Text copied!
CopyCompare
Dios Cʉ̃ Cauetibʉjʉ Cũrĩcã Tuti - Los Hechos - Los Hechos 13

Los Hechos 13:16-50

Help us?
Click on verse(s) to share them!
16Bairo na caĩrĩjẽrẽ tʉ̃go, Pablo pʉame wãmʉnʉcã, cʉ̃ wãmorĩrẽ ñumʉgõrĩ camasãrẽ na bʉsʉjãnaroti yaparori, atore bairo na ĩ jʉ̃goyupʉ: —Mʉjãã israelita majã, bairi mʉjãã ape yepaa macããna Diore caĩroari majã cʉ̃ã tʉ̃gopeoya mʉjããrẽ yʉ caĩpeere.
17Marĩ Israel poa macããna Quetiupaʉ Dios pʉame marĩ ñicʉ̃jãã ãnanarẽ cʉ̃ yarã caãniparãrẽ na ĩñabeseyayupi. Bairo na ĩñabeseri, capããrã na masabʉo joroque na ásúpi, ape majã na caãni yepa Egiptopʉ na caãno mai. Cabero Dios pʉame cʉ̃ camasĩrĩjẽ mena ti yepare na witio joroque ásupi tunu.
18Bairo na átiri bero, cuarenta cʉ̃marĩ majũ desierto cayucʉmanopʉ na caãno, dope bairo na cabairijere nʉcãcõãñañupʉ̃ Dios.
19Cabero Canaán yepare na caetaro, ti yepa macãã poari jĩcã wãmo peti pʉga pẽnirõ cãnacã poa majũrẽ na pajĩãre rotiyupʉ, ti yepare marĩ ñicʉ̃jãã ãnanarẽ na jogʉ.
20Atore bairo na caátiãnie cuatrocientos cincuenta cʉ̃marĩ majũ yoaro ãñuparã. “Cabero narẽ carotirã cajʉ̃goãniparã caudillos majũrẽ na cũñupĩ Dios. Na, narẽ carotirã pʉame profeta ãnacʉ̃ Samuel cʉ̃ caãni rʉ̃mʉpʉ na jʉ̃goãni jãnañañupã marĩ ñicʉ̃jãã ãnanarẽ.
21To bero yua, marĩ ñicʉ̃jãã ãnana pʉame na quetiupaʉ caãnipaʉ rey ũcʉ̃rẽ boyayupa. Bairo na caboroi, Dios pʉame Cis macʉ̃, Saúl cawãmecʉcʉre cuarenta cʉ̃marĩ majũ na quetiupaʉ reyre bairo cʉ̃ cũñañupĩ. Cʉ̃, Saúl pʉame Benjamín ya poa macããcʉ̃ majũ ãñupʉ̃.
22Cabero tunu Dios quetiupaʉ caãnimirĩcʉ̃, Saulore cʉ̃ wiyoyupi. Bairo cʉ̃ wiyori bero, David cawãmecʉcʉ pʉamerẽ quetiupaʉ reyre bairo cʉ̃ cũñupĩ tunu. Mai, atore bairo David cʉ̃ cabairijere ĩñupĩ Dios: ‘Ãni David, Isaí macʉ̃ jĩcãʉ̃ caʉ̃mʉ cañuʉ niñami. Cʉ̃ mena yʉ ʉseanio joroque baiyami. Tunu bairoa yʉ caátirotirije nipetirijere yʉ caĩrõrẽ bairo caátigaʉ niñami,’ ĩñupĩ Dios Davire.
23“Cʉ̃, David ãnacʉ̃ majũ pãrãmerã mena macããcʉ̃ jĩcãʉ̃ ãmi Jesús. Cʉ̃, Jesurea Dios cʉ̃ joyupi, Israel poa macããnarẽ na netõõgʉ. Tirʉ̃mʉpʉ cʉ̃ caĩjʉ̃goyeticũrĩcãrõrẽã bairo átigʉ cʉ̃rẽ joyupi.
24Bairo Dios cʉ̃ cajogaricʉ Jesús cʉ̃ caatíparo jʉ̃goye, Juan Bautista pʉame nipetiro Israel poa macããnarẽ quetibʉjʉyupi caroa quetire. Bairo na ĩ quetibʉjʉyupi: ‘Dios mena tʉ̃goña qũẽnoña roro mʉjãã caátiãnajẽrẽ. Tiere tʉ̃goña qũẽnorĩ, Dios cʉ̃ carotirore bairo pʉame ása. Tunu bairoa bautiza rotiya,’ na ĩ quetibʉjʉyupi Israel macããnarẽ.
25Cabero Juan pʉame, cʉ̃rẽ na capajĩãparo cacõñarõ, atore bairo ĩñupĩ: ‘Yʉre mʉjãã caĩtʉ̃goñarõrẽ bairo yʉ baietiya. Yʉa, Mesías mʉjãã cacotei mee yʉ ãniña. Cabero caetapaʉ nigʉmi Mesías. Yʉ netõrõ caãnimajũʉ̃ nigʉmi.’
26“Yʉ yararẽ bairo caãna Abraham ãnacʉ̃ pãrãmerã, bairi mʉjãã ape yepaa macããna Diore caĩroari majã cʉ̃ã atore bairo mʉjããrẽ ñiña: Atie caroa queti Dios camasãrẽ na carorije wapare cʉ̃ canetõõrĩqũẽ mʉjãã yaye rotie niña mʉjãã cʉ̃ãrẽ.
27Bairo cabaimiatacʉ̃ãrẽ, Jerusalén macããna, bairi na quetiuparã cʉ̃ã Jesús, Dios macʉ̃, cʉ̃ caãnierẽ masĩẽsupa. Tunu bairoa yerijãrĩcã rʉ̃mʉ caãno ñubuerica wiipʉ neñarĩ, profeta majã ãnana na caquetibʉjʉ woatucũñarĩqũẽrẽ buemirãcʉ̃ã, tʉ̃gomasĩẽsupa na cabuerijere. Bairi na majũã Jesure na capajĩãrĩ rʉ̃mʉi, tirʉ̃mʉpʉ profeta na caĩjʉ̃goyeticũrĩcãrõrẽã bairo to baio joroque ásupa.
28Dise ũnie Jesús roro cʉ̃ caátie camanimiatacʉ̃ãrẽ, Pilato cʉ̃ capajĩãrocarotirore boyupa.
29Bairi yua, nipetirije Jesús cʉ̃ cabaipeere na caquetibʉjʉ woatucũrĩqũẽ cabaipetiro bero, yucʉpãĩpʉ na capapuaturocaatacʉre cʉ̃ ruiori, ʉ̃tã opepʉ cʉ̃ jõcũñupã.
30Bairo na caátacʉ cʉ̃ caãnimiatacʉ̃ãrẽ, Dios pʉame tunu cʉ̃ catioyupi.
31Bairo cʉ̃ cacatioro bero, Galileapʉi Jerusalén macãpʉ Jesure cabapacʉtiñesẽãrĩcãrãrẽ capee rʉ̃mʉrĩ na buia ĩñoãñupĩ. Na, cʉ̃ cabuia ĩñorĩcãrã pʉame ãmerẽ cʉ̃, Jesús, cʉ̃ cabairique quetire quetibʉjʉ ñesẽãñama camasãrẽ.
32“Bairi jãã cʉ̃ã mʉjããrẽ atie caroa quetire quetibʉjʉrã jãã átiya. Tirʉ̃mʉpʉ marĩ ñicʉ̃jãã ãnanarẽ, ‘Bairo yʉ átigʉ,’ cʉ̃ caĩjʉ̃goyeticũñarĩqũẽrẽ cʉ̃ caĩrĩcãrõrẽã bairo marĩ, na pãrãmerãrẽ, átibojayaparowĩ Dios. Cʉ̃ caĩrĩcãrõrẽã bairo Dios cʉ̃ macʉ̃rẽ cʉ̃ catioyupi tunu. Salmo pũrõ caãnijʉ̃gori pũrõ bero macã pũrõ caĩquetibʉjʉrorea bairo ásupi. Atore bairo ĩñupĩ Dios ti pũrõpʉre: ‘Mʉa, yʉ macʉ̃ majũ mʉ ãniña. Ati rʉ̃mʉi carotimasĩ mʉ yʉ cũña,’ qũĩñupʉ̃ Dios cʉ̃ macʉ̃rẽ.
34Bairi merẽ Dios cajʉ̃goye majũpʉa Jesús rupaʉri ãnajẽ caboaetipeere quetibʉjʉ jʉ̃goyeticũñupĩ. Atore bairo ĩnemoñupĩ tunu cʉ̃ ya tutipʉ: ‘Davire caroaro cariape cʉ̃ yʉ caĩquetibʉjʉricarorea bairo yʉ átigʉ,’ qũĩñupʉ̃ Dios.
35Bairi tunu aperopʉ atore bairo ĩ quetibʉjʉ cũñupĩ: ‘Mʉ, Dios, mʉ caroti nocãrõ cañuʉ rupaʉri ãnatõrẽ to boaetio joroque mʉ átigʉ.’
36“Mai, David catiipʉ Dios cʉ̃ cabori wãme cãrõ ásupi cʉ̃ caãni yʉtea macããna mena. Dios cʉ̃rẽ cʉ̃ caĩrĩcãrõrẽã bairo ásupi David. Cabero David ãnacʉ̃ pʉame riacoásúpi. Bairo cʉ̃ cariaro bero, cʉ̃ ñicʉ̃jãã ãnana rupaʉri tʉpʉ cʉ̃ yaayayuparã. Bairo na caáto bero, cʉ̃ rupaʉri ãnajẽ boacoayayuparo.
37Dios cʉ̃ cacatioricʉ Jesús rupaʉri ãnajẽ pʉame roque boaesupa.
38“Bairi yʉ yarãrẽ bairo caãna, atore bairo masĩña mʉjãã cʉ̃ã: Jesucristo jʉ̃gori carorije marĩ caátiere camasiriyobojaecoricarã marĩ ãniña, cʉ̃ yaye quetire marĩ catʉ̃goʉsaata. Cʉ̃, Jesús jʉ̃gori nipetiro catʉ̃goʉsari majã carorije camánarẽ bairo tuayama. Nipetirã Moisés ãnacʉ̃ cʉ̃ caroticũrĩqũẽ jʉ̃gori canetõmasĩẽna cʉ̃ã carorije camánarẽ bairo tuayama, cʉ̃ yaye na catʉ̃goʉsaata.
40Bairi maijʉ̃goya profeta majã ãnana atore bairo, na caĩrĩqũẽrẽ bairo mʉjãã tãmʉore:
41‘Mʉjãã, yʉ yaye quetire caboena tʉ̃gopeoya mai mʉjããrẽ yʉ caĩquetibʉjʉrijere: Mʉjãã cacatiri rʉ̃mʉrẽ caroa wãmerẽ yʉ átigʉ. Bairi tie yʉ caátiere apei mʉjããrẽ caroaro cʉ̃ caquetibʉjʉmiatacʉ̃ãrẽ, cariape cʉ̃ mʉjãã tʉ̃goetigarã. Bairo mʉjãã catʉ̃gogaetaje wapa mʉjãã yasicoagarã,’ ĩ quetibʉjʉ cũñupĩ Dios profeta majã ãnanarẽ mʉjãã cabaipeere,” na ĩ quetibʉjʉyupʉ Pablo to macããnarẽ.
42Bairo ĩ quetibʉjʉri bero, Pablo cʉ̃ baparã mena ñubuerica wiipʉ caãniatana na cawitiátó, atore bairo na ĩñuparã judío majã caãmerã pʉame: “Ape rʉ̃mʉ yerijãrĩcã rʉ̃mʉ caãno cʉ̃ãrẽ atie mʉjãã caquetibʉjʉataje ũnierẽ jãã mʉjãã quetibʉjʉwã tunu,” na ĩñuparã.
43Ñubuerica wiipʉ neñarĩ bero yua, capããrã judío majã, aperã judío majã mee caãna catʉ̃goʉsarã pʉame Bernabé, Pablojãã mena ʉsayuparã. Bairo na caʉsaro, Pablojãã pʉame atore bairo na ĩ quetibʉjʉnemoñuparã: “Mʉjããrẽ Dios camai ãnirĩ cʉ̃ yaye quetire mʉjãã tʉ̃goʉsao joroque átiyami. Bairi caroaro ãña, Dios cʉ̃ caborore bairo,” na ĩñuparã.
44Ape semana yapa macãã rʉ̃mʉ yerijãrĩcã rʉ̃mʉ caetaro, capããrã ti macã macããna neñañuparã, marĩ Quetiupaʉ yaye quetire Pablojãã na caquetibʉjʉrijere tʉ̃gogarã.
45Bairo capããrã majũ na caneñarõ ĩñarĩ, judío majã pʉame na pesu cʉsuparã Pablojããrẽ. Bairo na pesu cʉtiri, atore bairo ĩñuparã: “Cariape mee niña atie na caquetibʉjʉrije. Ricaati quetibʉjʉyama ãnoa Pablojãã,” roro na ĩñuparã judío majã pʉame.
46Bairo na caĩrĩjẽ tʉ̃go, Pablo Bernabéjãã pʉame tʉ̃goñatutuarique mena atore bairo na ĩñuparã: —Jãã pʉame mʉjãã judío majãrẽ atie Dios yaye quetire jãã quetibʉjʉ jʉ̃gogamiapʉ. Bairo jãã caquetibʉjʉ jʉ̃gogamiatacʉ̃ãrẽ, tiere mʉjãã boetiya. Yeri capetietopʉ caágaenarẽ bairo mʉjãã baiya. Torena, apero macããna judío majã caãmerã pʉamerẽ jãã quetibʉjʉrágarã.
47Bairi atore bairo marĩ Quetiupaʉ jãã ĩ jowĩ: ‘Ati yepapʉre cabusurijere bairo mʉjãã yʉ cũña camasã na caĩñajoro. Bairo yʉ caátoi, camasãrẽ yʉ canetõõrĩqũẽrẽ na mʉjãã quetibʉjʉgarã nocãrõ cayoaropʉ macããna cʉ̃ãrẽ tie quetire,’ jãã ĩ jowĩ marĩ Quetiupaʉ —na ĩñuparã Pablojãã judío majãrẽ.
48Bairo Pablojãã na caĩrĩjẽrẽ tʉ̃gori, judío majã caãmerã pʉame ʉseaniñuparã. Bairo ʉseanirĩ atore bairo ãmeo ĩñuparã na majũ: “Marĩ Quetiupaʉ yaye queti Pablojãã na caquetibʉjʉrije ñujãñuña,” ãmeo ĩñuparã. Bairi Dios cʉ̃ caĩñajoro, nipetiro yeri capetietiere cacʉ̃goparã pʉame cariape tʉ̃goʉsayuparã.
49Bairi Pisidia yepa nipetiropʉ quetibʉjʉyuparã Pablojãã marĩ Quetiupaʉ yaye quetire.
50Bairo na caátoi, judío majã Pablojããrẽ cateerã pʉame carõmia, cañurã, cadineropairã rõmirĩrẽ na bʉsʉjãñuparã. Tunu torea bairo na ĩñuparã ti macã macããna caãnimajũrã ũna cʉ̃ãrẽ. Bairo na ĩ bʉsʉjãrĩ bero, Pablo, Bernabéjããrẽ roro popiye na baio joroque na ásuparã, ti yepare na wiyogarã.

Read Los Hechos 13Los Hechos 13
Compare Los Hechos 13:16-50Los Hechos 13:16-50