Text copied!
CopyCompare
Dios Cʉ̃ Cauetibʉjʉ Cũrĩcã Tuti - Los Hechos - Los Hechos 2

Los Hechos 2:9-44

Help us?
Click on verse(s) to share them!
9Marĩ mena caãna jĩcããrã, Partia macããna niñama. Aperã Media yepa macããna, aperã Elam macããna, aperã Mesopotamia macããna, aperã Judea yepa macããna, aperã Capadocia yepa macããna, aperã Ponto yepa macããna, aperã Asia yepa macããna niñama.
10Aperã Egipto, Frigia, bairi Panfilia na caĩrĩ yepaapʉ macããna niñama. Aperã Africa yepa macããna, Cirene macã jʉ̃goye macããna niñama. Tunu bairoa Roma cawãmecʉti macãĩ caatíatana niñama.
11Jĩcããrã na mena macããna judío majã pũnaa na caãnoi, judío majãrẽ bairo na marĩ ĩñaña. Aperã na mena macããna judío majã pũnaa ãmerĩmirãcʉ̃ã, marĩrẽ bairo Diore na caĩroarije jʉ̃gori judío majãrẽ bairo na marĩ ĩñaña na cʉ̃ãrẽ. Tunu bairoa marĩ mena macããna jĩcããrã, Creta yucʉpoa macããna niñama. Aperã Arabia yepa macããna niñama. ¡Bairo ati yepa nipetiropʉ caatíatana nimirãcʉ̃ã, tocãnacãʉ̃pʉa marĩ tʉ̃goya marĩ yaye bʉsʉrique mena Dios cʉ̃ catutuarije mena cʉ̃ caátiere! —ãmeo ĩ bʉsʉyuparã na majũ camasã pʉame.
12Bairo tʉ̃goña macããrĩ yua, nopẽ bairo ĩ tʉ̃goñamasĩẽsuparã. Bairi atore bairo ãmeo ĩ jẽniñañuparã na majũ: —¿Nopẽ bairo marĩrẽ ĩgʉ qũĩcʉti Dios? —ĩñuparã.
13Bairo na caĩmiatacʉ̃ãrẽ, aperã jĩcããrã, “¡Cũmurã baiyama!” na ĩ boyetiyuparã apóstolea majãrẽ.
14Bairo na caĩrõ tʉ̃go, Pedro, aperã cʉ̃ mena macããna pʉga wãmo peti rʉpore jĩcã pẽnirõ cãnacãʉ̃ apóstolea majã mena wãmʉnʉcãñupʉ̃. Pedro pʉame bʉsʉrique tutuaro mena atore bairo na ĩñupʉ̃ camasã caĩñarã etaatánarẽ: “Mʉjãã, Judea yepa macããna, mʉjãã ati macã Jerusalén macããna cʉ̃ã tʉ̃gopeoya mʉjããrẽ yʉ caĩpeere.
15Ãnoa yʉ mena macããna cũmuẽtĩñama. Mʉjãã narẽ mʉjãã caĩtʉ̃goñarõrẽ bairo mee niñama. Ni ũcʉ̃ ñamirõcãcã muipʉ cʉ̃ caasitutuatípaʉ caãnorẽ cũmuecʉ̃mi.
16Bairo mee baiya. Profeta Joel ãnacʉ̃ jãã cabaipeere quetibʉjʉ jʉ̃goyeticũñupĩ cʉ̃ ya tutipʉ. Atore bairo ĩ woatuyayupi:
17‘Atore bairo yʉ quetibʉjʉwĩ Dios: Ati ʉmʉrecóo caãnitʉsari rʉ̃mʉrĩ caãno nipetiro camasãrẽ na yʉ jogʉ Espíritu Santo, yʉ Yeri majũrẽ. Bairo yʉ caáto, mʉjãã pũnaa caʉ̃mʉa, mʉjãã pũnaa rõmirĩ cʉ̃ã, yʉ yaye bʉsʉriquere quetibʉjʉ netõõgarãma aperã camasãrẽ. Tunu bairoa cawãmarã yʉ yaye macããjẽ cabau ĩñorĩjẽrẽ ĩñagarãma. Tunu cabʉtoa cʉ̃ãrẽ na yʉ quetibʉjʉgʉ na caqũẽgueropʉ.
18Bairi ti rʉ̃mʉ caãnorẽ yʉ carotirã caʉ̃mʉa, carõmia cʉ̃ãrẽ na yʉ jogʉ Espíritu Santo, yʉ Yeri majũrẽ. Bairo yʉ caáto, yʉ yaye bʉsʉriquere quetibʉjʉnetõõgarãma aperã camasãrẽ.
19Jõ ʉmʉrecóopʉ ricaati cabairije baugaro. Ati yepapʉ cʉ̃ã ricaati cabairije baugaro. Riíre bairije, peerore bairije, peero buserire bairije cabaurije cʉ̃ã bau ĩñogaro.
20Bairo cabairo, muipʉ ʉmʉreco macããcʉ̃ naitĩãcoagʉmi. Ñami macããcʉ̃ pʉame rií cuire bairo jũãʉ̃ baigʉmi. Bairo baigaro ati yepapʉ yʉ caetaparo jʉ̃goye. Ti rʉ̃mʉ pʉame caãnimajũrĩ rʉ̃mʉ nigaro.
21Bairi nipetiro camasã, “Yʉ Quetiupaʉ yʉ netõõña,” caĩjẽnirã pʉame netõcõãgarãma, ñiwĩ Dios,’ ĩ quetibʉjʉyupi Joel ãnacʉ̃ cʉ̃ ya tutipʉ,” na ĩñupʉ̃ Pedro, to caneñarã etaatánarẽ.
22Ĩ quetibʉjʉ yaparo, na ĩ quetibʉjʉnemoñupʉ̃ tunu: “Yʉ yarã, Israel yepa macããna tʉ̃gopeoya yʉ caĩrĩjẽrẽ: Jesús, Nazaret macã macããcʉ̃ Dios cʉ̃ cabesericʉ majũ ãmi. Merẽ mʉjãã caroaro mʉjãã masĩña cʉ̃ caátajere. Capee átijẽño ĩñowĩ. Caroaro, camasĩã manierẽ átijẽño ĩñowĩ. Dios cʉ̃ camasĩrĩjẽ jʉ̃gori cʉ̃ catutuarijere marĩ áti ĩñowĩ.
23Bairo caroaro cʉ̃ caátimiatacʉ̃ãrẽ, mʉjãã pʉame cʉ̃ mʉjãã boepʉ. Tirʉ̃mʉpʉ ati ʉmʉrecóore Dios cʉ̃ caqũẽnoparo jʉ̃goyepʉa, merẽ cʉ̃ macʉ̃rẽ roro mʉjãã caátipeere masĩyerijãñupĩ. Bairi mʉjãã pʉame cʉ̃ mʉjãã ñerotiwʉ. Cʉ̃ cariarore borã, roro caánarẽ yucʉpãĩpʉ cʉ̃ mʉjãã papuaturotiwʉ.
24Bairo cʉ̃rẽ mʉjãã caátimiatacʉ̃ãrẽ, Dios pʉame cʉ̃ catioyupi. Cariaricarã ãnana na caãnopʉ caãnimiatacʉre cʉ̃ witio joroque cʉ̃ ásupi Dios.
25Quetiupaʉ rey David ãnacʉ̃, Jesús cʉ̃ cabaipeere quetibʉjʉ woatucũñupĩ atore bairo: ‘Dios, yʉ Quetiupaʉ, yʉ mena ãnicõã ninucũñami. Yʉtʉre cariape nʉgõãrẽ ãninucũñami, ñe ũnierẽ yʉ cauwietiparore bairo ĩ.
26Bairi bʉtioro yʉ ʉseaniña. Ñe ũnie rʉsaetiya yʉ yeripʉre. Tunu bairoa Diore yʉ basapeoya. Bairi yʉ tʉ̃goñarĩqũẽ paietiya.
27Yʉ yeri pũnarẽ cariaricarã ãnana na caãnopʉ mʉ jorocaetigʉ. Mʉ carotire camai ãnirĩ yʉ rupaʉ ãnatõrẽ to boao joroque mʉ áperigʉ.
28Cariacoatacʉ yʉ caãnimiatacʉ̃ãrẽ, yʉ mʉ catiogʉ tunu. Bairi mʉ tʉpʉ yʉ caãno, ʉseanio joroque yʉ mʉ átigʉ,’ ĩ quetibʉjʉyupi David ãnacʉ̃ Jesús cʉ̃ caĩpeere,” na ĩñupʉ̃ Pedro, to caneñarã etaatánarẽ.
29Ĩ quetibʉjʉ yaparo, na ĩnemoñupʉ̃ tunu: “Yʉ yarã, marĩ ñicʉ̃ David ãnacʉ̃ riacoásúpi. Bairo cʉ̃ cariaro ĩña, cʉ̃ yaarocacõãñupã. Nipetiro tiere marĩ masĩña. Marĩ nipetiro marĩ ĩñanucũña cʉ̃ ãnacʉ̃rẽ na cayaayarica ope ʉ̃tã opere.
30David ãnacʉ̃ pʉame profeta majõcʉ ãniñañupĩ. Bairi cʉ̃ pʉame masĩcõãñupĩ: ‘Dios caãnorẽ bairo yʉre cʉ̃ caĩrĩcãrõrẽã bairo yʉ pãrãmerã mena macããcʉ̃ jĩcãʉ̃ nigʉmi Cristo. Yʉre bairo Israel macããnarẽ na rotimasĩgʉmi,’ ĩ masĩcõãñupĩ David.
31Bairi David ãnacʉ̃ pʉame ape rʉ̃mʉpʉ cabaipeere camasĩrẽ bairo majũ Jesucristo cariacoatacʉ nimicʉ̃ã tunu cʉ̃ cacatipeere quetibʉjʉ jʉ̃goyetiyayupi. Bairo ĩñupĩ: ‘Yʉ yeri pũnarẽ cariaricarã ãnana na caãnopʉ mʉ jorocaetigʉ. Tunu yʉ rupaʉ ãnatõrẽ to boao joroque mʉ áperigʉ,’ ĩ quetibʉjʉyupi David, Jesucristo cʉ̃ cabaipeere.
32Bairi cʉ̃rẽã catioyupi Dios. Jãã nipetirã Jesure caĩñarĩcãrã jãã ãniña cʉ̃ cacatiriquere.
33Bairi ãmerẽ yua, Diotʉ cariape nʉgõãpʉ carui ãcʉ̃mi, cʉ̃rẽ rotibojagʉ. Tunu bairoa Dios cʉ̃rẽ cʉ̃ caĩrĩcãrõrẽã bairo Espíritu Santo cʉ̃ caátípeere rotimasĩñami. Mʉjãã nipetirije mʉjãã catʉ̃goataje, mʉjãã caĩñaataje cʉ̃ã Jesucristo cʉ̃ caáto jʉ̃gori baiapʉ.
34Marĩ ñicʉ̃ ãnacʉ̃ David rupaʉri ãnajẽrẽ neápéyupi Dios ʉmʉrecóopʉre. Tunu bairoa David ãnacʉ̃na atore bairo ĩ woatuyupi: ‘Dios pʉame yʉ Quetiupaʉre atore bairo qũĩñupʉ̃: “Ato ruiya cariape nʉgõã pʉame mai.
35Mʉ pesua caãnanarẽ na yʉ canetõõnʉcãrõ beropʉ, mʉ pʉame na mʉ rotimasĩgʉ,” qũĩñupʉ̃,’ ĩ quetibʉjʉ woatuyupi David ãnacʉ̃.
36“Bairi ati yepa, Israel yepa macããna nipetiro cariape atiere na masĩáto: Cʉ̃, Jesús yucʉpãĩpʉ mʉjãã capapuatu rocarotiricʉre Dios pʉame nipetiro Quetiupaʉre bairo cʉ̃ cũñupĩ. Tunu bairoa nipetiro camasãrẽ netõõgʉ, marĩtʉ cʉ̃ cajoricʉre bairo cʉ̃ cũñupĩ,” na ĩ quetibʉjʉyupʉ Pedro to caneñarã etaatánarẽ.
37Bairo cʉ̃ caĩrõ tʉ̃gori, bʉtioro tʉ̃goña macãñuparã. Bairo tʉ̃goña macããrã yua, atore bairo na ĩ jẽniñañuparã Pedrojããrẽ: —Jãã yarã, ¿ñerẽ jãã caáto to boyati ãmerẽ?
38Pedro pʉame na ĩñupʉ̃: —Jesucristo yarã ãnigarã, mʉjãã caãno cãrõ Dios mena bʉsʉqũẽnoña roro mʉjãã caátiere. Roro mʉjãã catʉ̃goñarĩjẽrẽ jãnarĩ, caroa pʉamerẽ tʉ̃goñajʉ̃goya. Bairi tunu mʉjãã nipetiro mʉjãã cabautiza rotiro ñuña. Roro mʉjãã caátiere Dios pʉame cʉ̃ camasiriyomasĩparore bairo ĩrã, bairo mʉjãã caáto ñuña. Bairo mʉjãã caáto, Espíritu Santore mʉjãã jogʉmi Dios.
39Torea bairo marĩ ĩ quetibʉjʉ cũñupĩ: “Yʉ yeri pũnarẽ na yʉ jogʉ nipetiro yʉre catʉ̃goʉsarãrẽ,” marĩ ĩ quetibʉjʉ cũñupĩ. Bairi mʉjãã, mʉjãã pũnaa cʉ̃ãrẽ, noo aperopʉ macããna cʉ̃ãrẽ na jogʉmi Dios, Espíritu Santore, cʉ̃rẽ mʉjãã nipetiro mʉjãã catʉ̃goʉsaata —na ĩñupʉ̃ Pedro.
40Tore bairo jeto na quetibʉjʉnemoñupʉ̃ Pedro: —Bairo mʉjãã caáto ñuña: Ati yepa macããna jĩcããrã cayasiparã niñama na carorije wapa. ¡Narẽ bairo mʉjãã cʉ̃ã baieticõãña! Dios mena bʉsʉqũẽnoña —na ĩñupʉ̃ Pedro camasãrẽ.
41Bairi yua, nipetiro tie quetire catʉ̃goʉsajʉ̃gorã pʉame bautiza rotiyuparã. Ti rʉ̃mʉrẽ catʉ̃goʉsari majã mena macããna, itia mil majũ ãninemoñuparã tunu.
42Cabero na, catʉ̃goʉsajʉ̃gori majã pʉame caroaro tʉ̃goʉsayuparã apóstolea majã na caquetibʉjʉrijere. Tunu bairoa caroaro nipetiro jĩcã majãrẽ bairo ãnimasĩjʉ̃goyuparã. Bairo ãna, nipetiro neñarĩ, Diore cʉ̃ jẽninucũñuparã. Tunu bairoa Jesús cʉ̃ caʉgatʉsarica rʉ̃mʉrẽ tʉ̃goñarĩ, pããrẽ ʉganucũñuparã nipetiro.
43Nipetiro to caãna camasã pʉame apóstolea majã na caátiere ĩñarĩ, tʉ̃gocõã maniásuparã. Capee na caátijẽñomasĩrĩjẽrẽ na caáti ĩñorĩjẽrẽ ĩñarĩ, tʉ̃gocõã maniásuparã.
44Tunu bairoa nipetiro catʉ̃goʉsajʉ̃gori majã caroaro jĩcãrõrẽ bairo ãñuparã. Bairi na mena macããna cabopacarã na caãmata, na cabopacarijere na nuniñuparã.

Read Los Hechos 2Los Hechos 2
Compare Los Hechos 2:9-44Los Hechos 2:9-44