Text copied!
CopyCompare
Majepacʉ jʉ̃menijicʉi yávaiye mamaene coyʉitucubo - Juan - Juan 6

Juan 6:9-50

Help us?
Click on verse(s) to share them!
9—Põevaque dayʉ bácʉ jʉed̶ocʉ pã́uboa cũinápʉrʉpe paiboa cebada ãmicʉe oteiyeque ne d̶aiboa báquede aru moajina pʉcajĩna ne joaimara mácavʉre cʉvabi ʉ̃. Ʉbenita põeva obedivʉre eabequiyebu ãru, arejame Jesúre Andrés.
10—Põevare dobaicõjejara mʉja, arejame Jesús ñʉja ʉ̃i bueimarare. Cõriá meacõria cʉrejavʉ̃ nore. Que baru cõriá pʉenora dobarejaima na. Nácavʉ ʉ̃mʉvacari cũinápʉrʉpe paimil baju barejáima. Aru nomiva, jʉed̶ova máre, obedivʉ cʉrejaima.
11Põeva ne dobarĩburu yóboi, Jesús pã́uboare jẽni, torojʉede jídejame Jʉ̃menijicʉre. Torojʉede jíni bʉojarĩ, pã́uboare cotʉvarĩ jebeni, ina dobarivʉre jícõjenejame Jesús ñʉjare, ʉ̃i bueimarare. Aru moajinare máre quédeca d̶arejacarã ñʉja. Ne ʉrõpe ãrejaima ina põeva.
12Ne ãriburu yóboi, Jesús arejame ñʉjare, ʉ̃i bueimarare: —Põeva ne ãri oabede ĩjara mʉja, maje bíjare d̶abenajiyepe aivʉ ãiyede, arejame Jesús.
13Que baru ĩni, mead̶arĩ iye cebadaque ne d̶aiboa báque pã́uboajeveare põeva ne ãri oabe báquede pʉebʉa doce paibʉare buivárejacarã.
14Ina põeva jã́ivʉ bácavʉ no põeva ne d̶arĩ majibenore, Jesús ʉ̃i d̶aiyede, yópe arĩ bʉ́rejaima ne bajumia: —Jãve ñaime Jʉ̃menijicʉi yávaiyede coyʉcaipõecʉ bacʉyʉ́, edacʉyʉ me ijãravʉre ne ávaimʉ, aivʉ barejáima na.
15Ʉ̃́re que aivʉre majidejaquemavʉ Jesús. Aru ne jẽni jabojacoiyede máre majidejaquemavʉ ʉ̃. Que baru náre jocarĩ cũinácʉva mʉri nʉrejamed̶a cʉ̃racũ pʉenoi, dupiyʉ náre.
16Ñemié tʉiyede macajitabʉ ʉrabʉi ẽmenejacarã ñʉja, Jesúi bueimara.
17Nore jiad̶ocũi jaturĩ nʉri, macajitabʉre jatarĩdurejacarã, Capernaum ãmicʉriĩmaroi nʉ́jʉrorivʉ. Que teicavʉre nainéjavʉ̃. Aru Jesús dabedejame cãreja ñʉje yebai.
18Ũmevʉ ñʉjare edarĩ, japurejavʉ̃. Pare pãcarejavʉ̃ macajitabʉ ʉrabʉ ñʉjare, jatajʉrorivʉre.
19Ñʉja pare doarĩ, ñájini, cũinápʉrʉpe paikilometros baju nʉri, macajitabʉ ʉrabʉ pʉenora vaivárĩ darejame Jesús, ñʉje yebai dayʉ. Ʉ̃́re jã́ri, ʉrarõ jidʉrejacarã ñʉja.
20Que teivʉre jã́ri, ñʉjare yávarejame Jesús: —Yʉ Jesútamu. Jidʉbejarã mʉja, arejame ñʉjare.
21Ʉ̃i que arĩburu, torojʉrĩ “Jatujacʉ”, arejacarã. Ʉ̃i jatuiyedata ẽcarʉi ñʉje earãjinore cũiná datʉórãearejacarã ñʉja.
22Cõmiáijãravʉ Jesúre vorĩdurejaimad̶a na macajitabʉ ʉrabʉ ẽcarʉi mauteivʉ bácavʉ, ʉ̃i ãoimara mácavʉ. Majidejaimad̶a jiad̶ocũ cũinácũva nore cʉricũ mácarõre no jipocacajãravʉre. Aru majidejaimad̶a ñʉja ʉ̃i bueimaraque nʉmecʉ bácʉre máre. Que baru apecũ ʉ̃i jatajʉroricũ cʉbedejavʉ̃ya.
23Ne voiyede apevʉ jataivʉ bácavʉ Tiberias ãmicʉriĩmarocavʉ parãnʉrejaimad̶a. Jesús Jʉ̃menijicʉre torojʉede jíniburu yóboi põevare pã́uboa ne ãrajiboa jíno mácarõ joabejĩnoi tuijarejaimad̶a.
24Jesúre aru ñʉjare ʉ̃i bueimarare máre eabeni, edaicũa máquede jaturejaimad̶a ina ẽcaboi cʉrivʉ bácavʉ. Macajitabʉ ʉrabʉre jatarĩ nʉri, Capernaum ãmicʉriĩmaroi earejaima na, Jesúre voivʉ.
25Dibʉre jataivʉ bácavʉ Jesúre earĩ, jẽniari jã́rejaima ʉ̃́re: —Mʉ, bueipõecʉ, ¿aipiye bajure idʉvei jatacʉrʉ̃ mʉ? arejaima.
26Jesúcapũravʉ, yópe arĩ, coyʉrejame náre: —Jãve coyʉyʉbu mʉjare: Yʉre vorãdabevʉ mʉja, mʉje jápiarĩ eaiye boje ji jã́d̶ovaiyede põeva ne d̶arĩ majibede ji d̶aiyeque. Quénora yʉre vorãdad̶avʉ̃ mʉja, mʉje ãri yapiye báque boje.
27Yóque ãiye pojeiyebu. Die matʉiyeda memeni vobejarã mʉja. Quénora iye ãiye cʉre d̶aiyede jãravʉ cũiméjãravʉ baquinóre pare vojarã mʉja. Diedecabu yʉ, Jʉ̃menijicʉi daroimʉ mácʉ ʉ̃mʉpe, ji jíquiye mʉjare, jipacʉ Jʉ̃menijicʉ ʉ̃i jã́d̶ovaiye boje ʉ̃i mearo jã́iyede yʉre, arejame Jesús.
28Ʉ̃́re jẽniari jã́rejaima: —¿Aipe d̶aiye jaʉri ñʉjare, ñʉje d̶arãjiyepe aivʉ yópe Jʉ̃menijicʉi ʉrõpe? arejaima.
29Jesús arejame: —Yo cũináro d̶aiye jaʉvʉ mʉjare, d̶arãjivʉ yópe Jʉ̃menijicʉi ʉrõpe. Jʉ ajarã yʉre, ʉ̃i daroimʉ mácʉre, arejame.
30Ʉ̃́re arejaima: —¿Yéde põeva ne d̶arĩ majibede d̶acʉyʉrʉ̃ mʉ, ñʉje jã́riburu yóboi ñʉje majinajiyepe ayʉ jãvene mi coyʉiyede? ¿Ád̶epe paiyeba mi d̶aiye?
31Majeñecuva mácavʉ ne cʉede põecʉbenoi maná ãmicʉe ãiyede ãrejaquemavʉ na mácavʉ. Que d̶arejaquemavʉ yópe Jʉ̃menijicʉi toivaicõjeiye báquepe ʉ̃i yávaiyede: “Cavarõ mearo Jʉ̃menijicʉi cʉrõre jocarĩ ãiyede jõd̶avari darorĩ jídejaquemavʉ náre”, arĩ toivaicõjenejaquemavʉ Jʉ̃menijicʉ, arejaima Jesúre.
32Aru Jesús jʉ ayʉ arejame náre: —Jãve coyʉyʉbu mʉjare: Moisés bácʉ ãmenejaquemavʉ ñai jõd̶avari daroyʉ bácʉ ãiyede cavarõ mearo Jʉ̃menijicʉi cʉrõquede. Quénora jipacʉrecabe ñai jõd̶avari daroyʉ bácʉ ãiye bajure cavarõ mearoquede.
33Cavarõ mearoque ãiye Jʉ̃menijicʉ ʉ̃i daroiye me bajutamu. Iyetamu põevare cʉre d̶aiye jãravʉ cũiméjãravʉ baquinóre, arĩ coyʉrejame Jesús.
34—Ñʉje jabocʉ, iye ãiyede jíjacʉ ñʉjare cainʉmʉa, arejaima ʉ̃́re.
35Jesús arejame náre: —Yʉrecabu iye ãiye. Ãiyepe põevare jãve cʉre d̶ayʉbu yʉ jãravʉ cũiméjãravʉ baquinóre. Yópe põecʉi ãri bʉojarĩ, ʉ̃́re ãvʉé ijibepe, nopedeca ácʉ põecʉ yʉre yóvacʉdayʉ baru, ʉ̃́re ye jaʉbequiyebu cainʉmʉa ʉ̃i ũmei. Aru yópe põecʉi ũcuri bʉojarĩ, ʉ̃́re cũiñómepe, nopedeca ácʉ põecʉ yʉre jʉ ayʉ baru, ʉ̃́re jaʉbequiyebu cainʉmʉa ʉ̃i ũmei.
36Ʉbenita yópe ji mʉjare ávarepe, yʉre jã́ivʉvacari jʉ abevʉ mʉja.
37’Yʉre jipacʉ ʉ̃i jʉ are d̶aimara coapa yʉre yóvarĩ cʉrãjarama. Aru jãve náre coapa jʉ arĩ jacopʉcʉyʉmu yʉ.
38Cavarõ mearo Jʉ̃menijicʉi cʉrõi cʉcʉ bácʉ yore ẽmecʉdarejacacʉ yʉ, d̶acʉyʉ jipacʉ, yʉre daroyʉ bácʉ, ʉ̃i ʉrõpe. Ji ʉrõpeda d̶acʉyʉ ãmenejacacʉ yʉ.
39Yópe ʉbi ñai yʉre daroyʉ bácʉ: Caivʉ ina yʉre ʉ̃i jʉ are d̶aimarare coreiye jaʉvʉ yʉre, ne bíjabenajiyepe ayʉ, aru ji nacovaquiyepe ayʉ náre coapa yainore jarʉvarĩ ãnijãravʉ bʉojaquijãravʉ baquinóre. Que d̶ainore ʉbi ñai daroyʉ bácʉ yʉre.
40Jipacʉ ʉbi caivʉ põeva yʉre jã́ri, coreóvarĩ, jʉ aivʉre ne cʉvarãjiyepe ayʉ jãravʉ cũiméjãravʉ baquinóre. Aru yʉ́vacari náre nacovacʉyʉmu yainore jarʉvarĩ ãnijãravʉ bʉojaquijãravʉ baquinó, arejame Jesús.
41“Cavarõ mearoque ãiye bajutamu yʉ”, ʉ̃i aiyede jápiarĩ, Jesúre jorojĩnejaimad̶a nócavʉ judíova, ne bajumia jũjuvaivʉre ṹra.
42—Ñai Jesús José bácʉi mácʉtame. Aru jípacore máre coreóvad̶avʉ̃ maja. ¿Aipe teni, “Cavarõ mearo Jʉ̃menijicʉi cʉrõre jocarĩ ẽmeni darejacacʉ yʉ”, arĩ bʉojaidi ʉ̃? arejaimad̶a na, ne bajumia boroteivʉ.
43Quénomia Jesús arejame náre: —Mʉje bajumia jorojĩni ãmeina yávabejarã yʉre.
44Ñame dabenama ne baju yʉre yóvarãdaivʉ jipacʉ, yʉre daroyʉ bácʉi náre daicõjemenu. Jipacʉrecabe yʉre darocaipõecʉ, ji nacovaquiyepe ayʉ ina põevare yainore jarʉvarĩ bʉojaquijãravʉ baquinóre.
45Javede Jʉ̃menijicʉ toivaicõjenejaquemavʉ ina ʉ̃i yávaiyede coyʉcaipõeva mácavʉre yópe arĩ: “Põeva caivʉre buecʉyʉme Jʉ̃menijicʉ”, arĩ toivaicõjenejaquemavʉ. Que baru caivʉ ina jipacʉi bueiyede jápiarĩ ad̶arĩ, jʉ aivʉ, yʉre yóvarãdaivʉbu na, arejame Jesús.
46Náre coyʉre nʉrejame ʉ̃: —Ji nópe aiyeque, “Jʉ̃menijicʉre jã́d̶aima põeva”, aiyʉcʉ ãmevʉ yʉ. Yʉrecabu Jʉ̃menijicʉ yebai cʉcʉ bácʉ, ʉ̃i daroimʉ mácʉ, cũinácʉra ʉ̃́re jã́ñʉ mácʉ.
47Jãve coyʉyʉbu mʉjare: Caivʉ põeva jʉ aivʉ yʉre jãravʉ cũiméjãravʉ baquinóre cʉvarãjarama.
48Yʉ́tamu ãiyepe páyʉ. Jãve põevare cʉre d̶ayʉbu yʉ jãravʉ cũiméjãravʉ baquinóre.
49Mʉjeñecuva mácavʉ ne cʉede põecʉbenoi ã́varejaquemavʉ manáre. Aru diede ãivʉ bácavʉvacari bʉcʉteni yaidéjaquemavʉ.
50Ʉbenita ji coyʉvare ãiyebu, cavarõ mearo Jʉ̃menijicʉi cʉrõi ẽmeni daiye ãiye. Ácʉ põecʉ ji coyʉvare ãiyede ãru, ʉ̃i ũme yaibéquiyebu. Coatebecʉyʉme Jʉ̃menijicʉre jarʉvarĩ.

Read Juan 6Juan 6
Compare Juan 6:9-50Juan 6:9-50