ̃rẽ tunu mʉjããna cʉ̃ bʉsʉjãbuitiri, cʉ̃ mʉjãã pajĩãrocarotiwʉ.
53Marĩ ñicʉ̃jãã roque ángelea majã jʉ̃gori na caátiãnipeere Dios cʉ̃ roticũrĩqũẽrẽ tʉ̃goyupa. Bairo mʉjãã pʉame marĩ ñicʉ̃jãã na caĩrĩjẽrẽ catʉ̃gojʉ̃goatana nimirãcʉ̃ã, tiere caroaro mʉjãã tʉ̃goʉsaetiya,” na ĩñupʉ̃ Esteban cabʉtoa camasĩrĩ majãrẽ.
54Bairo cʉ̃ caĩrĩjẽrẽ tʉ̃gori yua, netõjãñurõ cʉ̃ asiayuparã. Opi bacarʉpoturica tʉ̃nipʉ asiayuparã Esteban mena.
55Bairo cʉ̃rẽ na caasiamiatacʉ̃ãrẽ, Esteban pʉame ñe ũnie rʉsaricaro mano Espíritu Santo mena tʉ̃goñatutuari ʉmʉrecóopʉ ĩñamʉgõjoyupʉ. Bairo ĩñamʉgõjoʉ yua, ĩñabocáyupʉ Dios catutuaʉ majũ cʉ̃ caasiyabaurore. Tunu bairoa Jesús cʉ̃ãrẽ qũĩñabócayupʉ Dios yapaʉ cariape nʉgõã pʉame caĩñanucũʉ̃rẽ.
56Bairo ĩñarĩ yua, atore bairo na ĩñupʉ̃: —¡Ĩñamʉgõjoñijate! Ʉmʉrecóo pããnʉcãrĩcãrõrẽ bairo ñiñaña. Camasã Jʉ̃gocʉ Dios yapaʉ cariape nʉgõã pʉame canucũʉ̃ cʉ̃ãrẽ ñiñaña —na ĩñupʉ̃.
57Bairo cʉ̃ caĩmiatacʉ̃ãrẽ, na pʉame na ãmoo operire bocabiacõãñuparã, cʉ̃ caĩrĩjẽrẽ tʉ̃gogaena. Bairo tʉ̃gogaetiri yua, tutuaro awajari, cʉ̃ jetore nipetiro Junta Suprema macããna cʉ̃rẽ cateerã atʉáti, cʉ̃ ñeñuparã.

Read Los Hechos 7Los Hechos 7
Compare Los Hechos 7:5-57Los Hechos 7:5-57