Text copied!
CopyCompare
Se-nānā Diosē nanā sāʼ me rá catūū nimán níʼ a - Hechos - Hechos 2

Hechos 2:10-47

Help us?
Click on verse(s) to share them!
10Frigia do̱ꞌ, Panfilia do̱ꞌ, Egiptó do̱ꞌ, rej Libia na̱j nichru̱nꞌ Cirene do̱ꞌ, ne̱ taꞌa̱j níꞌ me síí ne̱ chumanꞌ Romá uún a. ꞌO̱ se taꞌa̱j níꞌ me yuvii̱ israelitá, ne̱ yoꞌó taꞌa̱j níꞌ me nij síí yaníj guun tuvi̱ꞌ ga̱ nij síí israelitá a.
11Ne̱ vaa síí cavii Creta do̱ꞌ, Arabia do̱ꞌ, uún a. Ne̱ nihánj me se nda̱a uno ꞌo̱ ꞌo̱ níꞌ se xnaꞌa̱nj níꞌ, ꞌyaj nij soꞌ aꞌmii nij soꞌ, ne̱ nataꞌ ndoꞌo nij soꞌ se vaa sa̱ꞌ uxrá vaa Diose̱ á ―taj cunuda̱nj nij yuvii̱ yoꞌ a.
12Dan me se caráyaꞌa̱nj uxrá cunuda̱nj nij yuvii̱ israelitá yoꞌ, ne̱ ne caꞌve̱e xca̱j nij soꞌ cuentá da̱j me cheꞌé guun da̱nj a. Ne̱ taꞌa̱j nij soꞌ xnáꞌanj man tuviꞌ, cataj nij soꞌ: ―Me cheꞌé guun nu̱ꞌ da̱nj ga̱ ―taj taꞌa̱j nij soꞌ a.
13Ne̱ yoꞌó taꞌa̱j nij soꞌ caꞌngaꞌ naco̱o̱, ne̱ cataj nij soꞌ: ―Cachén ndoꞌo coꞌo nij síí nihánj na vinó naca̱ na̱nj chugua̱nj ―taj nij síí caꞌngaꞌ naco̱o̱ yoꞌ a.
14Ga̱a ne̱ dan me se canicunꞌ síí cuꞌna̱j Pedró ga̱ yoꞌó xa̱a̱n nij apóstol cuneꞌ Jesucristó man nata̱ꞌ se na̱na̱ soꞌ rihaan yuvii̱, ne̱ nucua̱j ndoꞌo caꞌmii Pedró ne̱ nataꞌ soꞌ nana̱ nihánj a: ―Soj si̱j israelitá do̱ꞌ, cunuda̱nj soj si̱j ne̱ chumanꞌ Jerusalén nihánj do̱ꞌ, nano̱ xre̱j soj nana̱ caꞌmi̱j rihaan soj, ne̱ xca̱j soj cuentá cheꞌé rasu̱u̱n nihánj ei.
15Ne gu̱un xno̱ núj nda̱a vaa guun rá taꞌa̱j soj maꞌ. ꞌO̱ se xca̱j soj cuentá, ne̱ tiha̱j agaꞌ u̱u̱n rej naꞌya̱a̱n me nihánj ei.
16Tza̱j ne̱ nu̱ꞌ nihánj roꞌ, me se vaa cataj síí cuꞌna̱j Joel síí nataꞌ se na̱na̱ Diose̱ ga̱a naá quiꞌyaj Diose̱ a. Dan me se cataj síí cuꞌna̱j Joel:
17“Nihánj me aꞌmii maꞌa̱n Diose̱ rihaan soj, ne̱ taj Diose̱ se vaa asa̱ꞌ nichru̱nꞌ caꞌa̱nj niꞌya̱ chumii̱ nihánj, ne̱ caꞌne̱j ndoꞌo ꞌu̱nj Nimán ꞌu̱nj nimán yuvii̱ ma̱n rihaan nu̱ꞌ chumii̱, ne̱ taꞌníí soj roꞌ, nata̱ꞌ nana̱ rque̱ ꞌu̱nj man maꞌa̱n nij soꞌ a. Ne̱ nij síí tachru̱u̱ roꞌ, naquiꞌyaa ndoꞌo rasu̱u̱n rihaan nij soꞌ, qui̱ꞌyáj, ne̱ nij chii nga̱ roꞌ, caꞌmi̱i̱ ndoꞌo nej rihaan nij soꞌ, qui̱ꞌyáj ado̱nj.
18Dan me se güii yoꞌ ca̱raj Nimanj nimán nij síí nu̱u̱ rihanj do̱ꞌ, nimán nij chana̱ nu̱u̱ rihanj do̱ꞌ, ne̱ nata̱ꞌ nij soꞌ se na̱na̱j ado̱nj.
19Dan me se ga̱a̱ ndoꞌo rasu̱u̱n noco̱o queneꞌe̱n soj rej xta̱ꞌ, qui̱ꞌyáj, ne̱ ga̱a̱ ndoꞌo rasu̱u̱n noco̱o queneꞌe̱n soj rihaan yoꞌóó, qui̱ꞌyáj, ne̱ queneꞌe̱n soj ton do̱ꞌ, yaꞌan do̱ꞌ, catzeꞌ do̱ꞌ a.
20Ne̱ gu̱un rmi̱ꞌ rihaan güii, ne̱ rihaan yavii roꞌ, gu̱un ton, asa̱ꞌ nichru̱nꞌ quisi̱j güii sa̱ꞌ güii caꞌne̱ꞌ ꞌu̱nj si̱j ꞌni̱j raꞌa man soj cacunꞌ cheꞌé yuvii̱ a.
21Ne̱ me maꞌa̱n síí cachi̱nj niꞌya̱j rihaan ꞌu̱nj, ne̱ quinani̱i̱ soꞌ rihaan sayuun ado̱nj”. Nihánj me se na̱na̱ Diose̱ nana̱ caꞌmii síí cuꞌna̱j Joel ga̱a naá ei.
22”Ne̱ cuano̱ nihánj me se cuno̱ soj si̱j israelitá nana̱ nihánj ei. Dan me se a̱j neꞌen nij soj da̱j quiꞌyaj Jesucristó síí cavii chumanꞌ Nazaret, se vaa guun nucua̱j soꞌ quiꞌyaj ndoꞌo soꞌ suun sa̱ꞌ noco̱o queneꞌen soj, quiꞌyaj Diose̱ ado̱nj. Ne̱ dan me se xcaj soj cuentá da̱j si̱j me soꞌ, quiꞌyaj Diose̱ á.
23Dan me se tucuachén nii man soꞌ rihaan nij síí ta̱j riꞌyunj man soꞌ, ga̱a ne̱ dan me se cachrón nij síí ne nocoꞌ man Diose̱ man soꞌ rihaan rcutze̱, ne̱ caviꞌ soꞌ, quiꞌyaj maꞌa̱n soj a. Ne̱ nu̱ꞌ nihánj me se vaa ꞌo̱ guun rá Diose̱ quira̱nꞌ soꞌ, ne̱ a̱j queneꞌen Diose̱ se vaa quira̱nꞌ soꞌ da̱nj ei.
24Tza̱j ne̱ quiꞌyaj Diose̱ se vaa ne caꞌve̱e yu̱u̱n cheꞌe̱ cavi̱ꞌ soꞌ, maꞌ. Tza̱j ne̱ cunuu iꞌna̱ꞌ uún soꞌ, quiꞌyaj Diose̱, cheꞌé se ne caꞌve̱e yu̱u̱n cheꞌe̱ cavi̱ꞌ soꞌ daj chiha̱a̱ míj a̱ man ado̱nj.
25”ꞌO̱ se nihánj me nana̱ caꞌmii síí cuꞌna̱j David cheꞌé Jesucristó a: “Queneꞌén ꞌu̱nj da̱j qui̱ranj rej rihanj, ne̱ xcaj ꞌu̱nj cuentá se vaa yoꞌo̱ canicu̱nꞌ síí ꞌni̱j raꞌa manj rihanj na̱nj á. ꞌO̱ se nicu̱nꞌ soꞌ rej xꞌnu̱j, ne̱ se̱ caꞌvee na̱xruj, quiꞌya̱j soꞌ maꞌ.
26Cheꞌé dan guun niha̱ꞌ ndoꞌo nimanj, ne̱ caꞌmij nana̱ niha̱ꞌ cavii nimanj a. ꞌO̱ se yoꞌo̱ guun ya̱ raj se vaa ya̱ cavi̱i̱ sa̱ꞌ ꞌu̱nj na̱nj ado̱nj.
27ꞌO̱ se se̱ tanáj so̱ꞌ nimanj rej ma̱n nij síí caviꞌ maꞌ. Ne̱ se̱ quiriꞌyuj nee̱ man síí vaa sa̱ꞌ rihaan so̱ꞌ, qui̱ꞌyáá so̱ꞌ maꞌ.
28Dan me se ti̱haán so̱ꞌ rihanj tucuáán ca̱nocoj ne̱ caꞌve̱e ga̱a̱ iꞌna̱ꞌ ꞌu̱nj a. Ne̱ gu̱un niha̱ꞌ ndoꞌo raj, qui̱ꞌyáá so̱ꞌ, asa̱ꞌ canicúnꞌ ꞌu̱nj rihaan so̱ꞌ ado̱nj”. Nihánj me se na̱na̱ síí cuꞌna̱j David yoꞌ a.
29”Nuveé na̱na̱ naca̱ me nana̱ nihánj nana̱ cata̱j ꞌu̱nj rihaan nij soj cuano̱, man tinu̱j. Dan me se xi̱i níꞌ síí cuꞌna̱j David me se caviꞌ soꞌ, ga̱a ne̱ cachinꞌ nii man soꞌ, ne̱ ya̱j me se neꞌen níꞌ me rej cachinꞌ nii man soꞌ na̱nj á.
30Tza̱j ne̱ síí nataꞌ se na̱na̱ Diose̱ me soꞌ ga̱a cayáán soꞌ, ne̱ queneꞌen soꞌ se vaa cataꞌ tuꞌva Diose̱ rihaan soꞌ se vaa gu̱un chij yoꞌo̱ taꞌníí taꞌnij siꞌno̱ soꞌ, nda̱a vaa guun chij maꞌa̱n soꞌ a.
31Ne̱ cheꞌé dan cataj soꞌ se vaa se̱ quináj Jesucristó rej ma̱n nij síí caviꞌ, ne̱ se̱ quixtunꞌ nu̱ꞌ nee̱ man soꞌ maꞌ. Da̱nj caꞌmii soꞌ niꞌya̱j soꞌ güii cunu̱u iꞌna̱ꞌ uún Jesucristó a.
32”Ga̱a ne̱ dan me se ya̱ ya̱ cunuu iꞌna̱ꞌ uún Jesucristó, quiꞌyaj Diose̱, ne̱ taranꞌ núj me síí queneꞌen se vaa cunuu iꞌna̱ꞌ uún soꞌ ado̱nj.
33Ga̱a ne̱ cavii Jesucristó nda̱a xꞌnúú Diose̱ rej nuva̱ꞌ Diose̱, ya̱ ga̱a nacaj Jesucristó Nimán Diose̱ ga̱a narqué Diose̱ Nimán soꞌ man Jesucristó, da̱nj vaa cataꞌ tuꞌva soꞌ a. Ne̱ quiꞌyaj Jesucristó ga̱ núj si̱j apóstol nda̱a vaa neꞌen soj se vaa ranꞌ núj, ne̱ dan me se quiꞌyaj Jesucristó caꞌmii núj si̱j apóstol nu̱ꞌ xnaꞌánj aꞌmii soj nda̱a vaa cuno soj caꞌmii núj ei.
34”Dan me se ne cavi̱i̱ maꞌa̱n síí cuꞌna̱j David rej xta̱ꞌ maꞌ. Tza̱j ne̱ cataj soꞌ: “Caꞌmii Diose̱ síí ꞌni̱j raꞌa man níꞌ rihaan síí ꞌni̱j raꞌa manj, cataj soꞌ se vaa ca̱yáán síí ꞌni̱j raꞌa manj xꞌnúú Diose̱ rej nuva̱ꞌ Diose̱
35nda̱a se quisi̱j quiꞌya̱j canaán Diose̱ rihaan taranꞌ nij síí ta̱j riꞌyunj man síí ꞌni̱j raꞌa manj ne̱ quiri̱i̱ taꞌngaꞌ síí ꞌni̱j raꞌa manj rihaan nij soꞌ ado̱nj”, taj síí cuꞌna̱j David yoꞌ a.
36Cheꞌé dan vaa cheꞌé ndoꞌo xca̱j ya̱ taranꞌ soj si̱j israelitá cuentá se vaa xa̱ꞌ Jesucristó síí cachrón maꞌa̱n soj rihaan rcutze̱, tza̱j ne̱ síí ꞌni̱j raꞌa man níꞌ me soꞌ, ne̱ síí caꞌnéé Diose̱ ti̱nanii man níꞌ rihaan sayuun me uún soꞌ, quiꞌyaj Diose̱ ado̱nj ―taj Pedró rihaan nij yuvii̱ cunuu chre̱ꞌ yoꞌ a.
37Dan me se ga̱a cuno nij yuvii̱ nana̱ yoꞌ, ne̱ quinanó ndoꞌo rá nij soꞌ, ne̱ xnáꞌanj nij soꞌ man Pedró ga̱ yoꞌó nij apóstol cuneꞌ Jesucristó man nata̱ꞌ se na̱na̱ soꞌ rihaan yuvii̱, cataj nij soꞌ a: ―Ne̱ da̱j quiꞌya̱j núj, ga̱ tinu̱ꞌ ―taj nij soꞌ, xnáꞌanj nij soꞌ man nij tuvi̱ꞌ Pedró a.
38Ga̱a ne̱ cataj Pedró rihaan nij soꞌ a: ―Ca̱nica̱j nimán soj canoco̱ꞌ soj chrej sa̱ꞌ, ne̱ cata̱ꞌ ne cunuda̱nj soj cheꞌé yan queneꞌe̱n yuvii̱ se vaa noco̱ꞌ soj man Jesucristó, ga̱a ne̱ tinavi̱j Diose̱ cacunꞌ tumé soj, ne̱ rque̱ Diose̱ Nimán Diose̱ catu̱u̱ yoꞌ nimán soj ei.
39Dan me se cataꞌ tuꞌva Diose̱ se vaa quiꞌya̱j soꞌ da̱nj cheꞌé nij soj do̱ꞌ, cheꞌé taꞌníí soj do̱ꞌ, cheꞌé nij síí ne̱ ga̱nꞌ do̱ꞌ a. Dan me se me maꞌa̱n síí nacu̱nj Diose̱ síí ꞌni̱j raꞌa man níꞌ canoco̱ꞌ man soꞌ me se quiꞌya̱j Diose̱ da̱nj cheꞌé soꞌ ado̱nj ―taj Pedró rihaan nij yuvii̱ israelitá yoꞌ a.
40Ga̱a ne̱ nataꞌ soꞌ queꞌe̱e̱ doj nana̱ rihaan nij soꞌ, ga̱a ne̱ nagoꞌ soꞌ chrej nucua̱j man nij soꞌ, cataj soꞌ: ―Cu̱riha̱nj soj scaꞌnúj tuviꞌ níꞌ síí noco̱ꞌ tucuáán chiꞌi̱i̱, ga̱a ne̱ quinani̱i̱ soj rihaan sayuun ei ―taj Pedró rihaan nij yuvii̱ israelitá a.
41Cheꞌé dan me nij síí cuchumán rá se na̱na̱ soꞌ roꞌ, cataꞌ ne nij soꞌ, ne̱ güii yoꞌ me se canocoꞌ naca̱ vaꞌnu̱j míj yuvii̱ man Jesucristó ta̱ꞌ asuun a.
42Dan me se yoꞌo̱ canocoꞌ raan nij síí noco̱ꞌ man Jesucristó nana̱ tucuꞌyón nij apóstol rihaan nij soꞌ, ne̱ yoꞌo̱ guun tuvi̱ꞌ cunuda̱nj nij soꞌ a. Ne̱ yoꞌo̱ cuxraꞌ taꞌa̱j nij soꞌ rachrúún chá nij soꞌ, ne̱ yoꞌo̱ chre̱ꞌ cachíín niꞌya̱j nij soꞌ rihaan Diose̱ a.
43Ne̱ cunuda̱nj nij yuvii̱ roꞌ, cuchuꞌviꞌ ndoꞌo nij soꞌ niꞌya̱j nij soꞌ nij suun sa̱ꞌ noco̱o quiꞌyaj nij apóstol yoꞌ a.
44Tza̱j ne̱ nij síí cuchumán rá niꞌya̱j man Jesucristó me se ꞌo̱ rej ma̱n chre̱ꞌ cunuda̱nj nij soꞌ, ne̱ naquiꞌyaj rcuaꞌa̱a̱n nij soꞌ nu̱ꞌ siꞌyaj nij soꞌ, ne̱ siꞌyaj taranꞌ nij soꞌ me cunuda̱nj nij rasu̱u̱n yoꞌ a.
45Ne̱ tuꞌvéj nij soꞌ toꞌóó nij soꞌ do̱ꞌ, siꞌyaj nij soꞌ do̱ꞌ, ne̱ rqué nij soꞌ se saꞌa̱nj nij soꞌ rihaan tuviꞌ nij soꞌ síí achiin rasu̱u̱n man a.
46Dan me se daj a̱ güii ꞌanj nij soꞌ nuvií noco̱o cachi̱nj niꞌya̱j nij soꞌ rihaan Diose̱, nda̱a vaa guun rá taranꞌ nij soꞌ a. Ne̱ ꞌo̱ nuu chre̱ꞌ nij soꞌ ꞌo̱ veꞌ, ne̱ uxraꞌ taꞌa̱j nij soꞌ rachrúún chá nij soꞌ a. Ne̱ dan me se nda̱a niha̱ꞌ nda̱a cochro̱j rá taranꞌ nij soꞌ chá nij soꞌ chraa a.
47Ne̱ cataj nij soꞌ se vaa sa̱ꞌ uxrá quiꞌyaj Diose̱ cheꞌé nij soꞌ, ne̱ caꞌmii sa̱ꞌ cunuda̱nj nij yuvii̱ ne̱ chumanꞌ Jerusalén niꞌya̱j nij yuvii̱ man nij soꞌ ga̱a veꞌé mán chre̱ꞌ nij soꞌ a. Ne̱ daj a̱ güii cunuu chre̱ꞌ doj síí va̱j nani̱i̱ rihaan sayuun ga̱ nij soꞌ, quiꞌyaj Diose̱ a.

Read Hechos 2Hechos 2
Compare Hechos 2:10-47Hechos 2:10-47